Dve veže / konverzia administratívy na mestské bývanie - výsledky súťaže

30 prihlásených tímov prinieslo široké spektrum pohľadov na prestavbu dominantnej výškovej stavby na sídlisku Vodáreň. Odborná porota vybrala vyvážený návrh, ktorý prináša do riešeného územia výnimočnú priepustnosť a kvalitné mestské bývanie. Prvé miesto v architektonickej súťaži „Dve veže – konverzia administratívy na mestské bývanie“ získal návrh Kuklica Smerek architekti a LABAK s.r.o.

Mesto Trnava úspešne vyhodnotilo verejnú anonymnú architektonicko-urbanisticko-krajinársku súťaž Dve veže – konverzia administratívy na mestské bývanie. Cieľom mesta bolo získať komplexné a etapizovateľné riešenie pre strategické územie na sídlisku Vodáreň. Zadanie kládlo na účastníkov vysoké nároky – spájalo v sebe prísne konštrukčné limity systému zdvíhaných stropov pôvodnej stavby v kombinácií so súčasnými požiadavkami na bývanie, nutnosť udržateľného prístupu k navrhovaniu a vytvorenie kvalitného a dopravne bezpečného verejného priestoru v dotyku so susednými školskými zariadeniami. Ako zásadné témy ďalšieho rozvoja územia boli v podkladoch zdôraznené konkrétne zeleň, verejný priestor a mobilita. Lokalita je dnes výrazne zaťažená spevnenými plochami a vyžaduje citlivé narábanie s plochami zelene. 

Riešené územie sa nachádza v severnej časti Trnavy, medzi ulicami Atómová a Okružná. Existujúci objekt VUJE je výraznou výškovou dominantou lokality. Pôvodne vznikol ako ubytovňa Energetik pre pracovníkov výstavby jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, neskôr bol preklasifikovaný na administratívnu budovu. Dnes sa pred mestom otvára možnosť dať tejto stavbe novú funkciu a premeniť ju na dostupné mestské bývanie v území s dobrou občianskou vybavenosťou a pešou dostupnosťou k širším mestským väzbám.

„Súťaž ukázala, že kvalitná konverzia nie je jednoduchšou alternatívou k novostavbe, ale náročnou disciplínou, ktorá vyžaduje technickú citlivosť, ekonomickú rozvahu a schopnosť pracovať s pamäťou miesta.“

Do súťaže bolo predložených 30 návrhov, ktoré odborná porota hodnotila na zasadnutí 7. mája 2026 v Kreatívnom centre Trnava. Vysoký počet odovzdaných prác potvrdil výrazný záujem architektonickej obce o tému obnovy architektúry z druhej polovice 20. storočia, dostupného bývania a transformácie sídliskového prostredia. Súťažné návrhy priniesli rozmanité odpovede nielen na otázky urbanizmu, ale aj krajiny, mobility a udržateľnosti architektúry.

Víťazom sa stal návrh č. 22 ateliérov Kuklica Smerek architekti, s. r. o. a LABAK s.r.o., ktorého autormi sú Peter Kuklica, Martin Smerek, Terézia Hečková, Jakub Lacho, Marek Jankovič, Leonard Šlosár, Michal Marcinov, Barbora Hrmová, Zuzana Včeláková. Porota ocenila najmä jeho jasné urbanistické rozhodnutie oslobodiť dvojicu existujúcich veží od pôvodnej spoločnej podnože a podporiť ich charakter samostatne stojacich objektov v otvorenej sídliskovej štruktúre. Tento krok prináša do územia čitateľnosť, vzdušnosť a priepustnosť. Veže a nový parkovací dom sú osadené ako tri samostatné objekty v krajinnom rámci, pričom automobilová doprava je odvedená mimo hlavné verejné priestory.

„Najsilnejším prínosom víťazného návrhu je jeho vyváženosť a otvorenosť. Tento premyslený krok prináša do územia žiadanú jednoznačnosť, čitateľnosť a vzdušnosť, vďaka ktorej sa celá lokalita stáva výrazne priepustnejšou.“

Víťazný návrh zároveň najpresvedčivejšie napĺňa predstavu mesta o premene administratívneho areálu na mestské bývanie s aktívnym parterom, komunitnými funkciami a kvalitným verejným priestorom. Porota pozitívne hodnotila kvalitu a variabilitu bytových dispozícií a efektívne riešenie parkovacieho domu. Dôležitou prínosom návrhu je aj jeho potenciál ďalšieho dopracovania a fázovania, keďže pracuje s vežami ako so samostatnými objektmi bez zložitých technických riešení.

Výsledky súťaže:

1. miesto – návrh č. 22 / Kuklica Smerek architekti, s. r. o. + LABAK s.r.o.
Kuklica Smerek: Peter Kuklica, Martin Smerek, Terézia Hečková, Jakub Lacho, Marek Jankovič, Leonard Šlosár
LABAK: Michal Marcinov, Barbora Hrmová, Zuzana Včeláková

2. miesto – návrh č. 19 / ô s. r. o.
Autori: Martin Kvitkovský, Martin Zaiček, Kristína Kullová, Martin Varga

3. miesto – návrh č. 6 / bistan architekti s. r. o.
Autori: Matúš Bišťan, Jakub Števanka; spolupráca: Peter Pasečný, Ivan Tatala, portraits of projects

4. miesto – návrh č. 23 / Ateliér Kanich s. r. o.
Autori: Natália Marková, Tea Mersuli, Ivan Kanich

5. miesto – návrh č. 29 / architekti SPDe s. r. o.
Autori: Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher, Petra Schleicher, Alica Durbáková

Porota zasadla v zložení: doc. Ing. arch. Michal Bogár, PhD. ako predseda poroty, prof. Ing. arch. Petr Hrůša, Ing. arch. Michaela Horáková, Ing. arch. Tomáš Krištek a Ing. arch. Ondrej Horváth za mesto Trnava.

Náhradníkmi poroty boli Ing. arch. Ľubomíra Blašková a Ing. arch. Darina Izakovičová. Ako experti poroty sa zúčastnili Ing. Eva Slobodová za krajinnú ekológiu, Bc. Eng. Michal Ďurta, MSc. et MSc. za dopravný urbanizmus a udržateľnú mobilitu, Ing. Ján Kubovčák za rozpočtovanie stavieb a Dipl.-Ing. Andrea Borská za princípy New European Bauhaus. 

Slovo poroty a zhodnotenie súťaže:

Architektonická súťaž Dve veže – konverzia administratívy na mestské bývanie potvrdila, že mesto Trnava pristupuje k dôležitým mestským témam zodpovedne a s ambíciou hľadať najkvalitnejšie riešenia prostredníctvom odbornej diskusie. Rozhodnutie vyhlásiť súťaž na transformáciu objektu VUJE je ďalším príkladom toho, že mesto nevníma architektonickú súťaž iba ako formálny nástroj výberu architekta, ale ako spôsob preverenia potenciálu územia, pomenovania jeho limitom a otvorenia širšej debaty o budúcej podobe mestského bývania.

Predmet súťaže bol mimoriadne komplexný. Nešlo len o architektonickú konverziu dvoch výškových objektov, ale o premenu celého miesta v kontakte s existujúcim bývaním, školskými zariadeniami a každodenným životom sídliska. Účastníci museli hľadať rovnováhu medzi kvalitou bytov, aktívnym parterom, verejným priestorom, zeleňou, technickými limitmi existujúcej stavby a ekonomickou uskutočniteľnosťou.

Predložené návrhy ukázali širokú škálu prístupov k otázke, ako narábať s existujúcou stavbou z druhej polovice 20. storočia. Niektoré riešenia stavali na očistení pôvodnej hmoty a doplnení novej obytnej vrstvy, iné hľadali hodnotu v zachovaní aktívnej podnože, práci s pôvodnou materialitou alebo v radikálnejšom prepísaní fasád a parteru. Práve táto rôznorodosť potvrdila, že obnova a transformácia existujúcich budov je jednou z kľúčových tém súčasnej architektúry.

Porota oceňuje vysokú úroveň súťažných návrhov a ďakuje všetkým účastníkom za energiu, odbornosť a čas, ktorý venovali riešeniu tejto náročnej úlohy. Zároveň patrí vďaka mestu Trnava za profesionálnu prípravu súťaže, odvahu otvoriť zložitú tému obnovy existujúcej stavby a dôveru v súťažný proces. Výsledok súťaže poskytuje mestu kvalitný základ pre ďalšie projektové kroky a zároveň prináša dôležitý odkaz: aj existujúce budovy môžu byť nositeľmi novej kvality, ak sa s nimi pracuje premyslene, citlivo a zodpovedne.

Všeobecný komentár poroty k súťaži

Architektonická súťaž Dve veže – konverzia administratívy na mestské bývanie potvrdila, že mesto Trnava dlhodobo pristupuje k dôležitým mestským témam zodpovedne a s ambíciou hľadať najkvalitnejšie riešenia prostredníctvom odbornej diskusie. Rozhodnutie vyhlásiť súťaž na transformáciu bývalého administratívneho objektu VUJE je ďalším príkladom toho, že mesto nevníma architektonickú súťaž iba ako formálny nástroj výberu architekta, ale ako spôsob, ako preveriť potenciál územia, pomenovať jeho limity a zároveň otvoriť širšiu debatu o budúcej podobe mestského bývania. Skutočnosť, že bolo predložených 30 súťažných návrhov, svedčí o výraznom odbornom záujme o túto tému aj o dôvere architektonickej obce v zmysluplnosť zadania.

Predmet súťaže bol mimoriadne komplexný. Nešlo len o architektonickú konverziu dvoch výškových objektov, ale o premenu celého miesta v kontakte s existujúcim bývaním, školskými zariadeniami, pešími trasami, dopravnou obsluhou a každodenným životom sídliska. Účastníci museli hľadať rovnováhu medzi kvalitou interiéru a exteriéru, technickými limitmi existujúcej stavby a ekonomickou uskutočniteľnosťou. Porota preto hodnotila nielen architektonický výraz návrhov, ale predovšetkým ich schopnosť vytvoriť životaschopný mestský celok, ktorý bude prínosom pre budúcich obyvateľov a zároveň neoslabí kvalitu života existujúceho susedstva.

Zeleň a verejné priestory sa ukázali ako jedna z kľúčových tém súťaže. Riešené územie je dnes výrazne zaťažené spevnenými plochami, no zároveň má v sebe hodnotu existujúcej vzrastlej zelene a potenciál stať sa klimaticky príjemnejším prostredím. Viaceré návrhy priniesli presvedčivé úvahy o tom, ako môže byť zeleň súčasťou každodenného života vo verejnom priestore, nie iba doplnkom architektúry. Súťaž však zároveň ukázala, že kvalitu vonkajšieho prostredia nemožno nahradiť iba zeleňou na konštrukciách alebo vizuálne atraktívnymi strešnými úpravami. Pre dlhodobú hodnotu územia bude rozhodujúce zachovanie dostatočného podielu rastlého terénu, možnosť výsadby veľkých stromov a primerané obmedzenie spevnených plôch tak, aby nové mestské bývanie získalo nielen funkčné, ale aj zdravé prostredie.

Rovnako dôležitým aspektom bolo nastavenie mobility v území, ktoré sa nachádza v bezprostrednom kontakte so školami, bývaním a každodenným pohybom obyvateľov a návštevníkov. Mnohé návrhy správne pochopili potrebu uprednostniť peší pohyb a vytvoriť bezpečnejšie prostredie v okolí Atómovej ulice. Pri podrobnejšej analýze návrhov sa však ukázalo, že samotná dobrá idea nestačí, ak nie je podporená presným riešením križovaní, vjazdov, cyklistických trás a parkovacích kapacít. Osobitná pozornosť bola aj preto venovaná téze, či návrhy dokážu zlepšiť bezpečnosť školskej zóny bez toho, aby vytvárali nové konflikty pre existujúcich obyvateľov alebo neprimerane redukovali ich parkovanie. Najpresvedčivejšie pôsobili riešenia, ktoré dopravu nevnímali izolovane, ale ako súčasť širšej kvality verejného priestoru.

Predložené návrhy ukázali širokú škálu prístupov k otázke, ako narábať s existujúcou stavbou z druhej polovice 20. storočia. Niektoré riešenia stavali na očistení pôvodnej hmoty a doplnení novej obytnej vrstvy, iné hľadali hodnotu v zachovaní aktívnej podnože, práci s pôvodnou materialitou alebo v radikálnejšom prepísaní fasád a parteru. Práve táto rôznorodosť potvrdila, že obnova a transformácia existujúcich budov je jednou z kľúčových tém súčasnej architektúry. Súťaž zároveň ukázala, že kvalitná konverzia nie je jednoduchšou alternatívou k novostavbe, ale náročnou disciplínou, ktorá vyžaduje technickú citlivosť, ekonomickú rozvahu a schopnosť pracovať s pamäťou miesta. V čase, keď sa mnoho stavieb podobného typu ešte stále vníma najmä ako problém, je tento projekt dôležitým odkazom pre ďalšie generácie. Príklon k renovovaniu existujúcich budov namiesto ich búrania znamená významný príspevok k ochrane životného prostredia a zároveň nesie v sebe dôležitý etický rozmer nášho správania sa k architektonickému dedičstvu.

Porota oceňuje vysokú úroveň súťažných návrhov a ďakuje všetkým účastníkom za energiu, odbornosť a čas, ktorý venovali riešeniu tejto náročnej úlohy. Výsledky súťaže potvrdili, že hľadanie vyváženého prístupu medzi architektonickou invenciou, environmentálnou udržateľnosťou a finančnými možnosťami slovenskej samosprávy je náročný, no realizovateľný proces. Ocenené a odmenené návrhy vzišli z konsenzu, že úspešný projekt konverzie musí ostať jednoznačný voči budúcemu fázovaniu výstavby, musí ponúknuť prevádzkovo čisté jasné definovanie funkcií, no predovšetkým musí ostať ekonomicky uskutočniteľný, aby mestu Trnava umožnil reálne vytvoriť kvalitný a dlhodobo udržateľný model dostupného mestského bývania. Porota verí, že nadväzujúce dopracovanie víťazného návrhu bude pokračovať v rovnakom duchu odbornej dôslednosti, otvorenej diskusie a rešpektu k mestu, jeho obyvateľom aj existujúcej architektúre.

1. Miesto: návrh č. 22
Cena: 31 500,00 €

Účastník: Kuklica Smerek architekti, s. r. o. + LABAK s.r.o.
Kuklica Smerek: Peter Kuklica, Martin Smerek, Terézia Hečková, Jakub Lacho, Marek Jankovič, Leonard Šlosár
LABAK: Michal Marcinov, Barbora Hrmová, Zuzana Včeláková

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality (čl. 2. a 4.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 4.)

Víťazný návrh presvedčil porotu predovšetkým jasným urbanistickým rozhodnutím oslobodiť dvojicu existujúcich veží od pôvodnej spoločnej podnože a podporiť charakter samostatne stojacich objektov v otvorenej sídliskovej štruktúre. Tento premyslený krok prináša do územia žiadanú jednoznačnosť, čitateľnosť a vzdušnosť, vďaka ktorej sa celá lokalita stáva výrazne priepustnejšou.  Návrh nevytvára uzavretý blok ale pracuje s otvoreným priestorom, v ktorom sú veže a nový parkovací dom osadené ako tri samostatné objekty v krajinnom rámci. Dopravné riešenie je založené na logickom odvedení automobilovej obsluhy mimo hlavné verejné priestory. Statická doprava je efektívne koncentrovaná do proporčne vyváženého, samostatne stojaceho objektu parkovacieho domu. Porota pozitívne hodnotí efektívnu polrampovú schému parkovania, primerané odstupy od existujúcich objektov a zelene, ako aj samostatný vstup pre cyklistov nadviazaný na cyklistickú trasu. Za menej výhodné možno považovať výhradné sústredenie parkovania bicyklov mimo samotných obytných veží. Parkovací dom pôsobí v kontexte okolitej zástavby ako pomerne veľký objem, no porota túto otázku považuje za riešiteľnú v ďalšom dopracovaní.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3. a 4. a 6.)

Architektonická transformácia existujúcich veží je založená na primerane citlivej, no zároveň zreteľnej zmene pôvodného administratívneho objektu na mestské bývanie. Nová vrstva lodžií a balkónov rozširuje obytný priestor a dáva fasádam súčasný výraz bez úplného potlačenia pôvodnej tektoniky objektov. Porota oceňuje, že fragmentácia hmôt a fasád nepôsobí samoúčelne, ale súvisí s novými funkciami. Dispozičné riešenie bytov je v rámci možností existujúceho skeletu zvládnuté veľmi dobre. Návrh ponúka dostatočne variabilný bytový mix, pracuje s možnosťou úprav vybraných bytov a vo všeobecnosti dodržiava primeraný vzťah medzi veľkosťou bytov a hĺbkou lodžií. Strešná rovina je poňatá racionálne, s vyváženým pomerom plôch pre technické zázemie a komunitné aktivity obyvateľov. Pozitívne je tiež aktívne zapojenie funkčného parteru do celkového konceptu. Napriek vysokej kvalite dispozícií sa však v návrhu objavujú aj prevádzkové kolízie. Riešenie jaslí pôsobí v súčasnej podobe neštandardne, najmä vo vzťahu k prechodu okolo schodiskového jadra a k veľkosti a vymedzeniu exteriérového dvoru. Taktiež bude vhodné preveriť miešanie funkcií bývania a administratívy v rámci druhého nadzemného podlažia. V ďalších fázach bude nutné prehodnotiť aj komunitný priestor v parteri parkovacieho domu, ktorý má dobrý potenciál, no pre praktické využívanie si vyžaduje jasnejšie zónovanie a prevádzkovú definíciu.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 2. a 4. a 6.)

Návrh nastoľuje silný krajinný rámec, v ktorom sa architektúra nejaví ako izolovaný objekt, ale ako súčasť “mäkšieho” a postupne formovateľného prostredia. Porota ocenila, že krajinná zložka je neoddeliteľnou vrstvou celej urbanistickej koncepcie. Adekvátny priestor medzi vežami a parkovacím domom má potenciál stať sa novým spoločným miestom pre obyvateľov domu aj širšieho sídliska. Jeho hodnota nevzniká len zo samotného stvárnenia povrchov a zelene, ale predovšetkým z aktívnych funkcií v parteri a z vhodného osadenia objektov. Hoci táto uvoľnenosť dodáva celému konceptu otvorenosť a neobmedzuje ho striktnou geometriou, návrh v krajinno-architektonickom riešení zostal v značne schematickej rovine. Deklarovaná sieť zelene a mikroklimatické princípy vytvárajú dobrý rámec, ale zatiaľ nedávajú dostatočne jasnú odpoveď na hierarchiu jednotlivých priestorov, ich konkrétnu funkčnú využiteľnosť ani presné rozhranie medzi spevnenými plochami, vegetáciou a komunitnými aktivitami. Podiel zelene je naplnený skôr v minimálnej miere a návrh pracuje s pomerne vysokým rozsahom spevnených plôch. Práve táto časť bude preto v ďalších stupňoch vyžadovať výraznejšie rozpracovanie.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4. a 5.)

V rovine dlhodobej udržateľnosti sa návrh vyznačuje predovšetkým vysokou mierou koncepčnej flexibility. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri parkovacom dome, ktorý je navrhnutý ako transformovateľná štruktúra schopná reagovať na budúce zmeny v mobilite a potrebe parkovania. Pozitívne možno hodnotiť aj samotný princíp konverzie existujúcich veží, zachovanie ich stavebnej podstaty a snahu doplniť ich o novú obytnú vrstvu bez zbytočného potláčania pôvodnej konštrukčnej logiky. Podrobnejšiu diskusiu si však vyžaduje architektonické stvárnenie obálky budovy. Vysoký podiel presklenia a zvolená materialita prináša otvorené otázky vo vzťahu k energetickej a ekonomickej hospodárnosti. Fasádne riešenie preto bude potrebné ďalej technicky a prevádzkovo preveriť. Osobitnú pozornosť si vyžiada aj spôsob kotvenia novej balkónovej vrstvy do špecifickej nosnej sústavy zdvíhaných stropov, vrátane riešenia tepelných mostov a technickej primeranosti navrhovaných detailov. Porota pozitívne vníma, že návrh uvažuje s doplnením nových únikových schodísk, no ich architektonické a fasádne začlenenie nebolo v súťažnom návrhu dostatočne prezentované.

Uplatnenie požiadavky na ekonomickú uskutočniteľnosť a realizovateľnosť a predpoklady návrhu na fázovanie výstavby (čl. 6.)

Z hľadiska celkovej realizovateľnosti a rešpektovania zadania sa víťazný návrh ukázal ako mimoriadne vyvážený. Spomedzi hodnotených riešení napĺňa predstavu vyhlasovateľa o premene administratívneho areálu na mestské bývanie najpresvedčivejšie. Tým, že pracuje s vežami ako so samostatnými objektmi bez spoločnej podnože, vytvára dobré predpoklady pre fázovanie výstavby a postupné financovanie jednotlivých častí zámeru. Otvorenou otázkou zostáva najmä ekonomická optimalizácia parkovacieho domu, ktorý je síce navrhnutý efektívne a racionálne, no jeho rozsah a výška si vyžiadajú ďalšie preverenie. Stojí za zváženie, či čiastočné navýšenie podielu podzemného parkovania nemôže prispieť k zmenšeniu nadzemného objemu a k citlivejšiemu vzťahu k okolitej zástavbe. Ekonomicky citlivou témou bude aj rozsah presklenej obálky, technické riešenie novej balkónovej konštrukcie, protipožiarne opatrenia a komplexná skladba fasády. Celkovo však návrh prináša najmenej problematických bodov a vďaka svojej vnútornej flexibilite predstavuje robustný základ pre ďalšie dopracovanie v nadväzujúcich stupňoch projektovej dokumentácie. 

Komentár experta poroty - Eva Slobodová - krajinno-architektonické riešenie

Návrh pracuje s voľnejším, schematickým konceptom verejného priestoru bez striktne určenej hierarchie, pričom identifikuje viacero ťažiskových miest. Hierarchia priestorov je naznačená najmä prostredníctvom vzrastlej zelene a jej hustoty, čo predstavuje svieži a súčasný prístup ku krajinárskemu riešeniu. Tento prístup zároveň vytvára flexibilnú štruktúru, ktorá umožňuje postupný vývoj a prirodzené formovanie využívania jednotlivých priestorov v čase. Výraznou kvalitou návrhu je jeho otvorenosť a priepustnosť – územie je dobre priechodné a prirodzene sa napája na sieť existujúcich trás v okolí, čím ponúka rôzne možnosti využitia. Návrh patrí medzi málo riešení, ktoré uvažujú aj o prúdení vzduchu medzi objektmi a cielene pracujú s mikroklimatickými podmienkami prostredníctvom výsadby v línii prevládajúcich vetrov.

Krajinárska koncepcia voľne nadväzuje na návrh školského dvora ZŠ Atómová a podporuje širšie územné väzby; tento vzťah je však potrebné v ďalších fázach projektu jasnejšie preukázať. Pozitívne možno hodnotiť aj doplnenie aleje vzrastlej zelene pozdĺž ulice Atómová, ktorá prispieva ku kvalite verejného priestoru. Návrh pracuje s vysokým podielom rastlého terénu a dopĺňa územie o vzrastlú zeleň, čím prispieva k zlepšeniu mikroklímy a environmentálnej stability. Napriek čiastočnému zásahu do existujúcej zelene v južnej časti územia je táto strata vyvážená adekvátnym doplnením novej vzrastlej vegetácie na rastlom teréne.

V časti riešenia jaslí je potrebné dopracovať koncepciu exteriérových priestorov. Navrhované tri samostatné dvory vyžadujú preverenie z hľadiska orientácie a preslnenia, keďže jedna z tried je orientovaná na sever. Zároveň je potrebné uvažovať s reálnym využitím týchto priestorov (herné prvky, tienenie, mobiliár), čo môže ovplyvniť ich priestorové nároky aj výslednú formu.

V rámci širších vzťahov porota odporúča venovať zvýšenú pozornosť riešeniu parkovacích kapacít, najmä ich integrácii so zeleňou. Vhodné je uvažovať s výsadbou minimálne jedného vzrastlého stromu na približne 80 m² parkovacej plochy. Povrchy parkovísk a peších trás je odporúčané riešiť z vodopriepustných materiálov, ktoré podporujú prirodzený vodný režim územia. V nadväznosti na školské zariadenia sa odporúča doplniť kapacity typu „kiss and ride“ v severnej časti pri ulici Okružná spolu s rozptylovým priestorom a kvalitným peším prepojením smerom k školám na ulici Atómová. Zároveň je vhodné princíp alejovej výsadby a integrácie vzrastlej zelene aplikovať aj v ďalších častiach územia, najmä v rámci parkovacích plôch a hlavných peších trás, s cieľom zvýšiť pobytový štandard a mikroklimatickú kvalitu prostredia.

Komentár experta poroty - Michal Ďurta - doprava a udržateľná mobilita

Návrh pozitívne pracuje s konceptom bezpečnej školskej zóny a vytvára vstupné a rozptylové plochy pred školskými zariadeniami, avšak toto riešenie je spracované skôr schematicky. Nie je jednoznačne čitateľné vedenie cyklistickej dopravy ani presné riešenie vzťahov medzi jednotlivými druhmi dopravy. Vstup do riešeného územia zo strany ulice Okružná je riešený schematicky a nepreukazuje dostatočne bezpečné a jednoznačné vedenie pešieho a cyklistického pohybu, čo je potrebné precizovať v ďalšej fáze.

V širších vzťahoch návrh dopĺňa kapacity povrchového parkovania, pričom ich prevádzková funkčnosť a priestorové usporiadanie (najmä vjazdy a výjazdy z parkovacích miest) si vyžadujú overenie z hľadiska reálnej využiteľnosti. Celková organizácia dopravy si vyžaduje detailnejšie dopracovanie.

Pozitívne možno hodnotiť vysokú mieru priepustnosti územia, ktorá umožňuje voľný pohyb v rôznych smeroch a podporuje prirodzené pešie väzby. Prínosom je aj aktívny parter parkovacieho domu a jeho uvažovaná adaptabilita do budúcna.

Komentár experta poroty - Ján Kubovčák - rozpočtovanie stavieb a ekonomika

Z pohľadu investičnej primeranosti patrí víťazný návrh medzi vyvážené riešenia, ktoré v základných bilanciách nevybočuje neprimerane vysokými ani nízkymi hodnotami. Parkovací dom je navrhnutý racionálne, no jeho nadzemný objem a výraznejšia fasáda predstavujú významný cenotvorný aspekt. V ďalšom dopracovaní preto stojí za preverenie, či mierne zväčšenie podzemného podlažia parkovania pri zachovaní dostatočného podielu priepustných plôch na rastlom teréne nemôže pomôcť znížiť nadzemnú hmotu objektu bez zásadného negatívneho dopadu na celkové investičné náklady.

Ekonomicky citlivou témou bude najmä fasádne riešenie veží. Vysoký podiel presklenia v kombinácii s veľkoplošným exteriérovým tienením na elektrický pohon patrí medzi investične aj prevádzkovo náročnejšie riešenia. Odporúča sa preto preveriť mieru presklenia, najmä na dlhých fasádach, a hľadať takú skladbu obálky, ktorá zachová kvalitu interiérového riešenia aj architektonický výraz návrhu, no bude primeranejšia z hľadiska obstarávacích nákladov, údržby a energetickej prevádzky.

Logické je využitie strechy parkovacieho domu pre fotovoltiku, ktorá môže prispieť k zníženiu prevádzkových nákladov, napájaniu technológií alebo nabíjaniu elektromobility. V ďalšej fáze bude potrebné preveriť jej reálnu energetickú bilanciu, prevádzkový model a prípadné svetelné odrazy vo vzťahu k okolitej zástavbe. Z ekonomického hľadiska je zároveň vhodné ďalej posilňovať podiel zelene na rastlom teréne na úkor nadmerných spevnených plôch, keďže kvalitné vegetačné riešenia môžu priniesť výraznú pobytovú a mikroklimatickú hodnotu pri nižšej investičnej náročnosti než ďalšie stavebné objekty alebo technicky komplikované konštrukčné riešenia.

Komentár experta poroty - Andrea Borská - princípy Nového európskeho Bauhausu

Víťazný návrh predstavuje kultivovanú interpretáciu princípov iniciatívy New European Bauhaus, najmä v oblasti tvorby kvalitného mestského prostredia, práce s existujúcou štruktúrou a podpory komunitného života. Návrh pristupuje k existujúcim vežiam citlivo a rešpektujúco a zachováva čitateľnosť pôvodnej architektonickej identity objektu. Pozitívne možno hodnotiť mieru urbanistickej a architektonickej integrácie jednotlivých zásahov, ako aj schopnosť návrhu vytvoriť čitateľnú priestorovú štruktúru s potenciálom prirodzeného mestského života.

V kontexte princípov NEB je hodnotná najmä práca s priestorom medzi objektmi, ktorý návrh neformuluje ako jednoúčelové priestranstvo, ale ako viacvrstvový verejný priestor podporujúci rôzne formy každodenného používania, stretávania a komunitných aktivít. Návrh vytvára priebežne tienený verejný priestor s predpokladom kvalitnej mikroklímy a zároveň ponecháva dostatočný priestor pre intenzívnejšie modro-zelené opatrenia a prácu s vzrastlou zeleňou. Pozitívne možno hodnotiť aj skutočnosť, že verejný priestor nie je zaťažený podzemným parkovaním, čo vytvára priaznivé podmienky pre dlhodobú klimatickú odolnosť územia a kvalitné zakorenenie vegetácie.

Významnou kvalitou návrhu je aj jednoduchosť a prehľadnosť riešenia. Čisté dispozičné schémy, čitateľný a bezpečný pohyb v exteriéri aj interiéri a prevádzková zrozumiteľnosť jednotlivých funkčných celkov vytvárajú predpoklad nielen pre kvalitné užívanie, ale aj pre ekonomicky realistickú realizáciu projektu. V kontexte zámeru mesta podporovať dostupné bývanie možno pozitívne hodnotiť, že návrh nepracuje s nadmerne komplikovanými alebo technologicky extenzívnymi riešeniami, ktoré by mohli výrazne zvyšovať investičné a prevádzkové náklady. Za prínosné možno označiť aj riešenie strešných rovín, ktoré návrh chápe ako ďalšiu vrstvu komunitného a technologického potenciálu projektu. Kombinácia pobytových funkcií a integrácie fotovoltických panelov vytvára vyvážený prístup medzi sociálnym a environmentálnym rozmerom udržateľnosti. V návrhu je zároveň čitateľný transdisciplinárny a holistický prístup, najmä vo vzájomnom prepojení architektonického a krajinársko-architektonického riešenia.

V ďalšom kroku spracovania projektu by bolo vhodné venovať zvýšenú pozornosť participatívnemu procesu a podrobnejšiemu definovaniu sociálneho a komunitného rozmeru návrhu. Otvorený charakter verejných priestorov vytvára vhodný predpoklad na zapojenie budúcich obyvateľov, miestnych komunít, školy a širšieho susedstva do definovania konkrétnych spôsobov využívania verejných a komunitných priestorov. Zároveň by bolo vhodné detailnejšie rozpracovať environmentálne aspekty návrhu, explicitnejšie formulovať adaptačné a biodiverzitné opatrenia a dôslednejšie preveriť potenciál cirkulárneho využitia existujúcich materiálov a konštrukčných prvkov objektu.

Návrh predstavuje kvalitný príspevok k téme citlivej konverzie existujúcej architektúry na mestské bývanie v duchu hodnôt New European Bauhaus, bez straty identity miesta a pri súčasnom dôraze na kvalitný verejný priestor a dlhodobú udržateľnosť riešenia.

2. Miesto: návrh č. 19
Cena: 25 200,00 €

Účastník: ô s.r.o.
Autori: Martin Kvitkovský, Martin Zaiček, Kristína Kullová, Martin Varga

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality (čl. 2. a 4.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 4.)

Priestorová koncepcia návrhu stavia na uvoľnení objemov veží a transformácii ich pôvodnej podnože na otvorenejší, priechodný parter. Ústredným motívom sa stáva kruhové átrium so stromom, ktoré vytvára krytý prechodový uzol a dopĺňa návrh o výrazný priestorový moment. Týmto krokom sa podarilo naznačiť príjemné atmosféry smerom ku školskej zóne, no z hľadiska širších urbanistických väzieb zostáva riešenie do veľkej miery schematické. Prezentácia zároveň neposkytuje dostatočný detail na overenie plynulosti peších a cyklistických trás ani na posúdenie bezkolíznej organizácie mobility v tesnom okolí budov. Najväčšie otázky porota identifikovala v riešení statickej dopravy. Parkovací dom s oddelenou nadzemnou a podzemnou časťou pôsobí prevádzkovo aj tvarovo menej efektívne, pričom situovanie rampy v tesnej blízkosti fasády susedného bytového domu nemožno považovať za vhodný mestotvorný prvok. Autori síce vedení ušľachtilou ideou premieňajú východné parkovacie plochy širšieho územia na nový parčík, čím zvyšujú lokálnu pobytovú kvalitu, no zaniknuté parkovacie miesta adekvátne nenahrádzajú a v širšom území tak vytvárajú nový kapacitný deficit.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3. a 4. a 6.)

Samotná architektonická a prevádzková rovina prináša racionálny a kontextuálny dialóg s identitou pôvodnej stavby. Autori nehľadajú úplnú premenu existujúceho objektu, ale jeho premyslenú transformáciu cez tému zachovania, recyklácie a opätovného použitia pôvodných prvkov a materiálov. Typologická schéma bývania ponúka diverzifikovaný mix od pavlačových bytov cez chodbové dispozície až po ambiciózne mezonety. Práve tie vyvolali najväčšiu diskusiu. Schodiská umiestnené v nových lodžiových konštrukciách mimo pôvodných stropných dosiek sú vizuálne aj typologicky atraktívnym prvkom, ale predstavujú priestorovo a investične náročné riešenie. Zmenšujú využiteľnosť exteriérových plôch a pri menších bytoch neprimerane zaťažujú fasádu a dispozičné riešenie.  Otázne je aj splnenie svetlotechnických požiadaviek pri hĺbke navrhovaných lodžií pri niektorých typoch bytov. Pavlačový systém podlaží je prezentovaný ako nástroj sociálnej interakcie, no jeho plošný rozsah spoločných priestorov pôsobí miestami predimenzovane voči samotným bytom. Nejasne je zvládnuté aj riešenie detských jaslí, ktorých exteriérový priestor je redukovaný na menšie pátio. Takéto riešenie presvetlenia tried sa javí ako priestorovo neadekvátne pre plnohodnotné fungovanie v celkovo prestrešenom parteri.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 2. a 4. a 6.)

V prístupe k exteriérovým plochám a verejnému priestoru operuje návrh s atraktívnymi motívmi. Či už spomínaným centrálnym átriom alebo komunitne stvárnenými pobytovými strechami pre obyvateľov. Výrazný priestor dostáva aj premena časti existujúcich spevnených a parkovacích plôch širšieho územia na zelené priestory. Tento prístup porota vnímala ako pozitívny zámer priniesť kvalitu aj mimo bezprostredné okolie veží. Napriek tomu zostáva krajinné riešenie v porovnaní s architektonickým konceptom menej presvedčivo rozpracované. Návrh slovne deklaruje viaceré zelené a pobytové plochy, komunitné záhrady a rekreačné zóny a zeleno-modrú infraštruktúru, no v prezentácii nie je dostatočne zrejmé, ako sa tieto funkcie zapájajú do územia a akú reálnu kvalitu prinesú existujúcemu susedstvu. Vizuálne a priestorovo sú dominantné spevnené alebo konštrukčne podmienené plochy. Návrh sa sústreďuje predovšetkým na architektúru objektu a jeho vnútorný komunitný svet, kým hierarchia verejných a krajinársky hodnotných priestorov v širšom území ostáva menej čitateľná.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4. a 5.)

Najvýraznejším prínosom návrhu je dôsledne formulovaná téma cirkulárnej ekonomiky. Autori pracujú s opätovným použitím pôvodných fasádnych prvkov, najmä skla a hliníkových profilov, a ich novým uplatnením na zábradliach lodžií, fasádach bytových domov a obklade garážového domu. Táto schéma je odborne veľmi podnetná a v kontexte súťaže ju porota ocenila ako jednu z najvýraznejších reakcií na tému udržateľnej konverzie. Návrh zároveň zachováva farebnú a materiálovú stopu pôvodného objektu, čím otvára dôležitú otázku architektonickej kontinuity a identity. Prístup, v ktorom sa pôvodný objekt rozoberá na diely a opätovne skladá s novou funkčnou logikou, je koncepčne veľmi výrazný.  Environmentálny prístup však naráža na otázku reálnej uskutočniteľnosti. Očistenie boletických panelov od azbestu a opätovné použitie pôvodných materiálov môžu byť technologicky aj ekonomicky veľmi náročné. Porota preto vnímala návrh ako odborne hodnotný príspevok k diskusii o cirkularite a materiálovej udržateľnosti, avšak s významným rizikom komplikovanej realizácie v podmienkach verejnej investície slovenskej samosprávy.

Uplatnenie požiadavky na ekonomickú uskutočniteľnosť a realizovateľnosť a predpoklady návrhu na fázovanie výstavby (čl. 6.)

Napriek mimoriadne presvedčivej prezentácii, ktorá jasne tlmočí konceptuálne témy, naráža návrh na limity investičnej uskutočniteľnosti. Racionálna úvaha o fázovateľnosti výstavby či adaptabilita garážového domu je v kontraste s komplikovanými koncepčnými detailami návrhu. Náročné fasádne riešenie, opätovné využívanie pôvodných materiálov, vysuté schodiská v mezonetch, blízkosť podzemného parkovania k základom veží a nejasná protipožiarna koncepcia predstavujú riziká, ktoré by v ďalších stupňoch mohli zásadne ovplyvniť uskutočniteľnosť stavby. Porota však ocenila vysokú kultúrnu a konceptuálnu kvalitu návrhu. Citlivá práca s identitou pôvodného domu a ambiciózna téma materiálovej recyklácie ponúkla nevídaný rámec medzi súťažnými návrhmi. Prevažujúca schematickosť návrhu sa ale stala hlavným limitom návrhu, ktorý ponecháva nezodpovedané mnohé kľúčové otázky z hľadiska dopravy, širších vzťahov, prevádzkovej jednoznačnosti a investičnej primeranosti.

3. Miesto: návrh č. 6
Cena: 18 900,00 €

Účastník: bistan architekti s. r. o.
Autori: Matúš Bišťan, Jakub Števanka; spolupráca - Peter Pasečný, Ivan Tatala, portraits of projects

Komentár poroty:

kvalita urbanistického riešenia lokality (čl. 2. a 4.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 4.)

Priestorová a urbanistická stratégia návrhu je založená na kompaktnom hmotovom riešení, ktoré vzniká prepojením veží novou podnožou s vybavenosťou, parkovaním a verejným priestorom na jej strešnej rovine. Urbanistické riešenie však zostáva zaťažené výraznou bariérovosťou centrálnej podnože s parkovaním. Pozitívne možno hodnotiť orientáciu hlavných verejných funkcií smerom k hlavným peším ťahom, ako aj snahu vytvoriť pokojnejšie námestie v nadväznosti na krytý parter. Autori zároveň zachovávajú a rozvíjajú južnú časť parkovej zelene, ktorá má v území reálnu pobytovú hodnotu. Hoci návrh umožňuje výstup na strešnú rovinu podnože, prechod cez schodisko nemožno považovať za dostatočne prirodzené a každodenne komfortné prepojenie územia. Južná hrana parkovacieho domu pôsobí najmä ako technická a dopravná fasáda, čím oslabuje potenciál vytvoriť kvalitnejší vzťah k juhovýchodnej časti širšieho územia. Dopravné riešenie s oddelenými vjazdmi do podzemnej a nadzemnej časti garáže je racionálne vo vzťahu k zníženiu výšky objektu, no zároveň predstavuje menej efektívnu schému, ktorá zaberá časť hodnotného verejného priestoru.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3. a 4. a 6.)

Architektonický výraz objektu je spracovaný kultivovane a s jasným konštrukčným členením. Nová lodžiová prístavba rozširuje obytný priestor, prináša diverzitu bytových typológií a umožňuje rozličné riešenie fasád podľa orientácie a vnútorného usporiadania bytov. Porota ocenila najmä racionálnu prácu s hmotou, dobrú mieru variability bytov a detailnejšie premyslené konštrukčné prevedenie prístavby vo vzťahu k pôvodnému objektu. Príjemným momentom je aj využitie novej konštrukcie na vytvorenie komunitných priestorov v úrovni strechy. Fasáda však miestami pôsobí formálne. Slabšou časťou návrhu sa javí prevádzkové usporiadanie nižších podlaží. Parter uprednostňuje kompaktnosť pred jednoznačnou logikou fungovania. Výsledkom je nedostatočne čitateľný hlavný vstup a oddelenie jednotlivých funkcií. Zdieľané komunikačné jadrá miešajú nebytové prevádzky s bytmi na druhom nadzemnom podlaží a priestory detských jaslí vykazujú prevádzkové nedostatky, čím návrh miestami uprednostňuje kompaktnosť na úkor prevádzkovej jednoznačnosti. 

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 2. a 4. a 6.)

Krajinné riešenie je založené na prepojení námestia, strešnej záhrady a revitalizovanej južnej parkovej plochy do jedného kontinuálneho motívu. Táto ambícia je zrozumiteľná a vo vizualizáciách pôsobí príťažlivo, najmä vďaka veľkoryso prezentovanej strešnej záhrade nad parkovacím domom. Pozitívne je aj zachovanie hodnotnej zelene v južnej časti územia a snaha doplniť ju o nové pobytové prvky. Samotný centrálny verejný priestor však pôsobí skôr formálne. Plní základnú úlohu predpolia a nástupného priestoru, no neprináša výraznejšiu novú kvalitu pre širšie susedstvo. Jeho väzba na podlubie je vhodným prvkom krytého parteru, avšak celkový režim strešnej roviny podnože, jej verejný charakter, kontrola a každodenná dostupnosť nie sú dostatočne objasnené. Otázky vyvoláva aj technická realizovateľnosť navrhovanej strešnej krajiny, najmä vo vzťahu k množstvu substrátu, možnosti výsadby vzrastlejších drevín a ekonomickej primeranosti takéhoto intenzívneho riešenia.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4. a 5.)

Návrh pracuje s existujúcimi vežami pomerne racionálne a ich rozšírenie rieši technicky premyslenou konštrukciou, ktorá zvyšuje kvalitu bývania bez zásadného zaťaženia pôvodného skeletu. Pozitívne možno hodnotiť aj snahu o využitie strešných plôch pre intenzívnu výsadbu a zachovanie južnej parkovej časti. Garáž je navrhnutá tak, aby bola v budúcnosti adaptovateľná na inú verejnú funkciu, čo porota vnímala ako dôležitý aspekt dlhodobej udržateľnosti objektu. Napriek tomu ostáva environmentálna rovina návrhu v niektorých častiach skôr schematická než presvedčivo overená. Menej invenčná je aj práca so zachovaním a rozvojom zelene v širšom kontexte územia, ktorá sa opiera viac o doplnenie plôch než o komplexnejšiu ekologickú a pobytovú štruktúru.

Uplatnenie požiadavky na ekonomickú uskutočniteľnosť a realizovateľnosť a predpoklady návrhu na fázovanie výstavby (čl. 6.)

Z hľadiska realizovateľnosti návrh preukazuje viaceré racionálne rozhodnutia. Kompaktný objem, jasné konštrukčné členenie veží či detailnejšie spracovanie napojenia novej lodžiovej konštrukcie. Súčasne však obsahuje viacero ekonomicky citlivých miest. Podzemné podlažie garáže v blízkosti základov veží a intenzívna zelená strechy nad rozľahlou podnožou predstavujú riziká, ktoré by bolo nutné ďalej preveriť. Deklarované bilancie nejednoznačne komunikujú mieru zastavanosti vo vzťahu k regulatívom územného plánu a rozsahu riešeného územia čo spoločne môže generovať vyššiu mieru investičnej náročnosti. Kompaktnosť prevádzkového usporiadania zároveň zhoršuje etapizovateľnosť, keďže viaceré funkcie sú na seba vzájomne naviazané. Porota ocenila návrh pre jeho kultivovanú architektúru, kvalitné bytové dispozície a premyslený konštrukčný prístup. V celkovom hodnotení zostali limitom bariérovosť podnože, neprehľadnosť parteru  a vyššia ekonomická náročnosť zvoleného riešenia.

4. Miesto: návrh č. 23
Odmena: 9 450,00 €

Účastník: Ateliér Kanich s. r. o.
Autori: Natália Marková, Tea Mersuli, Ivan Kanich

Komentár poroty:

Základný urbanistický koncept prináša rozvoľnenú a priepustnú štruktúru, ktorá sa nesústreďuje iba na samotnú konverziu veží, ale územie dopĺňa o viacero samostatných objektov a menších komunitných priestorov. Autori odstraňujú pôvodnú podnož, veže chápu ako samostatné obytné domy s polyfunkciou v parteri a medzi ne vkladajú zelený vnútroblok s pavilónom, jasľami, komunitným centrom a parkovacím objektom. Pozitívne možno hodnotiť prírodnú atmosféru návrhu a vysoký podiel krajinných prvkov na rastlom teréne. Dobre čitateľná je snaha o mäkšie prepojenie peších trás a primerane kontrolovanú mieru presklenia fasád. Návrh pracuje s modulárnymi prefabrikovanými fasádnymi dielcami čo predstavuje racionálnu snahu o optimalizáciu obálky budovy. Samotná forma veľkorysých balkónov ale môže výsledný ekonomický aspekt výrazne zaťažiť. Dispozície bytov sú variabilné a návrh sa nebojí pracovať aj s kratšími fasádami veží, čím hľadá potenciál mnohosmernosti domu a zlepšenia kvality bývania. Za kvalitný moment možno považovať aj kompaktný a adaptabilný parkovací dom a malé komunitné gesto v podobe južného pavilónu pri školskej zóne.

Porota však vnímala, že množstvo doplnených objektov a intenzívne krajinárske členenie vedú k prílišnej fragmentácii územia. Výrazné členenie zelených a spevnených plôch znižuje čitateľnosť pohybu a oslabujú vzťah k širšiemu susedstvu. Poloha jaslí v severozápadnej časti nie je celkom presvedčivá, keďže návrh tým prichádza o možnosť vytvoriť silnejšie centrálne priestranstvo. Zároveň nie je dostatočne preukázaná kvalita exteriérového dvoru jaslí ani svetlotechnické podmienky. Rozsah občianskej vybavenosti v parteri a samostatných objektoch pôsobí naddimenzovane a jeho dlhodobé naplnenie môže byť problematické. V južnej časti územia vyvoláva otázky vzťah výšky parkovacieho domu a jeho pomerne blízke umiestnenie k existujúcej bytovej zástavbe. Návrh zároveň dosahuje nižší počet bytov, hoci vybavenosť sústreďuje predovšetkým do prvého nadzemného podlažia. Otázky vyvoláva aj veľkorysosť balkónov, najmä pri nárožných bytoch. Využitie striech veží ako pobytových plôch nezohľadňuje potrebu zachovania existujúcich technických zariadení. Návrh porota ocenila najmä za celkovú atmosféru, komunitnú ambíciu, variabilitu bývania a snahu o konštrukčnú optimalizáciu. 

5. Miesto: návrh č. 29
Odmena: 9 450,00 €

Účastník: architekti SPDe s.r.o.
Autori: Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher, Petra Schleicher, Alica Durbáková

Komentár poroty:

Návrh predstavuje kultivovanú a vecnú odpoveď na súťažné zadanie, ktoré prirodzene sedí v existujúcom urbanistickom kontexte a racionálne zachováva pôvodný charakter sídliska s dôrazom na minimalizáciu vzniku výrazných nových nadzemných objemov. Veže sú doplnené o čitateľnú vrstvu balkónov a lodžií po obvode, pričom návrh pracuje s modularitou, novými stenovými panelmi a jasným rozlíšením pôvodných a doplnených konštrukcií. Porota pozitívne hodnotila najmä primeraný architektonický jazyk a kompaktnosť celku. Hlavným motívom návrhu je vytvorenie nového kruhového objektu, ktorý v sebe združuje parkovanie a občiansku vybavenosť. Táto mäkká tvarová figúra prináša do územia žiadanú plynulosť a vizuálne koriguje svoju reálnu priestorovú mierku. Na úrovni druhého nadzemného podlažia funkčne prepája obe veže prostredníctvom zelenej strešnej terasy a ponúka tým spoločný priestor pre obyvateľov. Tento motív prináša do návrhu zapamätateľný prvok, no jeho prínos ostáva čiastočne formálny, keďže značnú časť objektu naďalej tvorí garáž s neefektívnou dispozíciou a deklarovaná transformovateľnosť nie je dostatočnou náhradou za okamžitú mestotvornú kvalitu. 

Negatívnym aspektom návrhu sa stáva najmä nedostatočný podiel zelene na rastlom teréne, ktorý je v dôsledku veľkého rozsahu parkovania a spevnených plôch výrazne nižší, než by bolo v tomto území žiaduce. Ide o vedomý dôsledok zvoleného prístupu, ktorý minimalizuje nové nadzemné objemy, ale nedokáže dostatočne vyvážiť stratu krajinnej kvality iným riešením. Strešná pobytová plocha nad garážou a predstava stromov na jej úrovni pôsobia skôr ako ideový námet než technicky overené krajinárske riešenie. Dispozične návrh ponúka viaceré funkčné typy bytov a pracuje aj s kratšími fasádami, čo je jeho kvalitou, no pomer veľkosti niektorých bytov k rozsahu lodžií je nevyrovnaný a môže predstavovať zbytočnú investičnú záťaž. Otázne je aj miešanie prevádzkových tokov bývania a nebytových funkcií, najmä v úrovniach, kde sa vybavenosť, komunitné priestory a vstupy do bytových častí vzájomne prelínajú. Porota hodnotila tento návrh ako kvalitný a urbanisticky primeraný prístup s architektonicky kultivovaným a konštrukčne zrozumiteľným námetom.

Ostatné súťažné návrhy:

6. - 10. miesto – návrh č. 8 / BYRÓ architekti s.r.o.
Autori: Tomáš Hanus, Jan Holub

6. - 10. miesto – návrh č. 10 / Dietrich/Untertrifaller Architekten ZT GmbH
Autori: Maria Megina, Barbora Köver Tothova, Michael Rabl, Moritz Gnädinger, Johanna Mullins, Elmir Smajic, Chiara Marquart, Carolin Meyer

6. - 10. miesto – návrh č. 11 / TVAR architekti, s. r. o.
Autori: Tomáš Pohanič, Michal Buranovský, Kristína Rózsová, Barbora Uličná

6. - 10. miesto – návrh č. 16 / studio molnár s.r.o.
Autori: Mátyás Molnár, Gabriela Mészáros, Léopold Castin, Leonor Costa Pinto Teixeira Dias, Francisco Ferreira Silva Pereira

6. - 10. miesto – návrh č. 24 / ROAR architekti s.r.o. + LINEAR s.r.o.
Autori: Juraj Mihálik, Michal Hanko, Branislav Piliš, Michal Romanec, Patrik Kuva, Jakub Zelenák, Kristián Julínek

11. - 17. miesto – návrh č. 4 / FVA, s.r.o.
Autori: Martin Vanko, Ľubomír Fuňa, Henrieta Horváthová, Viktória Mitrová, Aneta Petrášová, Samuel Horecký

11. - 17. miesto – návrh č. 5 / hantabal architekti s.r.o.
Autori: Juraj Hantabal, Michaela Hantabalová, Henrich Korec, Viktor Krkoška, Dominika Dzanová, Eugen Guldan, Alexandra Macholová, Reka Tundoková, Bohuš Kubinský

11. - 17. miesto – návrh č. 7 / Arch. Antonio Acocella
Autori: Pietro Seghi, Tommaso Vangi, Clemente Nativi, Marco Attucci, Francesco Martella, Stefano Lacala

11. - 17. miesto – návrh č. 9 / 2M ateliér architektúry, s.r.o.
Autori: Miroslav Michalica

11. - 17. miesto – návrh č. 15 / playarchitects s.r.o.
Autori: Branislav Hantabal, Matúš Gondek, Marina Ťapajnová

11. - 17. miesto – návrh č. 21 / Márton Kőműves ev.
Autori: Áron Baki, Máté Gadolla, Márton Komuves, Ákos Takács, Veronika Pápai, Flóra Lugosi, Fanni Foltin, Ábris Tüske

11. - 17. miesto – návrh č. 25 / ohboi s.r.o.
Autori: Jan Kubát, Ján Paločko, Matěj Příman, Johana Trojanová, Martin Jireš, Linda Kaliská

18. - 30. miesto – návrh č. 1 / APRO, s.r.o. Trebišov
Autori: Ján Staš, Viktor Staš, Gabriela Stašová

18. - 30. miesto – návrh č. 2 / Claudio Testa
Autori: Claudio Testa

18. - 30. miesto – návrh č. 3 / Maurizio Petronio
Autori: Maurizio Petronio

18. - 30. miesto – návrh č. 12 / VIZIO ARCHITECTS s.r.o.
Autori: Martina Šajgalíková, Peter Šajgalík, Miroslav Laurov

18. - 30. miesto – návrh č. 13 / OON Design s.r.o.
Autori: Igor Hradský, Tomáš Popovec, Ladislav Balogh, Michal Fedor, Botond Varádi

18. - 30. miesto – návrh č. 14 / A B.K.P.Š., spol. s r.o.
Autori: Martin II. Kusý, Pavol Paňák, Martin III. Kusý, Mária Michalič-Kusá, Jana Paňáková, Beata Paňáková, Július Vass

18. - 30. miesto – návrh č. 17 / vranka architekti s.r.o.
Autori: Radovan Vranka, Peter Rozkoš, Tomáš Matlák

18. - 30. miesto – návrh č. 18 / DKLN, s.r.o.
Autori: Ladislav Nagy, Antonín Němec, Jakub Sadloň, Radka Slaná, Daniela Mišániová, Kristína Urbanová

18. - 30. miesto – návrh č. 20 / Capexus SK s.r.o.
Autori: Ján Matulník, Lucia Recabarrenová, Ján Babic, Eva Kováčová

18. - 30. miesto – návrh č. 26 / URBITAL s.r.o.
Autori: Peter Derevenec, Maria Derevencová, Martin Gallovský

18. - 30. miesto – návrh č. 27 / Consil Econ s.r.o.
Autori: Vladimír Staš, Peter Novák, Michal Melo

18. - 30. miesto – návrh č. 28 / PLURAL s.r.o.
Autori: Michal Janák, Martin Jančok, Gabriela Smetanová, Richard Múdry, Patrik Bartas, Martin Želiar, Radoslav Hamara

18. - 30. miesto – návrh č. 30 / Jan Čech
Autori: Jana Watersová, Jan Čech

Zoznam účastníkov a rekapitulácia výsledného poradia:

1. miesto - návrh č. 22 / Kuklica Smerek architekti, s. r. o.
Cena: 31 500,00 €
Autori: Peter Kuklica, Martin Smerek, Terézia Hečková, Jakub Lacho, Marek Jankovič, Leonard Šlosár, Michal Marcinov, Barbora Hrmová, Zuzana Včeláková

2. miesto - návrh č. 19 / ô s.r.o.
Cena: 25 200,00 €
Autori: Martin Kvitkovský, Martin Zaiček, Kristína Kullová, Martin Varga

3. miesto - návrh č. 6 / bistan architekti s. r. o.
Cena: 18 900,00 €
Autori: Matúš Bišťan, Jakub Števanka, spolupráca: Peter Pasečný, Ivan Tatala, portraits of projects

4. miesto - návrh č. 23 / Ateliér Kanich s. r. o.
Odmena: 9 450,00 €
Autori: Natália Marková, Tea Mersuli, Ivan Kanich

5. miesto - návrh č. 29 / architekti SPDe s.r.o.
Odmena: 9 450,00 €
Autori: Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher, Petra Schleicher, Alica Durbáková

6. - 10. miesto - návrh č. 8 / BYRÓ architekti s.r.o.
Autori: Tomáš Hanus, Jan Holub

6. - 10. miesto - návrh č. 10 / Dietrich/Untertrifaller Architekten ZT GmbH
Autori: Maria Megina, Barbora Köver Tothova, Michael Rabl, Moritz Gnädinger, Johanna Mullins, Elmir Smajic, Chiara Marquart, Carolin Meyer

6. - 10. miesto - návrh č. 11 / TVAR architekti, s. r. o.
Autori: Tomáš Pohanič, Michal Buranovský, Kristína Rózsová, Barbora Uličná

6. - 10. miesto - návrh č. 16 / studio molnár s.r.o.
Autori: Mátyás Molnár, Gabriela Mészáros, Léopold Castin, Leonor Costa Pinto Teixeira Dias, Francisco Ferreira Silva Pereira

6. - 10. miesto - návrh č. 24 / ROAR architekti s.r.o.
Autori: Juraj Mihálik, Michal Hanko, Branislav Piliš, Michal Romanec, Patrik Kuva, Jakub Zelenák, Kristián Julínek

11. - 17. miesto - návrh č. 4 / FVA, s.r.o.
Autori: Martin Vanko, Ľubomír Fuňa, Henrieta Horváthová, Viktória Mitrová, Aneta Petrášová, Samuel Horecký

11. - 17. miesto - návrh č. 5 / hantabal architekti s.r.o.
Autori: Juraj Hantabal, Michaela Hantabalová, Henrich Korec, Viktor Krkoška, Dominika Dzanová, Eugen Guldan, Alexandra Macholová, Reka Tundoková, Bohuš Kubinský

11. - 17. miesto - návrh č. 7 / Arch. Antonio Acocella
Autori: Pietro Seghi, Tommaso Vangi, Clemente Nativi, Marco Attucci, Francesco Martella, Stefano Lacala

11. - 17. miesto - návrh č. 9 / 2M ateliér architektúry, s.r.o.
Autori: Miroslav Michalica

11. - 17. miesto - návrh č. 15 / playarchitects s.r.o.
Autori: Branislav Hantabal, Matúš Gondek, Marina Ťapajnová

11. - 17. miesto - návrh č. 21 / Márton Kőműves ev.
Autori: Áron Baki, Máté Gadolla, Márton Komuves, Ákos Takács, Veronika Pápai, Flóra Lugosi, Fanni Foltin, Ábris Tüske

11. - 17. miesto - návrh č. 25 / ohboi s.r.o.
Autori: Jan Kubát, Ján Paločko, Matěj Příman, Johana Trojanová, Martin Jireš, Linda Kaliská

18. - 30. miesto - návrh č. 1 / APRO, s.r.o. Trebišov
Autori: Ján Staš, Viktor Staš, Gabriela Stašová

18. - 30. miesto - návrh č. 2 / Claudio Testa
Autori: Claudio Testa

18. - 30. miesto - návrh č. 3 / Maurizio Petronio
Autori: Maurizio Petronio

18. - 30. miesto - návrh č. 12 / VIZIO ARCHITECTS s.r.o.
Autori: Martina Šajgalíková, Peter Šajgalík, Miroslav Laurov

18. - 30. miesto - návrh č. 13 / OON Design s.r.o.
Autori: Igor Hradský, Tomáš Popovec, Ladislav Balogh, Michal Fedor, Botond Varádi

18. - 30. miesto - návrh č. 14 / A B.K.P.Š., spol. s r.o.
Autori: Martin II. Kusý, Pavol Paňák, Martin III. Kusý, Mária Michalič-Kusá, Jana Paňáková, Beata Paňáková, Július Vass

18. - 30. miesto - návrh č. 17 / vranka architekti s.r.o.
Autori: Radovan Vranka, Peter Rozkoš, Tomáš Matlák

18. - 30. miesto - návrh č. 18 / DKLN, s.r.o.
Autori: Ladislav Nagy, Antonín Němec, Jakub Sadloň, Radka Slaná, Daniela Mišániová, Kristína Urbanová

18. - 30. miesto - návrh č. 20 / Capexus SK s.r.o.
Autori: Ján Matulník, Lucia Recabarrenová, Ján Babic, Eva Kováčová

18. - 30. miesto - návrh č. 26 / URBITAL s.r.o.
Autori: Peter Derevenec, Maria Derevencová, Martin Gallovský

18. - 30. miesto - návrh č. 27 / Consil Econ s.r.o.
Autori: Vladimír Staš, Peter Novák, Michal Melo

18. - 30. miesto - návrh č. 28 / PLURAL s.r.o.
Autori: Michal Janák, Martin Jančok, Gabriela Smetanová, Richard Múdry, Patrik Bartas, Martin Želiar, Radoslav Hamara

18. - 30. miesto - návrh č. 30 / Jan Čech
Autori: Jana Watersová, Jan Čech

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty:

Za podklady ďakujeme Adamovi Lukačovičovi.