Prízemný dom s átriom, Marianka

Peter Moravčík je architekt, ktorého tvorba prináša povšimnutiahodné diela. Upútal najmä obytnými súbormi (nielen) v Bratislave (viď. súvisiace články v závere textu). Publikovali sme zónu v bezprostrednej blízkosti Devína. Charakteristická je jeho tvorba v rámci rozvinutých mestských častí.

Dnes prinášame v porovnaní s rozsahom jeho predchádzajúcich prác “drobnosť”. Rodinný dom v Marianke. Umiestnený v rámci  bežného rastlého developmentu, ktorý nemá jasné pravidlá… Keď nepoteší kvalita celého urbánneho celku, poteší aspoň vybraný element. V tomto prípade, vďaka gramotnému autorovi, prezentovaný rodinný dom spĺňa nielen atribúty dobrého bývania, ale prináša aj kultivovanú autorskú výpoveď.

Dielo zaujme zriedkavo čistou kompozíciou elementárnych geometrických objemov a plôch. Použité materiály sú štandardne priznané v svojej naturálnej podobe. Návrh prioritne formuje priestory, nie fasádu. Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, výsledné riešenie je značne kontextuálne. V blízkych, aj vzdialenejších súvislostiach. Dôležitejší, ako samotná architektonická forma, je vzťah k prostrediu a kontakt s okolitou krajinou. Stavba, exteriér, interiér, aj nábytok sú komponované ako jeden celok. Zdravo "konzervatívne" riešenie v tradíciách odkazu modernej architektúry, prerozprávané dnešnými materiálovými a výrazovými prostriedkami. Oceňujeme aj rehabilitáciu využitia strešnej krajiny, ktorá prináša v malokarpatskej krajine nielen doslova novú perspektívu a nadhľad, ale v meniacich sa klimatických podmienkach začína dávať aj viacnásobný funkčný zmysel.

Ak by Peter odstránil ešte tri schody v zádverí a urobil dom plne bezbariérový, nemali by sme skoro čo kritizovať a prišli by sme pri takýchto autoroch čoskoro o prácu :-) 

V každom prípade radi prezentujeme podobné riešenia, ktoré ukazujú inú cestu k bývaniu, ktoré je v kontraste s tým, čo bežne každý deň okolo nás pribúda. Diela, kde je zrejmý osobný a konzistentný vklad tvorcu.

Viac slovami architekta:

Keď sa pred niekoľkými rokmi objavila na stránkach realitných ponúk urbanizácia lokality Panský les v Marianke, zaujala ma natoľko, že som chvíľu sám zvažoval „únik“ z hlavného mesta na blízky vidiek. Na miesto so zaujímavou historickou stopou, záživnou geomorfológiou s bonusom scenérie bývalého kameňolomu a malebným rámcom karpatského lesa. 

Postupný vývoj východného záveru Karpatskej ulice však potvrdil, že keď sa novodobá slovenská ulica nerobí naraz v jednom zábere aj s domami ako do detailu domyslený a dotiahnutý development, vyvinie sa do málo príťažlivej rozháranej štruktúry. 

Kde a kedy v minulosti sa stala tá chyba, že slovenskú staviteľskú pospolitosť  opustila schopnosť  rozvíjať svoje sídla malebne, účelne a krásne? So zreteľom na celkový výsledok  s  primeranou mierkou, kultivovanou jednotnosťou a harmonickým výrazom. 

Aj na Karpatskej sa nakoniec stavia hala-bala, rôzne mierky, rôzne dizajny. 

Hoci sa nakoniec do Marianky nesťahujem, mal som možnosť navrhnúť do tohto prostredia rodinný dom pre priateľa s rodinou. Celkom šťastne si vybrali pozemok k štruktúre v príjemne  autistickej polohe v závere slepej ulice. Práve to, spolu s veľkosťou pozemku necelých 1 000 m2, prinieslo úvahu o jednopodlažnom introvertnom átriovom koncepte, otvorenom len na nerušený južný výhľad do zelene v údolí Mariánskeho potoka. 

Jednopodlažný dom má možnosť rozvinúť program bývania do scénografickej zostavy zábavných vizuálnych vzťahov a priestorových súvislostí. V návrhu sú jednotlivé priestory aditívne radené do účka a vytvárajú interiérový obvod pre exteriérové vnútro átria. Z neho človek kol-dokola ponad obvodovú rímsu jedného podlažia nevníma okolitú výstavbu. Len panoramatický obraz vrcholkov masívu zelene, ktorý sa vo výstrihu južného otvorenia hmoty do záhrady zmení na úplný obraz zeleného pozadia.

Jedno podlažie, polozapustené do jemne stúpajúceho svahu robí dom takmer neviditeľným. Susedia z druhého plánu môžu tak byť tiež spokojní. Výhľad južným smerom na údolie sa im prakticky nezmenil.

Som vďačný majiteľom, že až do konca udržali navrhnutý koncept v materialite drevenej fasády, betónových vonkajších atík aj vnútorných stropov a nezľakli sa antracitovej farby stien v interiéri. I za to, že nezrušili betónové schodisko na vegetačnú strechu. Z intimity átria tak môžu občas vybehnúť hore a duši dopriať širokopásmové nadýchnutie. 

A keď sa možno raz zelená strecha dokončí do podoby úrodnej záhradky s patchworkom jahodových, cibuľových, šalátových, cukinových a rajčinových hriadkov, bude zámer úplne kompletný.

Podklady: Peter Moravčík
Fotografie: Tomáš Manina a Peter Moravčík