Výber publikácií a diel ako oslava mesiaca knihy

Marec je mesiacom knihy od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu. Cieľom bola podpora trvalého záujmu o knihy. ARCHINFO pravidelne prináša zaujímavé čítanie v sekcii KNIŽNICA. V našej virtuálnej knižnici nájdete výber článkov, voľne prístupných kníh, alebo predstavenie nových publikácií. Vo výbere nedávno pribudla napríklad e-kniha predstavujúcu tvorbu laureáta Ceny Emila Belluša - Pavla Merjavého, alebo rozsiahlu publikácia Kataríny Haberlandovej a Ľubice Voľanskej zo Slovenskej akadémie, venovanú bytovému domu AVION.

K iniciatíve sa v marci pripájame aj prostredníctvom výberu knižníc z posledných rokov. Realizácie, súťažné návrhy a projekty predstavujú pestrú mozaiku s viacerými neobvyklými konceptmi a riešeniami.

Výber knižníc z domácej pôdy:

Systematická práca Matúša Bišťana a jeho angažovanosť už vo fáze tvorby zadania pre získanie dotácie viedla k úspešnej obnove interiéru Mestskej knižnice v Modre (viac tu). Na prvý pohľad menej nápadný projekt v Modre, realizovaný v etapách od roku 2019, ukazuje citlivý tvorivý prístup v rámci obmedzeného rozpočtu. S minimálnymi zásahmi a výrazovými prostriedkami dokázal Matúš Bišťan výrazne pretvoriť kvalitu prostredia mestskej knižnice: "zadanie bolo hlavne o pochopení kvalít sorelovského kultúrneho domu od Arthura Szalatnaia-Slatinského a o nadviazaní na jeho hru so symetriou v pôdoryse aj v reze. Veľmi tesný rozpočet nás prinútil sústrediť sa na to podstatné. Repasovať všetko, čo sa dá. Zvyšok bolo treba doplniť, navrhnúť z lacných materiálov a priestorovo pôsobivo. Repasovať má zmysel aj pre to, že verejné stavby tohto obdobia sú zväčša charakteristické poctivou materialitou (podlahy z dubových vlysov a betónového terazza) a remeselným spracovaním..."

V roku 2020 rezonovala realizácia Oddelenia odbornej literatúry Mestskej knižnice v Senci (viac tu), ktorá získala CE ZA AR v kategórii Interiér. V hlavnej úlohe vystupoval opäť architekt Matúš Bišťan, ktorý priblížil genézu projektu v samostatnom článku. 

Nosným prvkom návrhu je zaoblený regál, ktorý plynie otvoreným priestorom mestského kultúrneho strediska. Vďaka zvareným vertikálnym segmentom zároveň funguje ako priestorový nosník. 

Rekonštrukcia interiéru akademickej knižnice bratislavskej VŠMU v priestoroch pamiatkovo chránenej eklektickej budovy na Zochovej ulici (viac tu) výrazne presvetlila interiér a umožnila voľný pohyb medzi knihami. Pallo Pilař, Martin Ďurík, Matúš Slavkovský a Kristína Šťastná vybúrali priečky zo sedemdesiatych rokov a otvorili dispozíciu prostredníctvom minimálnych otvorov v pôvodných stenách. Umožnili plynulý pohyb a priehľady medzi študovňou, voľným výberom a mediatékou. Kontrastné prvky vysokých knižníc prirodzene odbúravajú bariéry stien a nechávajú vyniknúť vysoké stropy historickej budovy.

Počas minulého roka boli ukončené súťaže, ktorých dôležitou súčasťou bol návrh priestorov knižnice:

V súťaži na architektonický návrh riešenia interiérov knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove zvíťazili v decembri minulého roka návrh ateliéru DOXA, ktorý vznikol v spolupráci s architektom Matúšom Bišťanom (viac tu). 

Cieľom vyhlasovateľa je vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť okrem primárnej funkcie aj ako miesto pre stretávanie, prednášky, kvízy a iné podujatia pre širokú verejnosť.

Súťaž prebiehala v dvoch kolách. V prvej etape 14 záujemcov predložilo portfólio referenčných projektov. Do druhého kola postúpili tri autorské kolektívy. Súťažné návrhy odovzdali dvaja účastníci.

V septembri minulého roka vyhodnotila Štátna vedecká knižnica v Košiciach súťaž na architektonické riešenie komplexnej obnovy svojej sídelnej budovy - Forgáčovho paláca (viac tu).

Generálna rekonštrukcia 180 rokov starej budovy Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach je nevyhnutná z viacerých dôvodov. Najdôležitejším je zmena na modernú inštitúciu, ktorá už nie je len o výpožičke a skladoch kníh. "Aj keď je budova ŠVK v Košiciach historickou budovou, chceme sa pokúsiť o jej prispôsobenie sa novým požiadavkám a službám a vytvoriť z nej príjemné miesto, kde sa dá aj stretávať, posedieť, porozprávať sa, vybaviť si e-maily a vypiť si kávu." stálo sa v zadaní.

