Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Material & Technology s.r.o. – M&T

Sídlo Spoločnosti: Čs. Odboje 1044
Dobruška

Reynaers systems spol. s r.o.

Prievozská 2/ A
Bratislava

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
26. november 2019
1
1998

Polyfunkčný súbor Seberíniho, Bratislava

Ružinovský development.
Polyfunkčný súbor Seberíniho, Bratislava
Autori: Ing. arch. Peter MoravčíkSpolupráca: Ing. arch. Martin Šimon (architektúra), Ing. arch. Tatiana Trníková (architektúra), Ing. arch. Štefan Bekeš (architektúra), Ing. Ivan Bučko (stavebná časť), Ing. Marián Krajči (stavebná časť), Ing. arch. Vojtech Rybár (stavebná časť), Ing. Oldřich Skyba (statika), Ing. Ivan Masaryk (statika), Ing. Ľubomír Ďurica (statika), Ing. Peter Ligas (statika)Investor: BUMACO, s.r.o.Plocha pozemku: 6 240 m2Zastavaná plocha: 1 920 m2Podlažná plocha: 15 462 m2Obostavaný objem: 62 970 m3Návrh: 2005 - 2017Realizácia: 2017 - 2019Adresa: Seberíniho , Bratislava, SlovenskoPublikované: 9. december 2019

Objekty, na tvorbe ktorých sa podieľal ateliér Petra Moravčíka sú významnými prvkami bratislavskej urbánnej štruktúry. Na Seberíniho ulici práve prebiehajú posledné dokončovacie práce na čerstvo skolaudovanom obytnom súbore. Celý proces zhmotnenia návrhu, od súťaže po kolaudáciu, trval viac ako štrnásť rokov.

Dialóg nového a starého, dopĺňanie jestvujúcich štruktúr, hľadanie primeranej miery zástavby, adekvátnej formy a doplňujúcich funkcií, je vždy ostro sledovanou a diskutovanou témou. Najmä v takom území, akým je Ružinov. Developerské počiny v Bratislave majú rôznu kvalitu. Jediným východiskom k dobrému výsledku je, ak sa na návrhu podieľa "gramotný" a schopný autorský tím.

V tomto prípade je zrejmé, že to tak bolo. Manévrovať medzi predstavami developerov (kde je jedným z kľúčových faktorov ekonomický profit, podľa možnosti maximalizácia obostavaného objemu a minimalizácia nákladov...), požiadavkami obyvateľov okolitých objektov (ktorí obvykle nechcú žiadnu ďalšiu zástavbu) a osobným pohľadom architekta na vyvážené riešenie (so zohľadnením kompromisov medzi chceným a možným) nie je ľahká pozícia.

Pred časom sme prezentovali dielo v podobe návrhu. Dnes predstavíme realizáciu prostredníctvom fotografií Tomáša Maninu a Mareka Baláža, ktoré sú doplnené o snímky Petra Moravčíka.

Foto: TOMASMANINA.COM - Tomáš Manina a Marek Baláž.

K charakteristickým črtám súboru patrí jednoznačne artikulovaný priestor zeleného vnútrobloku. Parkovanie takmer kompletne "upratané" pod zem. Kus zelenej strechy aj penthausy na najvyšších podlažiach. Príjemné prostredie na bývanie. To najdôležitejšie ostalo aj napriek nespočetným úpravám projektu zachované. Jasne čitateľná je navrhnutá hmotová skladba a elegantná architektonická figúra - obvodový rám na priečeliach obytných blokov. Dikciu okno-balkón-parapet, charakteristickú pre väčšinu bytoviek, nahrádza atraktívna silueta, vnímateľná najmä z diaľkových pohľadov. Celopresklené fasády obytných priestorov chránia hlboké loggie. Obdobné riešenie zvolil Peter Moravčík aj v prípade obytného súboru Villinki

Výrazným motívom mal byť pôvodne zamýšľaný obraz vertikálnej záhrady. Do realizácie sa však dostal iba vo veľmi obmedzenej miere (štrbinové výklenky s popínavou zeleňou na východnej fasáde objektu "A", zazelenené technického zázemie výškového bloku). Dynamický element tak do výslednej kompozície vnášajú posuvné lamelové paravány. Hra so svetlom a tieňom, proporciou aj farbou sa vydarila. 

Mali sme možnosť nahliadnuť aj do interiéru spoločných priestorov. Betónové schodiská, hrubé madlá z oceľovej pásoviny. Nič prekvapivé, iba odolné a "blbovzdorné" riešenia. 

Je zrejmé, že v dispozícii sa vyskytuje značný podiel “apartmánových bytov”. Aj keď toto pomenovanie je skôr oxymoronom, veľmi dobre charakterizuje v slovenskom prostredí (a v hustejšie zastavanom území) často používanú podobu dispozičného usporiadania priestorov v objektoch určených pre bývanie. 

Formy bývania (aj v medzinárodnom kontexte) majú mnoho podôb. Architekt sa obvykle v celej zložitej mašinérii (developerských, ekonomických, legislatívnych, ekologických, občianskych... a “lokálne politických” vzťahov) nevyhne úlohe mediátora. Musí riešiť nielen tvorivú a technickú časť, ale hľadať prieniky a kompromisy medzi rôznymi protirečivými nárokmi, požiadavkami a obmedzeniami.

Aj otázka bývania v bytoch a apartmánoch, v nových objektoch určených pre bývanie, je mnohokrát výsledkom podobných procesov. Úvahu Petra Moravčíka o úlohe apartmánov v novovznikajúcich obytných štruktúrach nájdete nižšie v článku. Myslíme, že stojí za pozornosť.

Do Ružinova pribudol nový, veríme že integrovaný a dobre fungujúci mestský blok. 

Tektonicky a "graficky" silné koncepty by si zaslúžili aj podobne presvedčivé remeselné a materiálové zhmotnenie. O kvalitách (a potenciáli) návrhu z ateliéru Petra Moravčíka svedčia aj fotografie Tomáša Maninu a Mareka Baláža, ktoré dokumentujú kultivovanú prácu architektov s formou a štruktúrou objektov i fasád. Naživo sú však zrejmé niektoré menšie realizačné kompromisy, ktoré zaostávajú za presvedčivosťou návrhu. Čo je (nielen pri tejto stavbe) škoda. Lebo dobrá realizácia sa od výbornej odlišuje nie objemom použitých materiálov a vykonanej práce, ale najmä kvalitou zvládnutia detailov a realizačného "dotiahnutia" myšlienok z projektu. Ako verne, dôkladne a presvedčivo sa podarí  fyzicky zhmotniť ideu tvorcov v reálnom výsledku. Potešiteľné je, že dobré architektonické návrhy už nie sú na Slovensku zriedkavé. Menej potešiteľné je, že kvalita realizácií síce tiež pomaly stúpa, ale precízne fyzicky zhotovené a do detailu "dopovedané" diela nie sú stále samozrejmosťou.

Foto: TOMASMANINA.COM - Tomáš Manina a Marek Baláž.
Foto: TOMASMANINA.COM - Tomáš Manina a Marek Baláž.
Foto: TOMASMANINA.COM - Tomáš Manina a Marek Baláž.
Foto: TOMASMANINA.COM - Tomáš Manina a Marek Baláž.
Foto: TOMASMANINA.COM - Tomáš Manina a Marek Baláž.

 

Text Petra Moravčíka:

 Apartmán – škodná v revíri?

