Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
20. október 2020
0
1002

DOMO – Vizuálna esej Mateja Hakára

Fotografická publikácia necháva vyniknúť nadčasový koncept Milučkého vrcholného diela.
DOMO – Vizuálna esej Mateja Hakára

Matej Hakár má na konte viacero fotografických sérií, zachytávajúcich modernu druhej polovice minulého storočia. K Piešťanskému domu umenia sa s objektívom vracia so železnou pravidelnosťou,  jeho fotografie boli súčasťou viacerých výstav a projektov. Vyvrcholením úsilia je fotografická publikácia DOMO, ktorá nedávno vyšla v obmedzenom náklade. Autorské fotografie, doplnené o archívnu dokumentáciu a krátky sprievodný text, nechávajú vyniknúť nadčasový koncept Milučkého vrcholného diela.  

Uvedenie publikácie je o to aktuálnejšie, že pamiatková komisia schválila odporučila vyhlásiť dielo architekta Ferdinanda Milučkého za Národnú kultúrnu pamiatku. 

 

"Táto vizuálna esej je konkrétnou mikrosprávou o architektúre v širšom kontexte. Snaží sa vystihnúť krásy a esencie moderny na príklade monumentálneho celku Domu umenia od Ferdinanda Milučkého.

Fotograf Matej Hakár zo zdanlivo „prevareného“ materiálu naservíroval lahôdku prierezu architektúry v pôsobení času od súvislosti s krajinou, až po samotný architektonický detail stavby.

Vieme, že vidíme Dom umenia, skúsime však vysvetliť, prečo a ako ho vidíme. Klasikou je už architektúra Ferdinanda Milučkého, klasikou k interpretácii diela Ferdinanda Milučkého je publikácia z pera Matúša Dullu, ktorého citáty si pripomíname a zopakujeme aj pri Hakárových fotografiách. Každý prvok stavby má svoje fyzikálne i vizuálne vlastnosti a časom prichádza k ich opotrebeniu. Hakár prichádza vo svojich početných návštevách lokality na to, že v tomto prípade ide o opotrebenie mechanické, ale nie funkčné. Ekosystém Domu umenia je stále Domom umenia, aj keď niektoré „bunky“ už odumreli. Architekt zriedka navrhuje budovu bez kontextu, jej život je určujúci pre vnímanie a esenciu fyzickej štruktúry. Architektúra nie je nemenná, nie je večná, aj keď by sme si to niekedy želali. A práve fotografovaniu sa hovorieva zvečniť..."

-Zuzana Duchová

 

Foto: Matej Hakár

Dom umenia Piešťany – Správa o stave budovy a stave kultúry

© DOMO - archív Ferdinanda Milučkého

Architektúra Domu umenia v Piešťanoch

Pre architektúru je najlepšie, keď slúži svojmu účelu a nikto ju nemusí spätne oživovať. Kontinuita v údržbe, vedení a funkcii umožňuje, že architektúra dokáže byť stále aktuálnou. Nadčasovou nielen formou, ale aj programom. V opačnom prípade môže architektúra fyzicky a morálne degradovať. Na Slovensku nie je veľa stavieb, ktoré dokázali obstáť v skúške času rovnako dobre ako piešťanský Dom umenia.

Kontinuita

Nepretržitosť je základným formujúcim znakom tejto stavby. Od svoj-ho otvorenia v roku 1980 plní stále funkciu koncertnej sály, priestoru pre profesionálne hudobné, tanečné a divadelné vystúpenia a výstavy. Po celých 40 rokov ostala vo vlastníctve štátu. Jej správcovia boli v osobnom styku s autorom, ktorý schvaľoval úpravy. Zamestnanci Domu umenia sú už druhou generáciou pôsobiacou v tejto budove. Svoju prácu volajú poslaním. To všetko spôsobuje nezvyčajne silný vzťah k budove zo strany správcov a jej dobrú kondíciu. O Dome umenia kvôli tomu nikto neuvažuje ako zastaranom a prekonanom, ako sa to stalo v prípade iných podobných stavieb.

Diskusia

Okrem kontinuity potrebuje architektúra byť predmetom diskusie. A tú Dom umenia dokáže rozprúdiť stále. Časťou verejnosti je jeho architektúra stále nepochopená. Kým niektorí ho považujú za be-tónový relikt minulosti, ostatní ho bránia a oceňujú. Rozpor je však pochopiteľný. Charakter Domu umenia definujú surové materiály, základné tvary a monumentálna mierka. Bežný divák až na druhý pohľad odhalí jeho kvality: premyslené kompozície, pravdivosť materiálov, hru so svetlom a farbami, lapidárne formy, panoramatické výhľady či geometrickú dokonalosť sály. Dom umenia balansuje na rozhraní prekonaného a retro. Pre mladých je cenný a atraktívny, staršia generácia ho vníma ako betónového votrelca.

Vzťah

Aj keď hovoríme o kontinuite, je nutné povedať, že jeden faktor sa pri Dome umenia za tie roky zmenil. Nový politický režim, pre ktorý veľ-korysý dom nebol stavaný, prišiel už niekoľko rokov po jeho otvorení. Postavil prevádzku do nového kontextu. Spodné poschodie so salónom riaditeľa Filharmónie, sálou na muzikologické kongresy a galériou sa menia na kasíno a nočný bar. Sledujú sa náklady na vykurovanie, investície sa zastavujú, dom musí zarábať. Ani k realizácii prestavby nábrežia už zrejme nikdy nedôjde. Dom umenia chcú dokonca zavrieť. Záchranu predstavuje znova kombinácia vzťahu, dozoru a snahy. Vďaka tomu je dnes Dom umenia jedným z najzachovalejších príkladov architektonického brutalizmu na Slovensku.
Z pozície elít môžeme nevhodné zásahy stále vypátrať a kritizovať. Alebo si priznať, že ani najdokonalejší architektonický návrh nemôže myslieť na všetky aspekty života budovy po celú dobu prevádzky. Jednoduchá komparácia pôvodného a nového nie je produktívna. Pri debate o architektúre Domu umenia by sme mali zohľadniť kontext času, politiky, kontinuity i diskontinuity.

Lívia Gažová

Terén je pre Milučkého poľom, ktoré mu poskytuje také isté slobodné možnosti na tvarovanie ako stavba či jej detail. V pozadí je vždy porozumenie, integrálne spojené so silným zásahom, ktorý umocňuje podnet už prirodzene existujúci. (Dulla 1998, s.9)

Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár

Najvýsostnejšie (on sám používa slovo „zvrchovane“) dokázal Milučký vyjadriť svoje tvorivé krédo v silných solitérnych, skulpturálne formovaných stavbách, spojených s osobitým konfiguračným kontextom. Piešťanský Dom umenia patrí k vrcholom jeho diela. (Dulla 1998, s.9)

Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár

V socialistických projektových organizáciách a v spolupráci (či skôr konfrontácii) s vtedajšími stavebnými firmami si vyslúžil povesť dôsledného a húževnatého zástancu uceleného výtvarného názoru. Uvedomoval si, že práve zľavovanie z umelecky konštituovaných a dohodnutých koncepcií u nás veľmi často vedie k neúspechu, ku kultúrnej i umeleckej rozdrobenosti a marginálnosti. Vďaka tomu patrili jeho diela v socialistickom období k najpovestnejším nielen svojou umeleckou, ale i stavebnou kvalitou. Najlepšie z nich patria takrečeno k zlatému pokladu slovenskej architektúry 20. storočia. (Dulla 1998, s.7)

Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár

Milučký sa stal tvorcom, ktorý i pri transponovaní všetkých racionalistických výdobytkov moderny dokázal udržať v architektúre jej výtvarnú dimenziu a rozozvučať jej umelecké tóny. (Dulla 1998, s.6)