Do súťaže sa zapojilo 5 autorských kolektívov. Zvíťazil návrh ateliéru Geome3.

Mestské kultúrne stredisko Revúca vyhodnotilo verejnú architektonickú súťaž na modernizáciu interiéru mestskej knižnice Samuela Reussa tiež počas minulého septembra (viac tu). Víťazom sa stal architekt Michal Kontšek.

Architektonická súťaž prebiehala v dvoch etapách. Do prvej etapy zaslalo referenčné projekty 15 účastníkov. Do druhej etapy posunula porota troch účastníkov - architektov Michala Kontšeka a Tomáša Ružiaka a architektku Katarínu Sivákovú. 

Víťazom architektonickej súťaže sa stal architekt Michal Kontšek. Jeho návrh využíva pre umiestnenie regálov plochy stien, aby sa uvoľnil samotný priestor. Hlavná miestnosť knižnice je lemovaná regálovým systémom, ktorý okolo okenných otvorov dopĺňajú miesta na sedenie. Autor pracoval aj s pôvodnými knižnými regálmi, z ktorých sa stali mobilné police. 

Krajská knižnica v Žiline vyhodnotila v auguste 2022 verejnú projektovú dvojetapovú architektonickú súťaž návrhov na obnovu interiéru prvého poschodia budovy Krajskej knižnice (viac tu). Predmetom projektu bolo vytvorenie polyfunkčného priestoru knižnice, ktorý by ideovo nadviazal na obľúbené prízemie, komplexne modernizované v roku 2020. Obnova a modernizácia priestoru bude realizovaná pri (znovu) využití existujúceho funkčného vybavenia („re-use“) a zároveň bude zastaraný mobiliár nahradený novými riešeniami priestoru.

Zvíťazil návrh mladého kolektívu Archekta.

Mestská časť Bratislava - Rača chce zlepšiť súčasné využitie obľúbeného kultúrneho strediska s knižnicou na Žarnovickej ulici (viac tu). S transformáciou objektu z roku 1984 sa spomedzi 11 kolektívov najlepšie vysporiadal bratislavský ateliér young.s architekti.

V súťaži hľadalo svoje nové kultúrne centrum aj mesto Malacky (viac tu).  Víťazný návrh ateliéru N/A delí funkcie do samostatných objektov kultúrneho domu a knižnice.

Realizácie u našich západných susedov, ktoré sme predstavili v uplynulom roku:

Liberecká knižnica a spolkové centrum IGI Vratislavice (viac tu)bodovala v rámci uplynulého ročníka Českej ceny za architektúru.

Stavbu kultúrneho centra IGI iniciovala potreba premiestniť mestskú knižnicu z tesných priestorov Kultúrneho domu 101010. Ako vhodné miesto sa javil susedný nevyužívaný dom rímskokatolíckej fary. Bývalá fara však nemohla prijať všetky požadované funkcie. Preto padlo rozhodnutie  rozšíriť budovu o prístavbu. Úlohy sa zhostil liberecký ateliér atakarchitekti, ktorý vnáša novú vrstvu do živého centra mestskej časti s kostolom, radnicou, kultúrnym centrom a zámockým parkom.

Dostavba Juhočeskej vedeckej knižnice v Českých Budějoviciach (viac tu) vznikla na základe architektonickej súťaže. Tú vyhlásila inštitúcia s cieľom modernizácie a rozšírenia svojich priestorov v kvalitnej brutalistickej budove zo 70. rokov (pôvodne Muzeum revolučního dělnického hnutí - architekti Jan Malát, Jiří Vít, Jan Řezníček, Miloš Sádek).

Dielo, ktoré patrí medzi špičkové stavby aj v širšom ako stredoeurópskom kontexte, vzniklo na základe víťazného súťažného návrhu brnianskeho ateliéru Kuba & Pilař architekti. Návrh rozširuje knižnicu lapidárnou formou jednopodlažnou dostavbou, ktorá je s pôvodným objektom spojená iba v mieste pôvodného vstupu... Ponecháva existujúcemu objektu jeho dominantné postavenie a priestor pre budúcu rekonštrukciu.

Zo sveta:

Jakub Moravčík predstavil v rozsiahlom článku Kultúrne centrum Nadácie Stavrosa Niarchosa v Aténach, ktoré vzniklo vďaka jednej z najväčších súkromných investícií v krajine (viac tu). Realizácia ateliéru Renza Piana v spolupráci s "domácim" zoskupením Betaplan vytvorila nové priestory pre Národnú knižnicu a Národnú operu v tesnom kontakte s Egejským morom.

Na záver prajeme veľa čitateľských a architektonických zážitkov.