Revitalizácia Korza Bélu Bartóka - výsledky súťaže

Mesto Dunajská Streda úspešne vyhodnotilo verejnú anonymnú architektonicko-krajinársku súťaž Revitalizácia Korza Bélu Bartóka. Cieľom súťaže bolo nájsť návrh budúcej podoby jedného z najvýznamnejších verejných priestorov mesta – priestoru s každodenným pobytovým, spoločenským aj kultúrnym významom, ktorý sa nachádza v citlivom a exponovanom centre mesta. Do súťaže bolo predložených 8 návrhov, čo porota vzhľadom na rozsah riešeného územia, náročnosť zadania a komplexnosť témy vníma ako veľmi dobrý výsledok a potvrdenie výrazného odborného záujmu o súťaž.

Vyhláseniu súťaže predchádzal participatívny zber dát a názorov od verejnosti, čo pomohlo mestu a architektom presnejšie zadefinovať požiadavky užívateľov. Hlavnou výzvou pre zúčastnené ateliéry bolo zjednotiť dnes výrazne fragmentovaný priestor korza, kultivovať vizuálny i architektonický nános, pracovať s umeleckými dielami, prehodnotiť vzťah peších, cyklistov a statickej dopravy a zároveň rešpektovať vysokú hodnotu existujúcej zelene. Výzvou bolo aj vytvorenie adekvátnych a reprezentatívne priestory pre zhromažďovanie a kľúčové stavby, akými sú Mestské kultúrne stredisko či budúci Dom Maďarov.

Víťazný návrh prináša čitateľnú a vrstevnatú víziu budúceho korza

Porota pri návrhoch nehľadala len mieru detailného spracovania, ale predovšetkým silu hlavnej idey, schopnosť pomenovať potenciál územia a premeniť zložité zadanie na presvedčivú víziu budúceho verejného priestoru mesta. Najlepšie sa s týmto náročným zadaním vysporiadal návrh č. 3 od kolektívu ENDORFINE, s.r.o., ktorého autormi sú Pavol Ružbarský, Oliver Hacaj a Marek Malček. Porotu presvedčil najmä vyváženým spojením silnej urbanistickej koncepcie, zrozumiteľnej prevádzkovej logiky a citlivej práce s rôznymi charaktermi verejného priestoru. Návrh dokázal spojiť každodennú pobytovosť, spoločenský potenciál územia aj realistický predpoklad ďalšieho rozpracovania do jedného kompozične presvedčivého celku. Vynikol tiež tým, že neostal len pri čiastkových zásahoch a individuálnych motívoch, ale ponúkol ucelenú a  vyváženú predstavu o budúcom fungovaní tohto priestoru.

Predsedníčka poroty Ing. arch. MArch. Janica Šipulová k víťaznému návrhu uviedla:

„Návrh velmi přesvědčivě reaguje na potenciál řešeného území a přináší čitelné a současně vrstevnaté prostorové uspořádání.“ Zároveň zdôraznila, že „Právě tato kombinace kontinuity a jemné fragmentace vede porotu k přesvědčení, že se jedná o návrh s mimořádným potenciálem pro další rozvoj.“

Súťaž okrem samotného architektonického riešenia otvorila aj ďalšie dôležité témy pre budúcnosť centra Dunajskej Stredy. Odborníci apelovali na nevyhnutnosť systematického riešenia vizuálneho smogu a zjednotenia prvkov parteru, ako sú reklama, mobiliár či letné terasy, čo si v budúcich rokoch vyžiada úzku spoluprácu mesta s majiteľmi priľahlých budov a prevádzok. Rovnako dôležitá bola aj diskusia o postupnej zmene paradigmy dopravných a priestorových priorít v centre mesta – o tom, ako citlivo pripravovať územie na budúce posilňovanie pešieho a cyklistického pohybu. Aj v tomto smere súťaž ukázala, že kvalitný návrh nemusí reagovať len na dnešné potreby, ale má myslieť aj na dlhodobý vývoj mesta a na kvalitu života jeho budúcich generácií.

Výsledky súťaže:

1. miesto - návrh č. 3 / ENDORFINE, s.r.o.

2. miesto - návrh č. 7 / Onswerk architecten s.r.o.

3. miesto - návrh č. 2 / Ing. arch. Adam Benčo

4. miesto - návrh č. 1 / Ing. arch. Ivan Kanich

5. miesto - návrh č. 6 / BETWEEN s.r.o.

6. miesto - návrh č. 8 / GuldanArchitects s. r. o.

7.–8. miesto - návrh č. 4 / TVAR architekti s.r.o.

7.–8. miesto - návrh č. 5 / 2021 s.r.o.

Porota zasadla v zložení: Ing. arch. MArch. Janica Šipulová ako predsedníčka poroty, Ing. arch. Antonín Novák, Arch. Michal Janák, Ing. Michal Marcinov a Ing. Ľubomír Dömény. Za náhradníkov boli príotmní Ing. Katarína Tomanová Porubčinová, Ing. Anita Gocoňová a Ing. Marianna Frühwald Álló. Expertom poroty bol Ing. arch. Ľubomír Klaučo, spracovateľ územného plánu mesta Dunajská Streda.

Slovo poroty a zhodnotenie súťaže:

Porota považuje priebeh tejto súťaže za mimoriadne hodnotný nielen z hľadiska výsledku, ale aj ako prejav zodpovedného prístupu mesta k formovaniu svojho centra. Osem predložených návrhov predstavuje vzhľadom na rozsah riešeného územia, náročnosť zadania a citlivosť témy veľmi dobrý výsledok a zároveň potvrdenie výrazného odborného záujmu o súťaž. Vyhlasovateľ sa rozhodol hľadať budúcu podobu Korza Bélu Bartóka prostredníctvom otvoreného a odborného procesu, čo porota vníma ako dôležitý krok v prospech dlhodobej kvality mestského prostredia. Osobitne oceňuje aj to, že príprave súťaže predchádzalo zbieranie názorov verejnosti, ktoré vytvorilo dôležitý základ pre lepšie pochopenie potrieb každodenných užívateľov územia.

Predložené návrhy sa museli vyrovnať s mimoriadne komplexnou úlohou: so snahou zjednotiť dnes fragmentované prostredie, kultivovať vizuálny smog a nános prvkov v parteri, citlivo pracovať s výraznými solitérmi a predpriestormi významných budov, prehodnotiť vzťah peších, cyklistov a statickej dopravy a zároveň rešpektovať vysokú hodnotu existujúcej zelene, ktorá je v tomto území nenahraditeľná. Porota preto pri návrhoch nehľadala len mieru detailného dopracovania, ale najmä silu hlavnej idey, schopnosť pomenovať potenciál územia a premeniť zložité zadanie na presvedčivú víziu budúceho verejného priestoru. Ukázalo sa pritom, že dôležitou témou do budúcnosti zostáva nielen samotné korzo, ale aj jeho širšie väzby – najmä napojenie na Námestie Ármina Vámbéryho, Námestie sv. Štefana, pešie a cyklistické trasy, ako aj postupné znižovanie dominancie statickej dopravy v prospech kvalitnejšieho mestského prostredia.

Súťaž zároveň otvorila dôležitú diskusiu o tom, ako uvažovať o centre mesta nielen v krátkodobom realizačnom horizonte, ale aj z pohľadu jeho dlhodobého rozvoja a postupnej zmeny dopravných a priestorových priorít. Porota považuje za podstatné, že viaceré návrhy upozornili na potrebu väčšieho urbanistického nadhľadu, krajinárskeho uvažovania v širších súvislostiach a užšej spolupráce verejného a súkromného sektora pri formovaní kvality parteru, mobiliáru, reklamy aj samotného verejného priestoru. Všetkým účastníkom preto patrí poďakovanie za vysokú úroveň spracovania návrhov, vyhlasovateľovi za dôveru v architektonickú súťaž ako nástroj hľadania najlepšieho riešenia a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a organizácii súťaže. Výsledkom je kvalitný a podnetný základ pre ďalšie kroky mesta pri kultivácii jedného z jeho najvýznamnejších verejných priestorov.

Komentáre poroty k súťažným návrhom:

1. miesto: návrh č. 3
Cena: 14 000 €
Účastník: ENDORFINE, s.r.o. 
Autori: Pavol Ružbarský, Oliver Hacaj, Marek Malček

Anotácia predsedníčky poroty:

Návrh velmi přesvědčivě reaguje na potenciál řešeného území a přináší čitelné a současně vrstevnaté prostorové uspořádání. Základním principem je pojetí korza jako kontinuální promenády podél aktivního obchodního parteru, která je na opačné straně doplněna systémem více fragmentovaných pobytových „pokojů“. Tyto prostory jsou diferencované svou atmosférou i způsobem využití a přirozeně strukturují celé území. Důležitým momentem je také jasné definování těžišť na začátku a konci řešeného úseku, a to v podobě předprostoru kulturního domu a předprostoru Domu Maďarů, což dává celku kompoziční vyváženost a dobrou orientační čitelnost. Právě tato kombinace kontinuity a jemné fragmentace vede porotu k přesvědčení, že se jedná o návrh s mimořádným potenciálem pro další rozvoj.

Klíčovým prostorem návrhu je předprostor kulturního domu, který je koncipován jako vícevrstevnaté a prostorově bohaté prostředí s několika paralelními úrovněmi využití. Základ tvoří výrazná zpevněná shromažďovací plocha, která vytváří hlavní nástupní a akční prostor ke kulturnímu domu. Na ni navazuje prostor s fontánou, který funguje jako mezivrstva – pobytově klidnější, atmosférická a prostorově zjemňující část celku. Třetí úroveň představuje pobytová parková louka, která rozšiřuje možnosti neformálního užívání a plynule přechází do navazující zelené struktury. Celý prostor je rámován prstenci vzrostlých stromů, které vytvářejí přirozenou kulisu, prostorové ohraničení i důležitý klimatický prvek.

Toto vrstvení umožňuje variabilní využití prostoru v různých měřítcích – od velkých společenských akcí na zpevněné ploše, přes pobyt u vodního prvku až po klidnější individuální užívání v travnaté části. Důležitou součástí je také uvažované umístění pódia, jehož architektonické a materiálové řešení je však nutné dále precizovat tak, aby důstojně podpořilo výraz kulturního domu a zároveň kvalitně obsloužilo různé typy veřejných akcí a provozních situací.

Pozitivně je hodnocena schopnost návrhu nabídnout široké spektrum způsobů užívání a jejich plynulé prolínání, avšak je žádoucí dále zpřesnit vztah mezi plochou fontány a navazujícím parkem tak, aby přechod mezi jednotlivými vrstvami byl čitelný a zároveň prostorově přirozený. Stejně tak je vhodné posílit jednoznačnost pobytových míst s orientací do hlavního dění, aby se energie prostoru koncentrovala v jeho těžišti a nerozptylovala mimo hlavní kompoziční osu.

Samostatným a zásadním tématem dalšího stupně návrhu je rovněž rozsah kácení stromů a celkový poměr mezi zpevněnými a nezpevněnými plochami. Je žádoucí maximalizovat zachování vzrostlé zeleně a každý zásah do stromové struktury pečlivě vyhodnotit z hlediska její ekologické i prostorotvorné hodnoty.

Komentár experta poroty:

Z pohľadu súladu s Územným plánom mesta Dunajská Streda možno konštatovať, že víťazný návrh, podobne ako aj ostatné predložené súťažné návrhy, rešpektuje základný koncepčný rámec územia, premietnutý v platných priestorových a funkčných regulatívoch územného plánu mesta Dunajská Streda. Aj keď sú funkčné charakteristiky tohto územia v zásade stabilizované, veľmi by tejto časti mesta prospela príprava a umožnenie intervencií do hmotovo-priestorovej štruktúry. Predmetom riešenia však nebola požiadavka na zásadnú transformáciu, ale predovšetkým definovanie novej kvality, významu a prevádzky verejného priestoru.

Víťazný návrh priniesol názor na potlačenie vnímania fragmentácie tohto priestoru a relatívne úspornými prostriedkami navrhuje posilnenie vnútornej kohézie jednotlivých segmentov územia a tým aj zvýšenie priestorovej čitateľnosti jednotlivých na seba nadväzujúcich mestských scén. Veľmi oceňujem aj smelý návrh na vybudovanie nového bloku v mieste existujúceho parkoviska, ktorého dostavba by sa mohla stať aj výrazným katalyzačným momentom hmotovo-priestorovej transformácie tohto centrálneho územia mesta.

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Ocenená bola urbanistická koncepcia, založenú na jasnom definovaní hlavnej pešej osi ako chrbtice riešeného územia a na prirodzenom prepojení jednotlivých ťažiskových priestorov do jedného čitateľného celku. Za mimoriadne hodnotný považuje najmä nový predpriestor Domu Maďarov, ktorý vytvára výraznú pobytovú pauzu v južnej časti korza a súčasne kultivuje vstup do územia. Z dopravného hľadiska návrh pracuje s postupnou transformáciou parkoviska pri OC Modrý Dunaj, kde sa priestor najprv opticky zužuje, aby sa následne otvoril do Námestia Ármina Vámbéryho. Pozitívne bola vnímaná aj práca s hĺbkou centrálneho priestoru pri MsKS. Návrh pritom zachováva realistický dopravný režim, vrátane reorganizácie zásobovania a úprav statickej dopravy, bez toho, aby jeho koncepcia strácala transformačný potenciál. Silnou stránkou je schopnosť skĺbiť silnú priestorovú víziu s adaptabilitou jednotlivých zón a s pomerne vysokou mierou prevádzkovej realizovateľnosti. Ambiciózna, hoci skôr teoretická, je aj myšlienka uvažovať o priestorovom dotvorení a dostavbe priľahlého bloku, čo svedčí o komplexnom uvažovaní autorov. Návrh presvedčil svojou urbanistickou vyváženosťou a vnútornou čitateľnosťou.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Mäkký prístup k formovaniu zelene, citlivé odstupňovanie jednotlivých pobytových situácií naprieč územím a zreteľná, čistá línia nového stromoradia tvoria nosnú kostru krajinárskej vrstvy návrhu. Severný segment územia autori zámerne ponechávajú viac v jeho pôvodnom parkovom charaktere, čo funguje aj ako akustická bariéra voči rušnej hlavnej komunikácii. Hoci vnútorná kompozícia tohto parku pôsobí menej jednoznačne a miestami až príliš fragmentovane, silným momentom je zakomponovanie nového vodného prvku pred MsKS. Táto fontána dokáže flexibilne meniť mierku a atmosféru celého zhromažďovacieho priestoru a zároveň opticky vťahuje budovu kultúrneho strediska do hĺbky parku. Otázna je vysoká koncentrácia čiastkových motívov a menších zelených ostrovov v dotyku s priestorom pred MsKS, ako aj ponechanie súsošia Tri grácie priamo v ťažisku tohto uzla, čo môže oslabovať veľkorysosť hlavného zhromažďovacieho priestoru. Napriek tomu bolo krajinno-priestorové riešenie považované za mimoriadne podnetné a diferencované v tom, ako prepája pobytovosť, identitu miesta a súčasný mestský výraz.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Materiálovo-povrchové riešenie pracuje s kombináciou kamenných a betónových dlažieb, mlatových a vodopriepustných povrchov, čím sa usiluje vytvoriť hierarchiu priestorov bez nadmernej vizuálnej fragmentácie. Z hľadiska bezpečnosti a inkluzivity je kladený dôraz na bezbariérové prepojenia, utlmenie dopravných konfliktov a vytváranie priestorov s rôznou mierou pobytu a sociálneho využitia. Kladne bolo hodnotené tiež schematické riešenie exteriérových terás prevádzok. Prínosné je aj akustické a priestorové odclonenie exponovaných častí od Hlavnej ulice. Otázky však vyvolala vhodnosť niektorých povrchov, najmä mlatových, a technických riešení v miestach intenzívnejšieho užívania, predovšetkým v dotyku s predpriestorom MsKS, pri rozšírení prevádzok pod korunami stromov a pri reorganizovanom parkovaní so zatrávňovacou dlažbou. Celkovo však návrh vytvára vizuálne súdržný rámec verejného priestoru a ponúka dostatočný potenciál pre kultivovanú reguláciu parteru, mobiliáru a vizuálneho smogu.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

Schopnosť prepájať environmentálne princípy s priestorovou a prevádzkovou logikou je významnou pridanou hodnotou. Pozitívne reakcie priniesla práca so zeleňou, ambícia klimatickej odolnosti a mäkší prístup v severnej časti územia, ktorý dáva priestoru prirodzenejší a pobytovo prívetivejší charakter. Návrh zároveň presvedčil schopnosťou uvažovať o území ako o systéme adaptabilných zón s rôznou funkčnou náplňou a s potenciálom meniť sa v čase. Významnou témou diskusie bola miera zásahov do existujúcej stromovej štruktúry a najmä realizovateľnosť dažďových záhrad v konfigurácii pod existujúcimi stromami. Tento prvok je potrebné v ďalšom stupni riešenia výrazne prehodnotiť, keďže terénne depresie a intenzívnejšie vodné režimy v ochrannom priestore koreňových systémov sú v navrhovanej podobe ťažko realizovateľné. Rovnako bude potrebné citlivo preveriť nutnosť niektorých nových výsadieb v kontakte s fasádou OC Modrý Dunaj a vo všeobecnosti maximalizovať zachovanie vzrastlých stromov. Napriek týmto výhradám je kvalita návrhu aj v práci s flexibilitou priestoru a rôznymi mierkami jeho používania.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Riešenie je vhodne rozdelené do troch fáz a napriek svojej ambícii si zachováva relatívne dobrú mieru postupnej realizovateľnosti. Vďaka čitateľnému vrstveniu jednotlivých zásahov a dobrej adaptabilite funkčných zón bol tento návrh vnímaný ako vhodný podklad pre ďalšie rozpracovanie. Ponúka konzistentný základ, ktorý umožňuje primeranú optimalizáciu alebo spresnenie jednotlivých prvkov bez straty jeho hlavnej idey. Porota vítala snahu o spojenie silnej koncepcie s predpokladom ďalšieho vecného dopracovania v nadväzujúcich stupňoch.

2. miesto: návrh č. 7
Cena: 11 200 €
Účastník: Onswerk architecten s.r.o.
Autori: Matouš Pluhař, Ondřej Pecháček, Petr Kropp

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Mimoriadne silný, odvážny a konzistentný priestorový názor je hlavnou devízou tohto riešenia. Autori definujú "mestský koberec" ako fundamentálny sceľujúci prvok, ktorý územiu prinavracia jeho historický význam a proporciu, s výraznou kompozičnou gradáciou smerom k Námestiu Ármina Vámbéryho a kostolu sv. Juraja. Práve schopnosť uvažovať o území ako o jednom celku, a nie ako o súbore čiastkových zásahov, patrila medzi jeho najvýraznejšie kvality. Pozitívne bola vnímaná aj odvaha otvorene pomenovať dlhodobý transformačný horizont územia, vrátane redukcie parkovania v najcennejších polohách a zrušenia parkovania ako jednej z priorít budúcej premeny územia, čo zároveň vytvára impulz na dlhodobé hľadanie alternatív statickej dopravy. Na druhej strane však táto striktná osová koncepcia miestami príliš zjednodušuje viacvrstvový charakter centra. Zásadná reorganizácia dopravy, zahŕňajúca hľadanie nových parkovacích kapacít a nový vjazd z Hlavnej ulice, posúva inak jednoznačnú urbanistickú víziu až na samotnú hranu praktickej realizovateľnosti.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Výraznou kvalitou vo vrstve verejného priestoru je schopnosť vytvoriť ucelený a výrazný mestský obraz. Koncept „mestského koberca“ predstavuje zjednocujúci prvok, ktorý dáva celému územiu veľkorysý a reprezentatívny charakter a podporuje čitateľnosť hlavného verejného priestoru mesta. Pozitívne bol prijatý jednoznačný postoj k Námestiu Ármina Vámbéryho a odvahu navrhnúť jeho zásadnejšiu priestorovú emancipáciu, vrátane zrušenia parkovania v exponovaných polohách. Návrh prináša jasný impulz k premýšľaniu o budúcnosti centra vo väčšej mierke a s dlhodobejšou ambíciou. Na druhej strane sa ukázalo, že vysoká miera formálnej jednoty vedie miestami k menšej diferenciácii jednotlivých častí korza a k istej homogenite výsledného priestoru. Silná celková téza je len v menšej miere rozpracovaná do jemnejších rozdielov medzi kultúrnym, parkovým, pietnym a každodenne pobytovým režimom jednotlivých úsekov. Koncept je presvedčivý vo veľkej mierke a v urbanistickej skratke, no v menšej mierke miestami pôsobí zjednodušujúco.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Vizuálna kultúra riešenia je založená na redukovanom a disciplinovanom materiálovom jazyku, ktorý podporuje jeho celkovú urbanistickú čitateľnosť. Jednotná dlažba peších plôch a obmedzený počet výrazových prvkov vytvárajú dojem súdržného mestského prostredia, v ktorom sú detail a jednotlivé komponenty podriadené celkovej priestorovej logike. Návrh nepodlieha formalizmu ani dekoratívnosti a opiera sa o jasný priestorový poriadok. Zároveň však bolo konštatované, že redukovaná materiálová a priestorová skladba len v obmedzenej miere reaguje na rozdielnu povahu jednotlivých miest a ich špecifické užívanie. Otázky vyvoláva aj vysoký rozsah spevnených plôch, ktorý sa premieta nielen do environmentálnej bilancie, ale aj do investičnej náročnosti riešenia a patrí medzi hlavné limity z hľadiska jeho uskutočniteľnosti.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

Práve v oblasti udržateľnosti sa najvýraznejšie ukázalo napätie medzi silou celkovej koncepcie a mierou rešpektu k existujúcim prírodným a pamäťovým hodnotám územia. Návrh nepristupuje k témam udržateľnosti povrchne ani deklaratívne a nesnaží sa vytvárať zdanlivý ekologický obraz prostredníctvom formálnych gest bez reálneho účinku. Zároveň však konštatovala, že dôsledné presadenie mestského charakteru priestoru vedie k výraznej redukcii zelene, k nižšiemu podielu nespevnených plôch a k menej citlivému vzťahu k existujúcej stromovej štruktúre, než bolo pri tomto type územia žiaduce. Krajinársky prístup bol preto hodnotený ako menej presvedčivý, keďže zeleň je vo väčšej miere podriadená kompozičnej téze, než je chápaná ako rovnocenná nosná vrstva návrhu. Osobitne citlivou témou sa stala aj práca s pamäťovými miestami, najmä navrhovaná zmena polohy pamätníka Memento a využitie priestoru bývalej synagógy pre parkovanie, čo sa javí byť veľmi problematické z hľadiska kultúrnej citlivosti aj spoločenskej akceptovateľnosti. Autorský prístup tak predstavuje odvážnu a pravdivo formulovanú mestskú víziu, avšak za cenu výrazných kompromisov vo vzťahu k zeleni, genia-loci miesta a environmentálnej rovnováhe.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Návrh uvažuje o premene centra mesta ako o dlhodobejšom procese a ponúka viacetapový scenár transformácie. Päťfázové členenie ukazuje snahu rozložiť zásadnú priestorovú zmenu do postupných krokov a vytvoriť realistický rámec pre budúci vývoj územia. Nejedná sa len o okamžité riešenie, ale aj širší impulz pre strategické uvažovanie mesta o doprave, parkovaní a charaktere centra. Zároveň však konštatovala, že jeho fázovanie je v kľúčových bodoch podmienené zmenami, ktoré presahujú samotné riešené územie a ktoré môžu byť majetkovo-právne, spoločensky aj investične ťažko dosiahnuteľné. Výrazný podiel spevnených plôch sa navyše premieta do vyšších predpokladaných investičných nákladov. Aj z tohto dôvodu porota dospela k záveru, že ide o hodnotný a podnetný návrh s výraznou koncepčnou odvahou, ktorého limity spočívajú najmä v nižšej miere uskutočniteľnosti, vyššej nákladovosti a problematickejšom vzťahu k niektorým existujúcim hodnotám územia.

3. miesto: návrh č. 2
Cena:  8 400 €
Účastník: Ing. arch. Adam Benčo
Autori: Adam Benčo, Peter Benčo, Martin Bodorik

Komentár poroty:

Kvalita urbanistického riešenia lokality s dôrazom na pamiatkové hodnoty územia (čl. 2. a 3.), vrátane dopravného napojenia, vnútornej organizácie mobility a statickej dopravy  (čl. 3.)

Pragmatizmus a dôraz na prevádzkovú funkčnosť a čitateľnú organizáciu územia je charakteristickým motívom tohto riešenia. Pozitívne bolo hodnotené, že autori správne identifikovali potrebu vytvoriť pred MsKS primerane veľký zhromažďovací priestor a súčasne kultivovať vstupnú situáciu do objektu tak, aby lepšie vynikla samotná figúra kultúrneho domu. Silnou stránkou je aj dopravné riešenie, predovšetkým nové umiestnenie autobusovej zastávky mimo jazdného pruhu v dotyku s hlavným zhromažďovacím priestorom a jej prepojenie na Námestie sv. Štefana. Dopravné riešenie bolo celkovo hodnotené ako premyslené a vecné aj z hľadiska jeho realizovateľnosti a nákladovosti. Na druhej strane však návrhu chýba artikulácia niektorých kľúčových uzlov, akým je napríklad úplne absentujúce riešenie predpriestoru Domu Maďarov. Súčasne ponechané parkovisko pri OC Modrý Dunaj dostalo veľmi striktnú štruktúru výsadby, ktorá do budúcna uberá z jeho multifunkčného potenciálu. Tento koncept nepriniesol jednoznačný priestorový názor na územie ako celok. Jednotlivé zásahy sú síce funkčne zrozumiteľné, no len v menšej miere sa skladajú do silnejšej a zapamätateľnej urbanistickej koncepcie.

Kvalita krajinno-architektonického riešenia exteriérových plôch a verejného priestoru (čl. 3.)

Návrh pracuje s pomerne bohatou skladbou priestorových situácií, ktoré oscilujú medzi charakterom klasického námestia, promenády a pobytového parku. Pozitívne bol vnímaný najmä mäkší charakter mlatových plôch, tienené terasy prevádzok a snahu diferencovať východnú časť riešeného územia cez zelené zálivy a rozšírenie parkových plôch. Osadenie stromov v ostrovčekoch zelene taktiež pomáha zlepšiť ich koreňové a vlhkostné podmienky. Pozitívne bolo vnímané aj artikulovanie priestoru pri pamätníku holokaustu, ktoré návrhu dodáva citlivejší a pokojnejší rozmer. Na druhej strane sa ukázalo, že práve rôznorodosť priestorov je zároveň limitujúcim faktorom celkovej koncepcie. Viaceré zásahy pôsobia skôr ako sled samostatných motívov než ako disciplinovaný a hierarchizovaný celok s jasne čitateľnou kompozíciou. Nejednoznačne pôsobí najmä fragmentácia verejného priestoru do menších trávnatých ostrovčekov a vzťah medzi hlavným peším ťahom a bočnými zálivmi zelene. Diskusiu vyvolalo aj dvojité trasovanie chodníkov medzi drevinami, ako aj fakt, že napriek snahe o záchranu stromov v ostrovčekoch návrh paradoxne uvažuje s pomerne vysokým rozsahom výrubov.

Kvalita architektonického riešenia stavby, naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku (čl. 3.)

Z vizuálneho hľadiska návrh ponúka kultivované a používateľsky prívetivé prostredie, ktorého kvalita spočíva predovšetkým v snahe vytvoriť jemnejší a pobytovo mäkší charakter priestoru. Rezervy sa však ukázali v miere materiálovej a formálnej roztrieštenosti. Väčšie množstvo rôznych povrchov a detailov oslabuje súdržnosť celkového obrazu a miestami komplikuje čitateľnosť toho, ktoré časti priestoru majú mať reprezentatívny, ktoré pobytový a ktoré skôr tranzitný charakter. Osobitne diskutovaná bola aj nová poloha a priestorová situácia fontány, ktorá síce ponúka zaujímavú možnosť nepretržitého fungovania aj počas podujatí, no zároveň jej chýba dostatočne veľkorysý priestorový rámec, primeraný jej potenciálu ako jedného z hlavných atraktorov územia. Hlavný zhromažďovací priestor pred MsKS je síce kapacitne primeraný, no jeho potenciál a vzťah k parku, fontáne a pobytovým priestorom nie je úplne dotiahnutý. Návrhu tak chýba výraznejšie autorské riešenie pobytových priestorov, najmä v častiach, kde by verejný priestor mohol podporiť dlhší pobyt, sedenie a sociálnu interakciu.

Aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu (čl. 4)

V oblasti environmentálneho a adaptačného prístupu má autorský prístup viacero pozitívnych momentov, najmä vo vzťahu k práci s tieňom, snahe zachovať stromoradie a vytvoriť lepšie podmienky pre existujúce dreviny. Krajinná vrstva návrhu bola v tomto zmysle vnímaná ako citlivejšia k časti existujúcej vegetácie a jej priestorovým potrebám, pričom niektoré trávnaté ostrovčeky a mäkšie povrchy pomáhajú zachovať prirodzenejší charakter územia. Vzťah k zeleni ostáva do istej miery nejednoznačný. Ostrovčeky trávnikov síce pomáhajú zachovaniu drevín a podporujú mäkší charakter priestoru, no zároveň prispievajú k fragmentácii verejného priestoru a nejasnosti, či má mať korzo charakter parku, námestia alebo ich kombinácie. V tomto zmysle bol návrh vnímaný ako citlivý k časti existujúcej vegetácie, ale menej presvedčivý v celkovej krajinno-priestorovej idei.

Uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady (čl. 5.)

Koncept je pomerne dobre realizovateľný a investične primeraný. Štvorfázové členenie je vecné a umožňuje postupnú realizáciu bez potreby zásadného jednorazového zásahu. Rovnako pozitívne bolo hodnotené, že tento prístup nepredpokladá extrémne náročné stavebné operácie a dopravné riešenie je vo všeobecnosti uvážlivé. Vyššia miera realizovateľnosti je do určitej miery vykúpená menšou koncepčnou razanciou a chýbajúcou priestorovou jedinečnosťou. Návrh preto pôsobil ako kvalitné, odborne zvládnuté a vo viacerých bodoch dobre realizovateľné riešenie, no oslabovala ho menšia formálna a ideová presvedčivosť celku, nedostatočne artikulovaný potenciál hlavných pobytových priestorov a menšia schopnosť pretaviť jednotlivé čiastkové zásahy do silnejšieho a ucelenejšieho mestského obrazu.

4. miesto: návrh č. 1
Odmena: 4 200 €
Účastník: Ing. arch. Ivan Kanich
Autori: Ivan Kanich, Tomáš Danko, Natália Marková, Ivana Fabiánová, Kristína Rusnáková

Komentár poroty:

Návrh prináša do riešeného územia odvážny a kompozične silný odkaz, ktorého hlavnou ambíciou je kontinuálne zjednotenie pešej osi s jasnou gradáciou priestorov. Urbanisticky prínosné je odstránenie parkoviska pred OC Modrý Dunaj, čím vzniká plnohodnotný peší prepoj s Námestím Ármina Vámbéryho a adekvátny predpriestor pre budúci Dom Maďarov. Celistvosť tohto zámeru je vizuálne podporená použitím jednotnej tehlovej dlažby. Z hľadiska krajinnej architektúry je pozitívne vnímaná snahu o organické, nefragmentované formovanie zelených plôch a vyhnutie sa zakladaniu rigidných dvojitých stromoradí. Vytvorenie jasného „chrbta“ vo forme terénnej modelácie a izolačnej zelene má svoj kompozičný aj prevádzkový účel vo vzťahu ku križovatke.

Napriek výraznej kompozičnej ambícii sa v návrhu ukázalo viacero zásadných otázok, ktoré oslabili jeho celkovú presvedčivosť. Problematické bolo najmä trasovanie zásobovania pre COOP Jednotu priamo popred hlavný vstup do Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré generuje logické a nebezpečné kolízie s peším ťahom. Výhrady vyvolala aj manipulácia s pamäťovými a umeleckými prvkami, najmä presun pamätníka Memento a parkovanie v miestach s existujúcou vzrastlou zeleňou nebolo považované za primerané využitie potenciálu územia. Rezervy sa ukázali aj v krajinársko-priestorovom riešení predpriestoru MsKS, kde veľkorysé schodiskové gesto pôsobí mierkovo neprimerane a spolu s vodnými a zelenými prvkami nevytvára dostatočne presvedčivý a flexibilný rámec pre každodenné užívanie ani väčšie podujatia.

5. miesto: návrh č. 6
Odmena: 4 200 €
Účastník: BETWEEN s.r.o.
Autori: Katarína Fejo, Tomáš Hanáček

Komentár poroty:

Charakteristikou prístupu autorov je ambiciózny a vizuálne konzistentný koncept, ktorý priestor rozdeľuje na dve kontrastné prostredia – jasne definovanú spevnenú pešiu os s paralelnou líniou priestorov zelene. Pozitívne je vytvorenie veľkorysého multifunkčného zhromažďovacieho priestoru pred Mestským kultúrnym strediskom a plynulú integráciu súsošia Tri grácie do novej pobytovej hudobnej fontány. Z prevádzkového hľadiska je riešenie autorov zrozumiteľné a pragmatické. Podnetná je aj debarierizácia prechodu na Námestie sv. Štefana. Hoci dopravný a urbanistický prístup tohto návrhu zostáva voči územiu skôr opatrný než transformačný, dodáva mu žiadanú prehľadnosť a aktívne podporuje funkčnosť priľahlého parteru s terasami. Návrh je koncepčne jasný a v mnohých aspektoch podnetný, najmä tam, kde sa usiluje o jednotný výraz a pokojnejší, prírodnejší register verejného priestoru.

Pochybnosti však vyvolala primeranosť zvoleného materiálového a krajinárskeho prístupu v centrálnom mestskom prostredí. Aplikácia rozsiahlych plôch z pochôdzneho kamenného mulču v takto exponovanom mieste je prevádzkovo mimoriadne problematická. Priamy prístup peších do okolitých budov cez mulčované plochy vyvoláva oprávnené obavy z hľadiska dlhodobej údržby, čo by v praxi rýchlo viedlo k živelnému vytváraniu dodatočných chodníčkov a k narušeniu pôvodnej architektonickej koncepcie. Deklarovaná snaha o výraznú preferenciu modro-zelenej infraštruktúry tu navyše potláča mestotvorný charakter dôležitých uzlov. Problematická sa javí tiež realizovateľnosť vsakovacích prieľahov v kontakte s existujúcimi stromami a celkovo vysoký rozsah výrubov, ktorý je v rozpore s deklarovaným dôrazom na klimatickú a krajinársku kvalitu územia.

6. miesto: návrh č. 8
Účastník: GuldanArchitects s. r. o.
Autori: Eugen Guldan, Miriam Húšťavová, Alexandra Macholová, Réka Tündöková

Komentár poroty:

Návrh sa vo svojom prístupe odlišuje najmä citlivou snahou o tematizovanie existujúcej priestorovej štruktúry a jej opatrné rozvíjanie prostredníctvom kultivácie bez radikálnych zásahov. Ojedinelým krokom je rozhodnutie autorov zachovať pôvodnú fontánu so súsoším Tri grácie, pričom s terénnym rozdielom pred Mestským kultúrnym strediskom sa vyrovnávajú spádovaním a kaskádovitým členením plochy. Z hľadiska dopravnej obsluhy a priepustnosti územia je pozitívne hodnotená snaha o uvoľnenie peších ťahov. Koncept flexibilného parkovania v južnej časti Korza rovnako naznačuje podporu adaptability verejného priestoru pre rôzne prevádzkové scenáre.

Napriek týmto sympatickým východiskám je však koncept presvedčivejší v rovine deklarovaných teoretických princípov než v ich konkrétnom priestorovom a architektonickom stvárnení. Kľúčové otázky sa týkali najmä mestotvornosti a gradácie hlavných uzlov, detailnejšieho materiálového a priestorového dopracovania, ako aj presvedčivej prevádzkovej logiky flexibilného parkoviska ako pobytového priestoru. Výraznou výhradou bola aj menšia miera bezbariérovosti hlavného zhromažďovacieho priestoru pred MsKS, kde schodovité riešenie síce reaguje na terén, no nevytvára rovnocenný a dostatočne inkluzívny priestor pre všetkých používateľov.

7. - 8. miesto: návrh č. 4
Účastník: TVAR architekti s.r.o.
Autori: Tomáš Pohanič, Michal Buranovský, Kristina Rózsová, Barbora Uličná, Antonin Němec, Daniela Mišániová

Komentár poroty:

Vecnosť a pomerne disciplinované usporiadanie jednotlivých častí územia zaradili tento návrh medzi pragmatické a prevádzkovo zrozumiteľné riešenia oddeľujúce tranzitné a pobytové časti korza. Pozitívne bola vnímaná najmä práca s prechodmi medzi mäkkými a tvrdými hranami zelených a spevnených plôch, využitie terénneho zlomu v predpriestore MsKS a zachovanie pokojnejšieho, parkového charakteru severnej časti územia. Návrh zároveň kultivuje priestor pred MsKS očistením od drobnej architektúry a vytvára líniu pobytových priestorov popri hlavných peších koridoroch. Za prínosné možno považovať aj zachovanie polohy umeleckých diel a pomerne racionálne dopravno-prevádzkové uvažovanie, ktoré v základných princípoch pôsobí vecne a prakticky.

Konceptu však chýbala väčšia veľkorysosť a presvedčivejšia miera celkovej transformácie verejného priestoru. Miestami vytvára skôr upravenú mestskú ulicu než skutočne silné a zapamätateľné korzo s výraznejšou gradáciou jednotlivých priestorov. Rezervy sa ukázali aj v riešení parkovania pri OC Modrý Dunaj, ktorého tvarovanie a rozsah neprinášajú primeranú pridanú hodnotu k premene územia, rovnako ako v pomerne zdržanlivom poňatí centrálnej vodnej plochy. Negatívne bol tiež vnímaný veľmi vysoký rozsah výrubov, ktorý je v rozpore s deklarovaným dôrazom na zeleň a oslabuje environmentálnu presvedčivosť návrhu.

7. - 8. miesto: návrh č. 5
Účastník: 2021 s.r.o.
Autori: Peter Lényi, Paulína Závacká, Katarína Marušicová, Nikola Chriašteľová, Lukáš Lečko, Ondrej Marko / Spolupráca: Ján Šeffer, Rastislav Lasák

Komentár poroty:

Ústredná filozofia je postavená na snahe preniesť do mestského prostredia prirodzený charakter okolitej krajiny. Pozitívne vnímaná je jasná definícia lineárnej osi Korza a ambíciu o vytvorenie homogénneho krajinného prostredia s masívnym uplatnením modro-zelenej infraštruktúry. Z dopravno-prevádzkového hľadiska ide o vecný a uvážlivý koncept, ktorý napríklad v južnej časti územia logicky upravuje trasu prejazdu vozidiel. Týmto krokom úspešne posilňuje prioritu pešieho ťahu a vhodným spôsobom rozširuje cenný predpriestor pre budúci Dom Maďarov.

Úskalím tejto koncepcie je však jej schematické poňatie a výrazná prevaha krajinných prvkov na úkor tých mestotvorných. Územie dopláca na nekoherentný tvarový nesúlad a tvrdý kontrast medzi spevnenými plochami a zeleňou, ktorému chýba prirodzená difúzia. Striktné vymedzenie zelených plôch pôsobí ako bariéra, ktorá bráni užívateľom vo voľnom pohybe a neumožňuje vznik intímnejších mikroprostredí. Vnímaná je taktiež rezerva v miere programovej diferenciácie najdôležitejších uzlov. Otázne pôsobí návrh predpriestoru MsKS, ktorý neponúka dostatočne adaptabilný a veľkorysý rámec pre pobyt a väčšie podujatia. Výrazná prevaha modro-zelenej infraštruktúry je miestami na úkor jemnejšieho užívateľského komfortu a transformačného potenciálu najcennejších častí územia.

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty:

Za podklady ďakujeme Adamovi Lukačovičovi.