CENTRUM KULTÚRY KEŽMAROK - výsledky súťaže

Mesto Kežmarok úspešne vyhodnotilo verejnú anonymnú architektonickú súťaž na návrh nového Centra kultúry. Cieľom bolo získať komplexný architektonicko-urbanisticko-krajinársky návrh kultúrno-spoločenskej inštitúcie, ktorá sa bude rozprestierať v lokalite pôvodného stredoškolského internátu. Riešené územie je mimoriadne cenné z hľadiska historického a pamiatkového kontextu mesta - nachádza sa na hrane historického centra, v bezprostrednom dotyku s trojicou chrámov vrátane dreveného artikulárneho kostola zapísaného v zozname UNESCO. Súťaž vyvolala obrovský záujem odborej verejnosti, čoho dôkazom je až 33 predložených súťažných návrhov z celého Slovenska i zahraničia.

Víťazný návrh prináša do územia kultivované riešenie a rešpekt k histórii.

Víťazom sa stal návrh č. 20 od ateliéru ô s.r.o. Porota ocenila najmä jeho schopnosť vytvoriť v zložitom prostredí jasné nové urbanistické ťažisko, kultivovane pracovať s pamiatkovým kontextom a zároveň priniesť prevádzkovo aj investične primerané riešenie. Víťazný návrh podľa poroty presvedčil tým, že do jedného vyváženého celku spája mestskú agoru, citlivé objemové riešenie, zachovanie časti existujúcej substancie internátu a hospodárnejší prístup k rozsahu novostavby.

Súťaž bola overená Slovenskou komorou architektov. 

Výsledky súťaže:

• 1. miesto – návrh č. 20 / ô s.r.o.
• 2. miesto – návrh č. 13 / Ing. arch. Norbert Dvorčák
• 3. miesto – návrh č. 6 / Ing. arch. Ivan Kanich
• 4. miesto – návrh č. 23 / doxa s.r.o.
• 5.–6. miesto – návrh č. 26 / VONKA s.r.o. 
• 5.–6. miesto – návrh č. 11 / ENDORFINE, s.r.o.

Porota zasadla v zložení: Ing. arch. Irakli Eristavi ako predseda poroty, Ing. arch. Tomáš Bindr, Mgr. akad. arch. Ing. arch. Tomáš Bujna, Ing. arch. Katarína Fejo, PhD. a Ing. Jela Bednárová. Ako náhradníčka poroty bola prítomná Ing. Miriam Húšťavová a expertkou poroty bola Ing. arch. Iveta Bujnová z KPÚ Prešov, pracovisko Poprad.

Slovo poroty a zhodnotenie súťaže: Hľadanie podoby nového centra kultúry v Kežmarku je témou, ktorá ďaleko presahuje samotnú stavbu. Ide o rozhodovanie o budúcej podobe významného verejného priestoru v bezprostrednom kontakte s historickými vrstvami mesta, sakrálnymi dominantami a pamiatkovo citlivým prostredím. Porota preto mimoriadne oceňuje, že mesto Kežmarok sa rozhodlo riešiť túto úlohu formou architektonickej súťaže, teda transparentným a odborne zodpovedným spôsobom, ktorý umožňuje porovnať široké spektrum prístupov a vybrať riešenie s najvyššou mierou kvality.

Veľký záujem o súťaž s 33 účastníkmi a vysoká úroveň odovzdaných prác potvrdili význam tejto témy. Súťažné návrhy priniesli rozmanité odpovede na otázky urbanistického usporiadania, architektonického výrazu, verejného priestoru, krajinárskeho riešenia, dopravnej obsluhy aj etapizácie výstavby. Víťazný návrh porotu presvedčil najmä tým, že kultivovane a bez zbytočnej okázalosti spája pamiatkový kontext, jasné urbanistické gesto, prevádzkovú robustnosť a investičnú zodpovednosť do jedného vyváženého celku. Zachovanie a primeraný rozvoj kultúrneho a urbánneho dedičstva Kežmarku pre budúce generácie vníma porota ako spoločnú zodpovednosť vyhlasovateľa, účastníkov aj odbornej poroty.

Porota úprimne ďakuje všetkým zapojeným účastníkom za ich nasadenie a vysokú kvalitu odovzdaných návrhov. Zároveň patrí vďaka vyhlasovateľovi za profesionálnu prípravu, odhodlanie riešiť túto dôležitú tému na najvyššej odbornej úrovni a za dôveru v súťažný proces.

1. miesto: návrh č. 20
Cena: 28 000,00 €
Účastník: ô s.r.o.
Autori: Martin Kvitkovský, Martin Varga, Kristína Kullová, Martin Zaiček,  Antonín Němec

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Víťazný návrh prináša do zložitého kontextu jasné a silné urbanistické gesto v podobe elementárnej lineárnej hmoty, ktorá definuje celkom nové ťažisko územia. Toto riešenie, koncipované v predĺžení osi Hviezdoslavovej ulice, vytvára mestskú agoru a definuje čitateľný rámec pre dvojicu existujúcich historických chrámov. Návrh si odvážne, no odôvodnene, dovolil vstúpiť aj do zón mimo odporúčaného stavebného obvodu. Nevytvára však nadrozmerný objem, preukazuje citlivosť voči okolitej zástavbe a vytvára architektonický výraz adekvátny pre danú typológiu kultúrnej a spoločenskej funkcie. Urbanistická línia má však aj svoje úskalia – do dominantnej polohy stavia gréckokatolícky chrám, čím kompozične čiastočne potláča vnímanie artikulárneho kostola. Hoci si návrh zvolil tému zachovania existujúcej substancie objektu internátu, dlhá línia novej hmoty do istej miery nabúrava logiku priečnej priepustnosti územia. Táto otázka je riešiteľná korekciou mierky predpolia a kompozíciou hrán námestia. Porota tiež vníma zásah do archeologicky citlivého územia, avšak pozitívne hodnotí, že návrh v miestach potenciálnych nálezov nerealizuje invazívnu spodnú stavbu. Prípadné zvýšené náklady na archeologický výskum sú tak vyvážené efektivitou menších nadzemných objemov. Utilitárne riešenie statickej dopravy túto efektivitu aj napriek svojej dvojpodlažnosti podporuje.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Prístup k exteriérovým plochám je koncepčne založený na vytvorení rozsiahleho zjednocujúceho priestoru, ktorý prepája novú architektúru s historickým kontextom. Veľká dláždená plocha však vizuálne zrovnoprávňuje všetky objekty bez dodatočnej vegetačnej artikulácie, čo si v ďalšom stupni žiada prehodnotenie proporcie a mierky námestia vo vzťahu k monumentalite a pamiatkovej hodnote priľahlých chrámov. Zvolená koncepcia drevín a prvkov vo verejnom priestore pôsobí v lokálnom kontexte Kežmarku nejednoznačne. Porota celkovo vníma krajinno-architektonickú vrstvu tohto návrhu ako podcenenú, avšak s priestorom na dopracovanie. Návrh by mal zvážiť doplnenie vegetačných plôch priamo v priestore námestia a adekvátne prehodnotenie výsadby.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Z architektonického hľadiska ide o rafinované a neokázalé dielo s mnohými skrytými kvalitami. Silný súdobý, miestami až fascinujúci výraz objemu je vyvážený značnou mierou pokory a znakovou symbolikou, ktorá umne reinterpretuje tradičné formy. Veľkorysý podiel exteriérovej pergoly plynule prepája vnútorné a vonkajšie priestory. Prevádzková schéma je čitateľná: veľká sála, malá sála, knižnica a foyer sú integrované do kontinuálnej sekvencie verejných priestorov a doplnkové funkcie sú logicky situované aj do adaptovanej časti pôvodného internátu. Dispozičné riešenie racionalizuje priestorové nároky na kultúrne funkcie, čo sa prejavilo v menšej podlahovej ploche hlavnej sály v porovnaní s ostatnými návrhmi. Istá miera zoštíhlenia vybraných priestorov však nie je na úkor celkovej kvality a odporúčanej kapacity. Naopak, potvrdzuje úvahu, že priestorovo flexibilnejšie kapacity sú pre potreby Kežmarku vo výsledku udržateľnejšie a adekvátnejšie. Samotný priestor hlavnej sály však bude ešte vyžadovať doriešenie optimálnej krivky viditeľnosti a akustiky. Problematická však zostáva väzba vnútorných funkcií na parter a bežné fungovanie mestského prostredia – priestory sál orientované do námestia tvoria pre exteriér neaktívne fasády a umiestnenie reštauračnej časti mimo hlavného ťažiskového priestoru oslabuje inak sľubný potenciál pre oživenie agory. 

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

Návrh pristupuje k otázkam udržateľnosti zodpovedne, a to predovšetkým prostredníctvom minimalizácie budovaného objemu a cieleného využitia zachovanej hmoty bývalého internátu. Tento krok významne znižuje environmentálnu záťaž aj investičné nároky. Návrh zároveň deklaruje konštrukčný koncept umožňujúci veľkorozponové priestory, čo zvyšuje jeho flexibilitu. Z hľadiska mikroklimatických opatrení návrh prezentuje zadržiavanie zrážkovej vody formou dočasných vodných zrkadiel v dlažbe. Hoci ide o ideovo atraktívny vodozádržný prvok, je nevyhnutné dbať na jeho technickú a prevádzkovú realizovateľnosť. Za citlivý bod porota považuje najmä riešenie strešného plášťa. V pamiatkovo exponovanom prostredí je potrebné eliminovať riziká nežiaduceho odlesku a súvisiacich negatívnych efektov.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Z pohľadu investičných nákladov a fázovania výstavby predstavuje víťazné riešenie vysoko racionálnu a pre mesto finančne najzodpovednejšiu voľbu spomedzi predložených prác. Návrh je objemovo striedmy a zodpovedný, čo porota vyhodnotila ako zásadnú výhodu. Rozdelenie projektu do logických etáp, z ktorých prvá počíta s nákladovo optimalizovanou rekonštrukciou a adaptáciou objektu internátu, umožňuje mestu aktivovať a funkčne oživiť územie bez nutnosti radikálnej vstupnej investičnej záťaže. Rozhodnutie autorov vyhnúť sa budovaniu veľkého solitérneho objektu a namiesto toho pracovať so subtílnymi líniami a existujúcou substanciou dáva reálne predpoklady na dodržanie stanovených rozpočtových mantinelov. V celkovej bilancii porota vyhodnotila, že primeranosť hmôt a prevádzková hospodárnosť návrhu prevažujú nad defictimi, ktoré porota považuje za riešiteľné.

Komentár experta poroty - KPÚ Prešov / Pracovisko Poprad

Jasne definovaný zámer výstavby Centra kultúry v Kežmarku víťazný návrh nerieši prvoplánovo, čo môže spočiatku pôsobiť až rozpačitým dojmom. Návrh upustil od riešenia „očakávanej“ jednej monumentálnej hmoty objektu a premyslene, minimalisticky sa snaží vstupovať do hodnotného urbanistického priestoru novou stavbou. Z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je pozitívne hodnotené zachovanie historického stavebného fondu – objektu školského internátu s novým funkčným využitím, čo logicky prispelo k minimálnej nutnosti vstupu novej stavebnej hmoty v území. Premyslenosť až rafinovanosť celého návrhu však neguje spôsob zastrešenia novostavby, a to jednak tvarovým riešením, ktoré je v tomto území cudzorodé a odkazuje skôr na hospodárske stavby, ako aj materiálovým návrhom použitej strešnej krytiny. Vzhľadom na to, že v celom riešenom území je predpoklad výskytu archeologických nálezov, návrh aj napriek preukázateľne zaniknutej historickej zástavbe vo východnej okrajovej časti, navrhuje výstavbu do polohy, ktorá môže viesť k zvýšeným nárokom na prípravné a výskumné práce. Nevyhnutné je tiež preriešiť a skvalitniť navrhovaný verejný priestor s dôrazom na zachovanie jeho mestskej funkcie a s vylúčením odkazu na prírodné tatranské prostredie. Pri návrhu skladby zelene je potrebné použiť výlučne druhy domácej proveniencie.

Sú´tažné panely:

Ďalšie vizualizácie:

2. miesto: návrh č. 13
Odmena: 22 400,00 €
Účastník: Ing. arch. Norbert Dvorčák
Autori: Norbert Dvorčák, Lenka Kavuljáková, Dominika Lovasíková, Radovan Szabó, Denis Zeman

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Koncept je založený na prísnom a jednoznačnom uvažovaní v podobe kompaktného monobloku – solitérneho pavilónu osadeného v zeleni. Hmota objektu je v území pomerne subtílna a svojím natočením inteligentne a citlivo reaguje na geometriu okolitej zástavby. Veľkým pozitívom je, že objekt prostredníctvom otvorených nároží komunikuje s okolím a ako jeden z mála návrhov vytvára plynulé pešie prepojenia do všetkých smerov. Zvoleným prístupom asanácie pôvodného internátu návrh zlučuje všetky funkcie do jedinej novej hmoty. Tým síce uvoľňuje pozemok, no svojou prevádzkou nevytvára pasáže a priechody v území, čím sa potenciál urbanistického vrstvenia vnútrobloku oslabuje. Absencia jasne definovanej hlavnej a zadnej fasády objektu, resp. jeho omni-orientácia síce maximalizuje prepojenie s okolím, avšak v kontexte historického prostredia a typológie významnej kultúrnej inštitúcie môže toto zrovnoprávnenie všetkých strán pôsobiť architektonicky aj prevádzkovo nejednoznačne.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Krajinno-architektonický prístup porota jednohlasne zaradila medzi najpresvedčivejšie. Koncept solitérneho pavilónu obklopeného parkom je sympatický a prináša do územia žiadaný prírodný prvok. Miera a pomer navrhovanej zelene sa však v kontexte mestskej inštitúcie javia ako mierne predimenzované. Deje sa to na úkor spevnených plôch, ktoré sú nevyhnutné pre zhromažďovanie návštevníkov pred kultúrnymi podujatiami. Verejný priestor tak môže v kritických momentoch prevádzky pôsobiť kapacitne poddimenzovane. Napriek tejto disproporcii medzi spevnenými a vegetačnými plochami je prístup k formovaniu krajiny jasne čitateľný a prináša mimoriadne kvality najmä v oblasti manažmentu a retencie zrážkových vôd.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Formálne riešenie sa vyznačuje čitateľnou súdobou architektúrou, ktorá rešpektuje okolie a nesnaží sa o falošný historizmus. Jadrom dispozičného riešenia je vnútorné kríženie ťažiskových priestorov, ktoré prináša vysokú mieru otvárateľnosti a priestorovej variability. Tento striktný a racionálny systém však v praxi prináša zásadné prevádzkové úskalia. Priestorová kompozícia problematizuje vzťah medzi malou a veľkou sálou, čím medzi nimi vzniká nežiaduca vizuálna a funkčná rivalita. Kompaktná hmota s krížovou dispozíciou navodzuje skôr pocit tranzitného komunikačného uzla než plnohodnotného a pokojného pobytového priestoru. Porota tiež vnímala riziká spojené s akustikou, intimitou a fungovaním jednotlivých sál, keďže viacnásobné vstupy zo všetkých strán a nadmerná variabilita môžu v konečnom dôsledku generovať množstvo prevádzkových obmedzení a kompromisov pri súbežnom konaní podujatí. Uvedené kompromisy sa premietajú aj do foyeru, ktorý vo svojej polohe nedokáže naraz plnohodnotne obslúžiť obe sály.  

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

V environmentálnej rovine návrh kombinuje rozdielne prístupy. Na jednej strane je ambícia a dôraz na modro-zelené opatrenia, ktoré patria medzi najlepšie spracované v rámci súťažných návrhov. Na druhej strane stojí konštrukčný charakter objektu v jeho priemyselnej podobe, konkrétne obvodový plášť s oceľovými prvkami a pomerom presklených a plných plôch. Porota vnímala možné riziká spojené s tepelnou stabilitou budovy, najmä hrozbu letného prehrievania interiéru a s tým súvisiace zvýšené energetické nároky na chladenie, čo je v kontexte dnešných klimatických výziev nevýhodou.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Kompaktný objem a racionálna schéma monobloku pôsobia z hľadiska hrubej stavby finančne realisticky a predznamenávajú ekonomickú realizáciu. Otáznou položkou však zostáva realizácia samotného transparentného obvodového plášťa, ktorého plocha a technologické nároky môžu vo výsledku výrazne navýšiť celkové investičné náklady nad predpokladaný rámec. Keďže návrh kumuluje všetky funkcie do jedného novovybudovaného pavilónu a asanuje pôvodnú stavbu, flexibilita fázovania výstavby je v porovnaní s inými prístupmi značne limitovaná.

3. miesto: návrh č. 6
Odmena: 16 800,00 €
Účastník: Ing. arch. Ivan Kanich
Autori: Ivan Kanich, Natália Marková, Ivana Fabiánová

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Spomedzi všetkých súťažných návrhov pracujúcich s rozvoľnenou formou klastra vyhodnotila porota tento prístup ako najpresvedčivejší. Kompozícia viacerých samostatných hmôt je voči pamiatkovým hodnotám územia mimoriadne citlivá a nevytvára urbanistickú bariéru. Umožňuje jemnejšiu mierku zástavby v kontakte s kostolmi a parkom. Kvalitou je, že riešenie nevytvára monolitický blok, ale prelieva sa do verejného priestoru a prirodzene formuje sekvenciu námestia, kultúrneho dvora a parkových plôch. Hoci je návrh urbanisticky aj kompozične kvalitný, porota vnímala, že klastrový princíp nie je pre zadaný funkčný program mesta, požiadavku prevádzkovej kompaktnosti a jednoznačné dlhodobé fungovanie centra najvhodnejším modelom.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Vo verejnom priestore návrh pôsobí fluidne a harmonicky. Rozdelenie inštitúcie do menších objektov umožňuje exteriéru voľne sa prelievať do priestoru novovytvoreného námestia aj medzi jednotlivé budovy. Porota vysoko oceňuje, že návrh našiel pre verejný priestor v danom kontexte správnu a primeranú mierku. Priestor nie je predimenzovaný, no zároveň poskytuje dostatočné zhromažďovacie plochy pred jednotlivými prevádzkami, vďaka čomu verejný priestor prirodzene dýcha a stáva sa integrálnou, živou súčasťou pešej siete mesta. Silnou stránkou je čitateľná sieť peších trás a prepojení, ktorá sa opiera o existujúce mestské osi a dopĺňa ich o nové pobytové situácie. Za limit návrhu porota považovala, že klastrové usporiadanie zvyšuje nároky na vonkajšie pobytové priestory aj na ich celoročnú použiteľnosť.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Architektonický jazyk stavieb s jasným odkazom na vernakulárnu architektúru je hodnotený ako primeraný historickému prostrediu Kežmarku. Napriek atraktívnej forme však návrh naráža na zásadné limity vo vnútornej prevádzke. Dispozičná schéma nie je celkom čitateľná a obsahuje viacero otáznych riešení. Najväčšou slabinou separátnych hmôt je absencia prepojenia „suchou nohou“ medzi funkciami. Nutnosť vonkajšieho prechodu medzi sálami a ďalšími prevádzkami znižuje užívateľský komfort, obzvlášť v zimných mesiacoch. Ďalším výrazným prevádzkovým negatívom je neefektívne rozdelenie gastro funkcií – návrh de facto vytvára až tri samostatné gastro zóny, čo by bolo z hľadiska personálneho aj prevádzkového manažmentu náročné na obsluhu.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

Rozdrobenie objemu do klastra z environmentálneho hľadiska prirodzene napomáha lepšiemu presvetleniu a prevetrávaniu jednotlivých objektov, čo pozitívne vplýva na vnútornú mikroklímu. Verejný priestor je koncipovaný ako súčasť mikroklimatickej stratégie, pričom návrh predpokladá aj prácu s priepustnými povrchmi a zadržiavaním vody. Vernakulárny charakter tvaroslovia zároveň logicky pracuje s lokálnymi klimatickými danosťami. Odvrátenou stranou tohto prístupu je však fakt, že tri samostatné budovy majú v súčte podstatne väčšiu plochu obálky v porovnaní s kompaktným riešením. Tento faktor znižuje celkovú energetickú efektivitu komplexu a zvyšuje energetické nároky na prevádzku.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Myšlienka klastra prináša z pohľadu fázovania výstavby prirodzenú výhodu – projekt je možné jasne rozdeliť na tri samostatné realizačné etapy, ktoré by sa dali budovať a odovzdávať do užívania postupne podľa finančných možností vyhlasovateľa. Napriek tomuto pozitívu by z dlhodobého hľadiska prevádzkovanie a údržba viacerých samostatných budov, vrátane duplicitných technologických či obslužných zázemí, predstavovali vyššiu ekonomickú záťaž. Prílišná fragmentácia tiež zvyšuje riziko neúplnosti a prevádzkových deficitov v medzi-etapách.

4. miesto: návrh č. 23
Odmena: 6 800,00 €
Účastník: doxa s.r.o.
Autori: Ondrej Jurčo, Tomáš Boroš, Maroš Mitro, Pavel Bakajsa, Katarína Vysoká, Lenka Demčáková

Komentár poroty:

Návrh predstavuje konceptuálny a ideovo i formálne silný prístup k zhmotneniu zadania. Celé riešené územie definuje ako otvorenú agoru, do ktorej vkladá súbor solitérnych objektov. Veľmi pozitívne a racionálne je hodnotená snaha o redukciu nadzemnej mierky inteligentným zapustením časti kapacít pod úroveň terénu. Architektúra však vo výsledku vystupuje ako radikálne autorské gesto, ktorému sa podriaďuje celkový výraz aj fungovanie územia. Vzniká tak súbor budov, z ktorých každá sa snaží pôsobiť ako dominantná architektúra. V citlivom historickom kontexte Kežmarku je táto forma nielen realizačne náročná, ale predovšetkým kompozične potláča dôležité priehľady na chrámy v území. Porota sa taktiež kriticky stavala k polemickým formálnym citáciám tvaroslovia pôvodných objektov, ktoré v danom prostredí nepôsobia dostatočne odôvodnene, pričom silná vizuálna forma návrhu na viacerých miestach potláča prevádzkové a priestorové kvality.

Za hodnotné porota považovala aj snahu šetriť nadzemné objemy kapacitným „zanorením“ a prácu s modro-zelenou infraštruktúrou. Prevádzkovo však návrh dopláca na absenciu jasnej priestorovej hierarchie – chýba zreteľnejšia orientácia hlavných vstupov a celková čitateľnosť dispozičnej logiky nie je jednoznačná. Problematické je najmä prevádzkové odčlenenie multifunkčnej sály od hlavnej sály do samostatného objektu. Návrh predpokladá dvojpodlažné podzemné parkovanie, avšak pri relatívne nízkej kapacite a bez dostatočne presvedčivého vyváženia medzi stavebnou náročnosťou a prínosom pre územie. Z pohľadu krajinnej architektúry aj Krajského pamiatkového úradu je verejný priestor neproporčne prehustený vzrastlou vegetáciou, pričom navrhované zatrávnenie plôch, tak ako je prezentované vo vizualizáciách, by bolo v intenzívnej mestskej prevádzke len ťažko udržateľné a funkčné. Zásadnou slabinou tohto inak architektonicky pútavého konceptu je fázovateľnosť: urbanistický a ideový zámer by pri prípadnom nerealizovaní ktoréhokoľvek zo solitérnych objektov prestal fungovať ako zmysluplný celok.

5.-6. miesto: návrh č. 11
Odmena: 5 000,00 €
Účastník: ENDORFINE, s.r.o.
Autori: Tomáš Dupkala, Štefan Petras, Matúš Repka, Pavol Ružbarský, Oliver Hacaj, Marek Malček

Komentár poroty:

Súťažný návrh predstavuje kultivovaný mestotvorný koncept, ktorý sa vyznačuje čitateľnou mierkou a vecným zapojením do lokálneho kontextu. Porota oceňuje vytvorenie ústredného verejného priestoru s premyslenou priestorovou gradáciou, logickým navádzaním návštevníkov prostredníctvom stromoradia a definovaním veľkorysých rozptylových plôch pred jednotlivými vstupmi. Priestorová koncepcia je systematicky orientovaná k historickým chrámom, pričom nová hmota ambiciózne a primerane dotvára priestorové pozadie pre gréckokatolícky kostol. Pozitívne je hodnotené prevádzkové uchopenie parteru, priestorovo obohacujúci motív mestskej lodžie kultúrneho centra, ako aj vytvorenie jasne definovaných mikropriestorov rôznych kvalít. Prínosom je taktiež uvážlivé odklonenie statickej dopravy a zásobovania na okraj riešeného územia, vďaka čomu sa automobilová prevádzka nezaťahuje do ťažiskového verejného priestoru.

Napriek nesporným architektonickým kvalitám návrh vo výsledku dopláca na určitú sebestrednosť konceptu, ktorý miestami paradoxne odvracia pozornosť a priehľady od historických dominánt. Značným prevádzkovým negatívom je nelogická orientácia sociálneho a technického zázemia priamo smerom ku kostolu. Zvolená forma architektúry, vyznačujúca sa prísnym kubickým charakterom a dogmatickým usporiadaním terás komunitného domu, evokuje skôr metropolitnú zástavbu veľkomesta, čo je v merítku Kežmarku na zváženie. Rizikom je aj osadenie výraznej časti objektu do polohy s potenciálnymi archeologickými nálezmi v dotyku Vyšnej brány, čo si vyžaduje opatrnejšie zvažovanie zásahov. V exteriéri porota vnímala vyšší pomer spevnených plôch a sekundárne poňatie parku ako periférnej zelene, čo oslabuje mikroklimatickú a pobytovú kvalitu v porovnaní s lepšie integrovanými krajinárskymi koncepciami.

5.-6. miesto: návrh č. 26
Odmena: 5 000,00 €
Účastník: VONKA s.r.o.
Autori: Radoslav Hamara, Pavol Dobšinský, Šimon Voštinár

Komentár poroty:

Súťažný návrh prináša do územia ideovo pútavý koncept založený na integrácii pôvodnej budovy internátu. Prínosom tohto riešenia je jasná čitateľnosť, celková jednoduchosť a dobre zrozumiteľný princíp dispozičného usporiadania. Návrh umne pracuje s plošnou priepustnosťou – umožňuje prístup do objektu z viacerých strán, pričom v nárožiach vytvára príjemné priestorové zákutia. Porota pozitívne vníma sformovanie vnútorného nádvoria, ktoré v tomto prípade neplní len formálnu funkciu, ale nesie v sebe hlbší komunitný a prevádzkový zmysel pre inštitúciu. Spôsob, akým je však do nového celku zapojený pôvodný objekt, vzbudzuje istú polemiku. Hoci ho návrh exteriérovo zachováva, v interiéri ho radikálne mení, čím sa oslabuje opodstatnenosť aj čitateľnosť tohto konzervačného gesta.

Zásadným limitom, ktorý návrh obmedzoval v celkovom hodnotení, je miera a hĺbka jeho spracovania. Porota na jednej strane rešpektuje, že sa prezentácia zámerne nesnaží o hyperrealistické zobrazenie, avšak zvolená lapidárnosť grafického jazyka v tomto prípade hraničí s nedokončenosťou. Viacerým výstupom chýbajú dôležité priestorové a technické informácie nevyhnutné pre komplexné posúdenie, pričom najvýraznejšie sa toto zjednodušenie prejavilo v nedopovedanom riešení exteriéru a krajinno-architektonickej koncepcie. Hoci ide o zaujímavý a architektonicky čistý prístup, v kontexte vysokej kvality, obsažnosti a náročnosti vypracovania ostatných návrhov obmedzovalo predložené vyhotovenie možnosť poroty posúdiť návrh ako plnohodnotne pripravený celok v konkurencii ostatných prác.

Ostatné súťažné návrhy:

Návrh č. 1
Účastník: István Károlyi
Autori: István Károlyi

Návrh č. 2
Účastník: Askija Architects - Architekt Marco Panzeri
Autori: Elena Ghetti

Návrh č. 3
Účastník: Arch. Antonio Acocella
Autori: Pietro Seghi, Angelo Renna, Niccolò De Robertis

Návrh č. 4
Účastník: Prisca s.r.o.
Autori: Vladimír Šimkovič, Nina Miháliková, Natália Fulírová, Natália Bošková Filová

Návrh č. 5
Účastník: KALBOD DESIGN STUDIO
Autori: Shaghayegh Nemati, Neda Ajideh, Mahla Gholami, Sahar Rasooli, Soheil Zamanlu

Návrh č. 7
Účastník: MUUR s.r.o.
Autori: Marianna Markusková, Vladimír Netik

Návrh č. 8
Účastník: VA_AR s. r. o.
Autori: Alexandra Knezovičová, Adam Macko

Návrh č. 9
Účastník: Ing. arch. Adam Benčo
Autori: Adam Benčo, Lukáš Blana

Návrh č. 10
Účastník: SK.INFLOW DESIGN s.r.o.
Autori: Ján Baška, Tomáš Rausz, Samuel Moravčík, Peter Pasečný, Andrej Boroš, Zuzana Belešová, Denisa Dolníková, Matúš Mihalčin

Návrh č. 12
Účastník: DMArchitekti s.r.o.
Autori: Tomáš Dimun, Tereza Peťovská, Alexandra Májska, Ilia Muzafarov, Miriam Heinrichová

Návrh č. 14
Účastník: ATELIER 111 architekti s.r.o.
Autori: Jiří Weinzettl, Barbora Weinzettlová, Zuzana Johanidesová, Katarína Bendíková, Adam Brich, Diana Lučková

Návrh č. 15
Účastník: Mooods, s.r.o.
Autori: Patrik Domanický

Návrh č. 16
Účastník: mai studio s. r. o.
Autori: Miloš Diežka, Milan Kupčo, Denis Baričák, Maroš Štefanides, Matej Jasenka

Návrh č. 17
Účastník: Ing. arch. Filip Hečko
Autori: Filip Hečko, Tomáš Pozdech, Terézia Hečková

Návrh č. 18
Účastník: Sibron s.r.o.
Autori: Branislav Baník, Lenka Baková, Nikola Bisová

Návrh č. 19
Účastník: SUPERATELIER s.r.o.
Autori: Peter Janeček, Branislav Husárik, Miroslava Kamenská, Martina Kováčová, Patrícia Sandtnerová, Katarína Holicová, Richard Múdry, Nikola Sebö

Návrh č. 21
Účastník: DUNAJSKI studio, s.r.o.
Autori: Tatiana Dunajská, Michaela Dunajská, Janka Dunajská

Návrh č. 22
Účastník: GEOME3 s.r.o.
Autori: Martin Gallovský, Mária Derevencová, Peter Derevenec

Návrh č. 24
Účastník: what architects s.r.o.
Autori: Tomáš Krištek, Ondrej Kurek, Matúš Peklanský, Mark Mátis, Zuzana Grenčíková, Martin Závodný, Barbora Hrmová, Katarína Blanová, Jakub Hanták, Sofia Moravcová

Návrh č. 25
Účastník: N/A s.r.o.
Autori: Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Dávid Nosko, Kristína Betušová

Návrh č. 27
Účastník: Atelier 008 s.r.o.
Autori: Kristína Bogárová, Denisa Halajová, Michaela Kosturková, Ján Kukuľa, František Šeliga

Návrh č. 28
Účastník: AXO STUDIO s.r.o.
Autori: Martin Červienka, Simona Fischerová, Juraj Izrael, Alexander Topilin

Návrh č. 29
Účastník: architekti SPDe s.r.o.
Autori: Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher, Petra Schleicher, Simona Kolimárová, Matej Fekiač, Lukáš Suržin, Mária Kráľová

Návrh č. 30
Účastník: Zoidberg Projekt s.r.o.
Autori: Peter Beňo, Rudolf Kozlai, Roman Haviar, Pavol Mészáros

Návrh č. 31
Účastník: YOUNG.S ARCHITEKTI s.r.o.
Autori: Jozef Bátor

Návrh č. 32
Účastník: Ing. arch. Miroslav Šteiner
Autori: Lenka Varšová

Návrh č. 33
Účastník: Ing.arch. Štefan Starinský
Autori: Štefan Starinský, Lenka Guláčová, Vanda Hlaváčková, Daniel Marcin

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty:

Za podklady ďakujeme Adamovi Lukačovičovi.