Matúš Vallo vo funkcii primátora ilustroval v jednom z rozhovorov problematiku zneužívania fenoménu apartmán práve na projekte Polyfunkčného objektu Seberíniho. Neberiem to osobne, je to ozaj vhodný ilustračný príklad - z troch objektov A, B, C je ten najvyšší domom apartmánovým. Zďaleka však Seberiniho nie je príkladom jediným. Dá sa konštatovať, že takéto typologické naplnenie dikcie územného plánu sa stalo zaužívanou praxou.

Kde je však skutočná podstata problematického pôsobenia apartmánov v mestskom prostredí? A sú apartmánové domy skutočne až takou škodnou v revíri?

Za roky, od kedy je táto téma na pretrase - a to už je dobrých 12 rokov - sa najmä v súvislosti s pohonom na apartmány v posledných mesiacoch povedalo toľko, že už aj na úplného ignoranta tejto témy sa muselo niečo nalepiť. Nebudem tu teda opakovať reči o svetlotechnike, obchádzaní funkčnej regulácie územného plánu, o trvalom pobyte, možnosti hypotekárneho krytia či odpočtu dph z investície. V diskusiách chýba iné. Vysvetlenie, čo je na apartmánoch také neetické, že by ich mali zakázať.

Niet pochýb, že apartmánový dom je regulérnou formou ubytovacieho zariadenia (Vyhláška MHSR č. 277/2008 Z.z.), ktoré ako apartmánový hotel, či apartmánový dom je občianskou vybavenosťou bez diskusií. Keď ako architekti naprojektujeme apartmánový dom s patričnou výbavičkou (teda napr. s priestorom recepcie), stavebný úrad nemôže povedať, že o zariadenie OV sa nejedná, lebo inak veľký rozdiel medzi apartmánovým a bytovým domom nie je. V tej istej vyhláške sa ale píše aj to, že jedno aj druhé je zariadenie, ktoré poskytuje ubytovanie hosťom. Vidí sa mi, že tu je pes zakopaný. Ako facka je totiž z marketingových aktivít, zväčša ešte v čase realizácie stavby, jasné to, že sa jednotlivé apartmány predávajú - hoc aj ako nebytové priestory - individuálnym vlastníkom. Hosť sa stáva bývajúcim - teda bývajúcim pánom domácim. A dom - apartmánový dom - má namiesto jediného vlastníka všetkých apartmánov, ktorým je podnikateľ-prevádzkovateľ ubytovacích služieb množinu individuálnych vlastníkov nebytových priestorov. Z nich väčšia, či menšia časť nechá časom svoj apartmán skonvertovať na byt, alebo ho ako byt využíva.

Teda nie výstavbou, ani typologickou podstatou, ale procesom a formou prechodu vlastníctva nehnuteľnosti zo staviteľa na nového majiteľa a spôsobom ďalšieho užívania sa z funkcie OV zrazu stáva funkcia Bývania. A územný plán len v kúte ticho plače.

Keby však Apartmánový dom ostal tým, čím v zmysle svojej funkčnej kategorizácie je - teda budovou na prenájom ubytovania, kde je aj význam recepcie úplne logický a nie je len stelesnením "vyššieho" komfortu bývania, ostal by bezpochyby občianskou vybavenosťou. A ktovie, či by nebol vďačnejším médiom na naplnenie politiky nájomného bývania, o ktoré sa magistrát rôznymi metódami aktuálne snaží. Fenomén prenájmu je v apartmánovom dome integrovaný vo svojej podstate. Otázkou by bol subjekt prenajímateľa. Mohol by ním byť staviteľ, developer, družstvo, alebo úplne niekto iný. Ale kľudne by sa ním za určených podmienok - nastavených možno už v legislatívnom procese - mohlo stať práve mesto, mestská časť.

A tu vraciam k otázke z úvodu - sú apartmánové domy skutočne až takou škodnou v revíri?

Ale ak apartmánové domy nevziať na milosť, je namieste úvaha, ktorá zaznieva aktuálne z magistrátu, že namiesto pomeru 70:30 (byty:OV), by sa v dotknutých polohách zaviedol pomer 90:10. Znie to určite zmysluplnejšie, dokonca "mestotvornejšie". Takýto pomer môže fyzicky reprezentovať štandardný mestský dom s parterom vybavenosti a bývaním na vyšších poschodiach. Teda zámer ľahko realizovateľný aj bez bočných úmyslov, kreatívnej interpretácie územného plánu a nenávisti susedského okolia. No a nenastala v projekte na Seberíniho rozpredaním apartmánového domu C individuálnym vlastníkom - a jeho defakto konverziou na bytovku práve takáto percentuálna transformácia? A teda, že život zase raz predbehol to, čo sa možno stane zaužívanou normou?

O tom, že téma bývania a teda aj nájomného bývania nie je jednoduchá, svedčí dianie v Barcelone, Amsterdame, či Berlíne, kde pri probléme s nájomným bývaním padajú už dokonca také silné slová, ako je znárodňovanie. A tiež to dokazuje, že územný plán a výstavba v jeho zmysle je len jedna strana mince. Druhou je následný proces a reálny život stavieb. Územný plán by možno nevyznieval až tak hlúpo, keby sa neohýbal vo svojej podstate. To nemá byť jeho obhajoba, to je len paralela s kritikou zákonov, ktoré vôbec nemusia byť zlé, len sa nesprávne aplikujú. Územný plán však bez viny určite nie je. Doteraz neviem pochopiť tú bohorovnú odvahu jeho tvorcov, že si trúfli jednorazovo na desaťročia nalinkovať víziu mesta parametrickým nadelením percenta funkcií a definovať hmotnú podstatu mesta algoritmom regulačných koeficientov. Pričom práve tam, kde mesto víziu rozvoja potrebovalo, ostali pôvodnou funkciu obsadené fľaky s neobjaveným potenciálom. Roky ukazujú, že skôr než počin geniálneho urbanistu sa územný plán podobá na veľké technokratické dobrodružstvo.

Na záver tématická hádanka. Viete, kde hľadať túto múdrosť Alexandra Mitscherlicha?

Keď je mesto v poriadku, stáva sa objektom lásky svojich obyvateľov.
Je výrazom kolektívnej tvorivej a životnej sily niekoľkých generácií.
Má svoju mladosť, nezničiteľnejšiu ako mladosť pokolení,
má starobu, ktorá trvá dlhšie ako staroba jednotlivcov, čo v ňom vyrastajú.

Riešenie: Preambula anotácie aktuálneho Územného plánu mesta Bratislavy, 2007

Ing. arch. Peter Moravčík

Foto: Peter Moravčík
Foto: Peter Moravčík
Foto: Peter Moravčík
Foto: Peter Moravčík
Foto: Peter Moravčík
Foto: Peter Moravčík
Situácia
SituáciaAutor: PMArchitekti
Vizualizácia: ROAR + TVAR architekti
Pôdorys 1. PP
Pôdorys 1. PPAutor: PMArchitekti
Pôdorys 1. NP
Pôdorys 1. NPAutor: PMArchitekti
Pôdorys 3. NP
Pôdorys 3. NPAutor: PMArchitekti
Pôdorys 7. NP
Pôdorys 7. NPAutor: PMArchitekti
Pozdĺžny rez
Pozdĺžny rezAutor: PMArchitekti
Pohľady
PohľadyAutor: PMArchitekti

Základné údaje o stavbe:

Generálny projektant: PMArchitekti s.r.o
Podlažná plocha nadzemnej časti: 15 330 m2
Podlažná plocha podzemnej časti: 4 470 m2
Celkový obostavaný priestor: 62 970 m3
61 bytov, 53 apartmánov, 166 parkovacích stojísk
Návrh: Súťaž/2005 – Štúdia/2009 - DUR/2009 – PSP/2012 – RPD/2017
Realizácia: 2017 - 2019

Poloha diela

Ing. arch. Peter Moravčík

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím