Domy so strechou a domy bez strechy

Moji klienti mi raz opisovali vytúžený dom slovami „dom so strechou“. Chvíľu som nechápal, čo tým myslia a trvalo mi, kým som sa ich to odvážil opýtať. Dom „so strechou“ bol podľa nich dom so sedlovou strechou. Domom „bez strechy“ nazývali dom so strechou plochou.

Historický a konštrukčný princíp sedlovej strechy je ľuďom z fachu známy, verejnosť však vníma (predovšetkým) jej vizuálny aspekt, ktorý mentálne spája so silným emocionálnym nábojom. Útulné podkrovie, romantické prechádzky historickými centrami miest, alpské chaty z lyžovačky, stredomorská architektúra a podobne. Pravidlo „form follows function“ (forma sa podriaďuje funkcii) však platí bez výnimky aj v tomto prípade.

Sedlová strecha bola v minulosti geniálne jednoduchou odpoveďou na dva problémy našich predkov. Prvým bola statika: ako jednoduchou konštrukciou premostiť dva od seba vzdialené múry? Sedlová strecha bola najjednoduchším riešením. Druhým bola jednoduchá požiadavka, ako odviesť zo strechy dážď a sneh čo najrýchlejšie a čo najďalej od múrov domu – nech sa páči, sedlová strecha s veľkým presahom.

To, že sa v podkroví v minulosti nebývalo, je známy fakt. Strechy z drevených šindľov, kamennej bridlice či slamy rozhodne neboli vodotesné a ani dostatočne neizolovali. O nedostatku denného svetla nehovoriac (okná a zodpovedajúce denné osvetlenie sú vo vývoji architektúry úplne iný a pomerne „temný“ príbeh). Podkrovia minulosti boli studené (i keď vďaka termodynamike často – aspoň nad pecou – teplejšie ako priestory na prízemí), tmavé, občas kde-tu mokré. Nič lákavé.

Premena podkroví na obytné priestory nastúpila až s technologickým pokrokom a vývojom nových materiálov striech. Stále však platilo, že podkrovie nebolo možné považovať za plnohodnotný obytný priestor. K priestorovým aspektom (komplikované zariaďovanie, nevyváženosť vnútorných objemov) sa v minulosti pridával aj tepelnotechnický aspekt – šikmé strechy mali nedostatočnú tepelnú izoláciu a v lete sa prehrievali. Dnes už nemáme problém s dostatočným zateplením (napríklad uzavretými drevenými panelmi, pri ktorých môže mať izolácia pokojne hrúbku 50 cm), priestorový problém so zariadením však zostáva.

Mám ešte jeden „obľúbený“ uhol pohľadu, ktorý opakovane počúvam od klientov či známych. Mnohí ľudia sú presvedčení, že architekt, ktorý preferuje konzervatívnejší dizajn, navrhuje domy so sedlovou strechou a architekt, ktorý vyznáva moderný štýl, preferuje ploché strechy. Takto to, samozrejme, nefunguje. Riešenie postoja architektov a investorov k sedlovým strechám má totiž rozmer, ktorý môže byť pre niekoho celkom prekvapivý: je ním cena.

Ak má sedlová strecha spĺňať tepelnotechnické požiadavky, je jednoducho drahším riešením, ako porovnateľná plochá strecha. Ak teda vnímam zadanie investora optikou garanta dohodnutého investičného rozpočtu, tvar strechy je tým, čo sa v našej brandži nazýva „rozdielový investičný faktor“. Ako v tomto porovnaní dopadli strechy ploché, o tom nabudúce.