Knižnica na brehu - diplomová práca

Z hodnotenia poroty:

Fenomén vody v mestskom prostredí rezonuje v ostatných rokoch aj v súvislosti so stratou pôvodnej funkcie technických vodných diel a ich postupný zánik. Exemplárnym príkladom sú „mlynské náhony„ miest Prešova a Košíc. V Prešove po ,mlynskom náhone" nezostala ani stopa a žije už len v nostalgických spomienkach starých Prešovčanov. Témou – „vráťme mestu vodu“ sa nie náhodou zaoberalo aj Svetové fórum mladých architektov, ktoré sa konalo pod záštitu UIA v Košiciach v r. 2013.
Knižnica na brehu - táto práca, v kontexte prezentovaných diplomových prác, v 25. ročníku súťaže o Cenu prof. J. Lacka vynikla svojou komplexnosťou a vyváženosťou spracovania danej témy. Autor preukázal schopnosť preniknúť do mestského prostredia s uváženým urbanizmom, pochopením mierky okolitej zástavby. Vtipným vtiahnutím „vodného živlu“, vytvorením lagúny v meste, prekvapivo vrátil zmysel a dal druhý život, zanikajúcemu mlynskému náhonu. Dobrú analýzu riešeného námestia a témy pretavil autor cez vtipnú filozofiu do priestorového riešenia nasadením hmôt vo forme vzdušnej „levitujúcej architektúry“, rešpektujúc jej priechodnosť a priehľadmi zapojiť objekty v susedstve. Do „stíšeného“ prostredia námestia osadzuje knižnicu so suverenitou profesionála, s dotiahnutým architektonickým konceptom a konštrukčným detailom. Celým projektom sa nesie znalosť, komplexnosť, kreativita a schopnosť písať architektúrou príbeh, ktorému uverila i porota.

Autorský text:

Diplomovú prácu som začal návrhom knižnice v Kodani, na ktorý bola vypísaná architektonická súťaž. Požadovaná bola nová moderná knižnica situovaná na nábrežnej promenáde v blízkosti centra mesta. Mala vytvárať prechod medzi parkom a okolitými budovami, radovou zástavbou a morom. Po ukončení súťaže vznikla myšlienka či je možné premiestniť architektúru na iné miesto. Padla otázka: „Ak môže Kodaň, prečo nie Košice?“. Vrátil som sa k faktorom, ktoré ovplyvnili návrh knižnice v Kodani. Začal som hľadal vhodné miesto v Košiciach s podobnými vplyvmi okolia. Z viacerých možných lokalít bola najvhodnejšia plocha pred Jumbom centrom na Tyršovom nábreží. Ako Košičan cítim, že toto miesto nie je v poriadku. Taktiež som chcel zvýrazniť a prinavrátiť postavenie Mlynského náhonu pridaním vodnej plochy a vytvorením námestia. Návrh knižnice v Kodani som upravil a prispôsobil podmienkam v Košiciach.

Knižnica na brehu je medzipriestorom, je a zároveň to nie je budova. Je to otvorený a zároveň uzavretý priestor, ktorý je situovaný na rozhraní jednotlivých samostatných celkov - parku, vody a ulice. Medzipriestor vytvára prechod medzi plnou hmotou, vzdušnosťou parku a pokojnou hladinou vody. Knižnica stvárňuje dispozičný diagram v priestore v podobe postupného rozpadu hmoty rozloženej na malé priestory, kocky, vytvára medzipriestor, prechod medzi kompaktnou hmotou a okolitým priestorom. Územie som navrhol ako námestie, kde som situoval knižnicu, lodenicu, kaviareň, podzemné parkovisko a vodnú plochu, ako súčasť predĺženia a ukončenia Mlynského náhonu.

Širšie vzťahy z hľadiska dopravy sú v súčasnosti riešené netypickou kruhovou križovatkou s prednosťou hlavných trás Štefánikovej a Gorkého ulíc. V tomto uzle je navrhnutá krížová svetelne riadená križovatka podľa dopravnej štúdie poskytnutej Útvarom hlavného architekta Košíc. Uvažuje sa tu s predĺžením električkovej trate a rozšírením cesty smerom k Hornádu. Prestavbou križovatky sa sprehliadnia toky ciest a svetelná križovatka bude pokračovaním už jestvujúcich svetelných križovatiek na tejto trase. Dopravná štúdia je v návrhu rešpektovaná. Vjazd do parkoviska na námestí je z Hutníckej ulice. Súčasná jednosmerná ulicu pred Jumbom je v návrhu zrušená.

Kompaktná hmota historického centra Košíc sa v mieste návrhu knižnice rozpadáva do jednotlivých blokov Jumbo centra, hotela Jasmín a blokov sídliska. Lokalita sa nachádza na rozhraní starej a novšej časti mesta.

V okolí je kultúrne centrum Jumbo, ktoré je dlhodobo nedostatočne udržiavané. Pôvodne dobrej stavbe je potrebné vrátiť pôvodnú funkciu a hodnotu spoločensko-kultúrneho centra upgradovanú na súčasné potreby, ktorú vhodne doplní navrhovaná knižnica.

Navrhované námestie sa nachádza na ostrove kultúry ako pokračovanie osi kultúrnych bodov amfiteátra, radnice, knižnice a múzeí. Táto os by sa v budúcnosti mohla predĺžiť až na druhú stranu Hornádu. V mieste Masarykovej ulice je železnica pretínajúca mesto na dve časti najužšia. Na tomto mieste je vhodné preklenutie koridoru železničných tratí, a tým vytvorenie nového prechodu na druhú stranu mesta. Otvorí sa tak cesta pre využívanie nových lokalít pozdĺž Hornádu s funkčným využitím bývania a relaxu. V súčasnosti sa na riešenom území nachádza parkovisko, ktoré navrhujem preložiť do troch navzájom o pol podlažia posunutých úrovní podzemného parkoviska s kapacitou 150 parkovacích miest a s vjazdom a výjazdom na Hutnícku ulicu. Využil som to, že budova Jumba centra je vyvýšená cca 80 cm oproti terénu. Prvé podzemné podlažie parkoviska je tak zapustené len o nutnú výšku a z tejto úrovne sa prechádza na ďalšie podzemné parkovacie plochy. Celá plocha pred Jumbo centrom sa tak zdvihla.

Umiestnením parkoviska do podzemia sa uvoľnila plocha na povrchu, kde je navrhnutý park s pásmi zelene v module podzemného parkoviska. Pásy zelene sú pokračovaním členenia priečelia budovy Jumba centra. Akoby z neho vybiehali. Klesajú k vode a vbiehajú do priestoru knižnice. Zeleň je svahovitá, ukončená lavičkami a vytvára tak relaxačnú zónu, priestor na sedenie a oddych nielen na lavičkách, ale aj na zatrávnených plochách.  

Park je od cesty na Hutníckej ulici odčlenený úzkou dlhou budovou pri vodnej ploche ukončenou mólom, kde je lodenica a člnkársky klub. Na druhej strane tejto budovy je vstup do podzemného parkoviska.

Hladina vody tak, ako dobrá kniha, pôsobia (pôsobí) v dnešnej uponáhľanej dobe ukľudňujúco. Vodná plocha sa môže využívať na člnkovanie a v zime na korčuľovanie. Vhodné by bolo prepojenie navrhovanej vodnej plochy cez Mlynský náhon až do parku na Aničke.

Od zastávky MHD pri Jumbo centre je navrhnutý chodník k hotelu Jasmín. Chodník smeruje ku knižnici, v mieste knižnice klesá a pokračuje popod vodnú plochu, z ktorej sa na druhej strane postupne vynára a pokračuje promenádou pri Mlynskom náhone. Toto riešenie nerozdeľuje vodnú hladinu, na ktorej je možné člnkovanie a chodec na chodníku vychádza akoby z vody, ktorej sa môže dotýkať. Severný breh vodnej plochy je ukončený kaskádami v tvare vĺn, na ktorých sa dá sedieť a pozorovať vystúpenia na vode. Na účel vystúpení a koncertov na vodnej ploche je navrhnuté mobilné pódiu umiestnené pod člnkárskym klubom. Návrh námestia pred Jumbo centrom je v pravouhlom členení, ktoré sa v mieste vyústenia chodníka z vodnej plochy zmäkčuje. Pravouhlé členenie námestia tu prechádza do oblúkovitých kaskád nadväzujúcich na kresbu nábrežia pred hotelom Yasmín.

Hmota knižnice je začlenená do jestvujúcej štruktúry ulice tak, aby nenarúšala okolie a voľný priestor čo najlepšie vypĺňala. Pri návrhu som z jednej strany akceptoval ulicu, a aby knižnica mala ulicotvorný charakter, tak som navrhol jej skosenie pripomínajúce oproti stojace budovy so šikmými strechami. Z druhého pohľadu mala pôsobiť ako veľká hmota prispôsobená okolitým budovám. Na ďalšej strane je park a voda, ktorá v návrhu vbiehajú až do priestoru knižnice. Chcel som, aby knižnica vytvárala ľahký voľný priestor. Aby to bola budova a zároveň nebola budova a aby sa prelínal exteriér s interiérom. Pomyselné vonkajšie ohraničenie budovy má evokovať kompaktnú hmotu, ale vnútorný priestor je odľahčený a sústredený do menších, akoby vznášajúcich sa celkov.

Knižnica je budovou, ale zároveň neuzatvára voľný priestor. Objem knižnice je tvorený pravidelne husto rozmiestnenými stĺpmi pripomínajúcimi les. V nich sú ako z hmly vynárajúce sa kocky, ktoré majú svoje funkcie. Objekt pôsobí kompaktne a pritom nie je plný. Zložený zo stĺpov a kociek - v noci svietiacich malých priestorov, pôsobí ako oblaky vznášajúce sa na stĺpoch v hmle. Biele stĺpy rozptyľujú priame svetlo, ktoré sa na nich odráža a vytvárajú jeho žiaduci rozptyl. Sú navrhnuté tak, aby netvorili prekážky, ale boli nositeľom základnej štruktúry života okolo nich, aby vytvárali priestor, pocit a stali sa súčasťou dizajnu a mobiliára knižnice. Modul prestáva plniť len konštrukčnú funkciu, vytvára architektonický priestor. 

Do lesa stĺpov sú umiestnené rôzne 1, 2 a 3 podlažné kubické hmoty obsahujúce jednotlivé priestory knižnice. V strede je najväčšia kocka, ktorá je hlavnou centrálou knižnice a chráni vnútorný otvorený priestor knižnice. Prechádza cez niekoľko podlaží. Situované je tu aj hlavné schodisko a výťah. Akoby z levitujúcej hlavnej kocky sa vchádza do ostatných, ktoré navzájom spája. Ostatné kocky sú poprepájané mostami. Druhá najväčšia hmota ukrýva multimediálny priestor a auditórium so stupňovito klesajúcou podlahou. Ďalšie menšie kocky vytvárajú roztrúsené priestory rôzneho zamerania, kluby, študovne, detské a záujmové oddelenia, priestory pre workshopy a pod. Priestory vytvárajú rôzne spektrum veľkosti tak, aby si tu našli miesto veľké skupiny návštevníkov, až po komorné priestory napríklad aj pre jednotlivca. Súčasne je to aj akási reakcia na veľké otvorené priestory. V knižnici na prízemí je umiestnená aj kaviareň s priamym výstupom do lesa stĺpov a zelene s výhľadom na vodnú plochu. V jednej kocke na dvoch poschodiach je literárny klub, ktorý nie je súčasťou internej zóny knižnice. Sociálno-prevádzkové priestory a knižné fondy sú umiestnené v suteréne knižnice. Nachádzať sa tu bude aj galéria alebo výstavný priestor orientovaný k vodnej ploche. Aby suterénne priestory pre zamestnancov knižnice nepôsobili depresívne časť parku vbieha až do suterénu a vytvára tu átrium. Zamestnanci tak budú mať aj zo suterénu výhľad na zeleň. Suterén je súčasne presvetlený svetlíkmi.

Pri zamýšľaní sa nad návrhom farebného riešenia knižnice som dospel k názoru, že v knižnici už pestrosť v interiéri tvoria samotné knihy. Ostatné plochy by mali byť biele alebo neutrálne, aby vynikla samotná štruktúra kníh, ktoré sú najvyššou hodnotou knižnice. Knihy v kockách knižnice sa budú vynímať v priestore a tvoriť akoby mozog a vedomosti celého organizmu budovy.

Kocky sú z transparentného difúzneho materiálu (napr. polykarbonátu alebo pieskovaného skla), ktorý rozptyluje denné slnečné svetlo a vytvára tak vhodné svetelné podmienky v knižnici. Cez ich steny matne presvitajú siluety vnútorného diania a tiene, ktoré naznačujú vnútorný život. Nič tu nie je schované. Police s knihami rozmiestnené po obvode premietajú na presvitajúcu fasádu kresbu a naznačujú funkciu budovy.

Stĺpy knižnice držia pravidelný raster objemu knižnice, ktorý sa smerom k parku rozptyluje a rozpadáva do okolitého priestoru so stratou svojej pôvodnej nosnej funkcie. Stĺpy sa tu stávajú súčasťou osvetlenia, ozvučenia, lavičiek a dotvorenia parku.

Námestie s knižnicou na brehu vytvára mestský priestor, ktorý slúži kultúrnym, oddychovým a spoločenským aktivitám (prechádzky, člnkovanie, posedenie pri vodnej ploche, kultúrne podujatia a pod.) a parkovaniu v podzemnom parkovisku. Súčasne rieši dopravnú situáciu v uzle ulíc Gorkého, Štefaníkova, Hviezdoslavova a Masarykova. Dotvorenie riešeného územia zatraktívni túto časť mesta, zintenzívni jeho využitie a súčasne pripomenie a evokuje historický odkaz Mlynského náhonu. Navyše tu pribudnú nové funkcie - verejná knižnica, pozemné parkovisko s parkom nad ním a vodná plocha, ktorá symbolicky uzatvára koryto Mlynského náhonu.

podklady: Ing. arch. Tomáš Varga