Foto: Matej Hakár

Milučký sa orientoval na principiálnu rovinu. (Dulla 1998, s.6)

Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár

Milučkého rukopis je formovaný výsostne tvorivým vnútrom - je preňho jediným korektívom, ktorý sa smie ku vznikajúcej architektúre vyjadrovať. (Dulla 1998, s.6)

Foto: Matej Hakár

Vo všetkých svojich dielach sa Milučký húževnato dopracovával k najpodstatnejšej esencii tvaru, materiálu, priestorového usporiadania, skrátka k podstate architektúry. (Dulla 1998, s.11)

Foto: Matej Hakár

Od veľkého celku, urbanistického počinu, cez ucelený solitér až po zariaďovací prvok a detail siahajú celostné a navýsosť výtvarné zásahy Ferdinanda Milučkého. (Dulla 1998, s.11)

Foto: Matej Hakár
Foto: Matej Hakár
© DOMO - archív Ferdinanda Milučkého
© DOMO - archív Ferdinanda Milučkého
© DOMO - archív Ferdinanda Milučkého
© DOMO - archív Ferdinanda Milučkého

Stretnutie s legendou

Hľadania

Táto vizuálna esej je konkrétnou mikrosprávou o architektúre v širšom kontexte. Snaží sa vystihnúť krásy a esencie moderny na príklade monumentálneho celku Domu umenia od Ferdinanda Milučkého. Fotograf Matej Hakár zo zdanlivo „prevareného“ materiálu naser-víroval lahôdku prierezu architektúry v pôsobení času od súvislosti s krajinou až po samotný architektonický detail stavby.

Interpretácie

Vieme, že vidíme Dom umenia, skúsime však vysvetliť, prečo a ako ho vidíme. Klasikou je už architektúra Ferdinanda Milučkého, klasi-kou k interpretácii diela Ferdinanda Milučkého je publikácia z pera Matúša Dullu, ktorého citáty si pripomíname a zopakujeme aj pri Hakárových fotografiách. Každý prvok stavby má svoje fyzikálne i vizuálne vlastnosti a časom prichádza k ich opotrebeniu. Hakár prichádza vo svojich početných návštevách lokality na to, že v tomto prípade ide o opotrebenie mechanické, ale nie funkčné. Ekosystém Domu umenia je stále Domom umenia, aj keď niektoré „bunky“ už odumreli. Architekt zriedka navrhuje budovu bez kontextu, jej život je určujúci pre vnímanie a esenciu fyzickej štruktúry. Architektúra nie je nemenná, nie je večná, aj keď by sme si to niekedy želali. A práve fotografovaniu sa hovorieva zvečniť...

Systém

Matej Hakár sa stretáva s Ferdinandom Milučkým, prežívajúc ob-rovskú pokoru a subtílnu neistotu. Čistota, symetria a systém, ktorý funguje. Pravidlá ukotvujú. Schémy abstrahujú, skratky slúžia na zjednodušenie práce. Fyzické prostredie vyrastá v zákonoch vzťahov materiálov, princípoch symetrie, rytmu, vybočenia z rytmu. Ferdinand Milučký abstrahoval a ukotvoval svoje projekty do geometrických a čistých kresieb, texty a názvy do skratiek začiatočných písmen. Možno by z toho celku vznikla zaujímavá architektonická „abeceda“. Dom umenia sa kódoval ako DOMO.

-Zuzana Duchová

© DOMO - archív Ferdinanda Milučkého
Foto: Matej Hakár

Tiráž:

Fotografie: Matej Hakár
Text: Lívia Gažová
Redakcia: Zuzana Duchová
Grafický dizajn: Matej Lacko

TISKÁRNA PROTISK, s.r.o.
Rudolfovská 617
370 01 České Budějovice
Česká republika

Náklad: 50KS
Rok vydania: 2020

 

Ukážky z publikácie:

 

Publikáciu si môžete prelistovať aj v prílohe nižšie:

Podklady: Matej Hakár

Súvisiace články

Matej HakárSKBratislava
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím