Knižnica Samuela Reussa Revúca - výsledky architektonickej súťaže návrhov

Architektonická súťaž prebiehala v dvoch etapách. Do prvej etapy zaslalo referenčné projekty 15 účastníkov. Do druhej etapy posunula porota troch účastníkov - architektov Michala Kontšeka a Tomáša Ružiaka a architektku Katarínu Sivákovú. Za návrh bol každý z troch účastníkov odmenený cenu vo výške 1 500 €.

Víťazom architektonickej súťaže sa stal architekt Michal Kontšek. Jeho návrh využíva pre umiestnenie regálov plochy stien, aby sa uvoľnil samotný priestor. Hlavná miestnosť knižnice je lemovaná regálovým systémom, ktorý okolo okenných otvorov dopĺňajú miesta na sedenie. Autor pracoval aj s pôvodnými knižnými regálmi, z ktorých sa stali mobilné police. 

Na druhom mieste sa umiestnil návrh architektky Kataríny Sivákovej, ktorá prezentovala myšlienku knižnice ako “verejnej obývačky”. Vďaka svetlým a krémovým odtieňom použitých materiálov vytvorila atmosféru typickú pre domáce prostredie.

Tretie miesto obsadil návrh architekta Tomáša Ružiaka. V hlavnej miestnosti knižnice navrhol nízke regály, vytvárajúce nápis “reuss” ako odkaz na revúckeho autora diela Hviezdoveda. 

Knižnica Samuela Reussa, ktorá je prvou verejnou slovenskou knižnicou, v roku 2022 oslavuje 200. výročie založenia. Cieľom modernizácie interiéru mestskej knižnice je prilákať nových čitateľov a mladých ľudí, vytvoriť atraktívny a kvalitný priestor nielen pre bežné výpožičné služby, rozvoj čítania a čitateľskej gramotnosti, ale aj pre príjemný pobyt v knižnici, či rôzne aktivity knižnice. Súťaž bola overená Slovenskou komorou architektov a z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia. 

O financie na rekonštrukciu sa bude knižnica uchádzať cez program Fondu na podporu umenia, zameraný na komplexnú modernizáciu knižníc.

Hodnotiaca komisia v zložení: Matúš Bišťan, Patrícia Botková, Tomáš Boroš, Pavol Pilař a Karin Kilíková rozhola 31. augusta na zasadnutí v Mestskom kultúrnom stredisku o výsledku nasledovne:

1. Miesto (návrh č. 3): Ing. arch. Michal Kontšek

Komentár poroty:

Návrh vychádza z konceptu “Wunderkammer”. Pri zariaďovaní interiéru to znamená v čo najväčšej miere využiť pre vybavenie plochy stien, aby sa uvoľnil samotný priestor. Autor takto pristupuje k zariadeniu hlavnej miestnosti knižnice. Tá je po celom obvode lemovaná regálovým systémom, ktorý tvorí základnú prezentáciu kníh. Okolo okenných otvorov sú doplnené v regáloch miesta na sedenie. Centrálne sú umiestnené len výpožičný pult, nižšie regále a stolový systém. Porota odporúča prehodnotiť materialitu návrhu. Stavebná morená borovicová preglejka s výraznou kresbou vyzerá síce na kolážach príťažlivo, no v kontexte solídnej materiality samotnej stavby kultúrneho domu, pôsobí rozpačito. Zvolená materialita bude mať za následok aj redukciu prirodzeného osvetlenia. Otázna je aj nutnosť stavebného zásahu do nosnej konštrukcie objektu. Miestnosť venovaná pre aktivity knižnice je ponechaná skôr v pôvodnom charaktere a je doplnená solitérnymi prvkami, ktoré umožňujú jednoducho meniť jej usporiadanie. Pozitívne vnímaná je práca s pôvodnými knižnými regálmi v danej miestnosti, z ktorých sa stali mobilné police. Návrh ako jediný pracuje s odlišnosťou a individuálnym potenciálom jednotlivých miestností (kancelária, čitáreň, miestnosť pre aktivity) a používa daný prístup pre jasnejšie programové definovanie priestorov. Táto odlišnosť zároveň umožňuje v prípade potreby etapizáciu realizácie. Návrh bohužiaľ s existujúcim umeleckým dielom vôbec nepočíta.  

Súťažný panel:

Vizualizácie:

2. Miesto (návrh č. 7): Ing. arch. Katarína Siváková

Komentár poroty:

Autorka prezentovala návrh so zámerom vytvoriť knižnicu ako “verejnú obývačku”. Vnútorná dispozícia návrhu je rozvoľnená a dodáva interiéru neformálny charakter. Vďaka svetlým a krémovým odtieňom použitých materiálov je vytvorená atmosféra typická pre domáce prostredie. Pozitívne je vnímaná citlivá schopnosť vzájomne vyladiť rôznorodé materiály. No práve táto vizualita privátneho interiéru pôsobí rozpačito v kontexte významu inštitúcie a nezdá sa byť správnou odpoveďou na otázku ako má vyzerať verejný interiér a čo ho odlišuje od privátneho interiéru. Základný regálový systém, ktorý prechádza po obvode je doplnený nízkymi policami, medzi ktorými sa nachádza aj výpožičný pult. Hra s typografiou ako nástrojom na umiestňovanie zariaďovacích prvkov knižnice je s ohľadom na riešené priestory ťažko čitateľná a samoúčelná. Neštandardné je aj uzatváranie políc s knihami v miestach, kde sú najlepšie prístupné pre návštevníka. Na druhú stranu v priestoroch chýbajú úložné priestory na väčšie zariadenia, ktoré sú potrebné pre organizáciu aktivít. Zaujímavým prvkom návrhu je transparentná priečka medzi vstupným priestorom do knižnice a kanceláriou knihovníkov. Riešenie by mohlo presvetliť a zredukovať chodbovitosť súčasného vstupu do knižnice. Umelecké dielo nebolo na pôvodnom mieste zachované, ale reprodukované v druhej miestnosti, čo nebude ľahko realizovateľný postup.

3. Miesto (návrh č. 14): Ateliér HAUS
Kolektív: Ing. arch. Tomáš Ružiak, Ing. arch. Eva Šestina, Ing. arch. Miroslav Šestina, Ing. arch. Matúš Šestina, Ing. Matthias M. J. Arnould, Ing. arch. Katarína Urgelová, Ing. Henrich Zrubec

Komentár poroty:

Jednoduchým konceptom návrhu knižnice sa autori snažia v čo najvyššej miere využiť obvodové steny riešeného priestoru. Jedným priebežným regálom na celú výšku miestnosti prepájajú dva hlavné priestory knižnice. V miestnosti pre deti tento regál obchádza celý priestor a necháva vyčlenený reziduálny priestor pri oknách ako introvertnú študovňu. Priestor pre deti, ktorý je celý vymedzený vysokým regálom, aby mohla vzniknúť tichá študovňa bude ale odkázaný na umelé osvetlenie. Otázna je tiež funkčnosť introvertného priestoru pri oknách v spojení s detským oddelením. V hlavnej miestnosti knižnice priestoru dominujú nízke regály do výšky parapetu okien vytvárajúce nápis “reuss” ako odkaz na revúckeho autora diela Hviezdoveda. Typografická myšlienka je použitá aj ako vizuálna identita celej knižnice. Napriek kreatívnemu prevedeniu pôsobí toto gesto ťažkopádne a zväzujúco. Vznikajú úzke a zle prístupné priestory medzi regálmi a nezdá sa, že je dané riešenie pre čitateľov prínosné. Pracovisko knihovníkov s knihovníckym pultom je kompaktné, ale na druhú stranu príliš vyčlenené zo samotného priestoru knižnice. Návrh svojim konceptom striktne definuje všetky priestory a člení ich spôsobom, ktorý obmedzuje variabilnejšie využitie. Pozitívom návrhu je zakomponovanie existujúceho diela do návrhu a argumentácia v prospech jeho zachovania.

Zápis z hodnotiaceho zasadnutia poroty 2. etapy:

Za podklady ďakujeme Lívii Gažovej.