Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
6. december 2022
0
2394

Rodinný dvojdom so špecifickým poslaním, Častá

Bývanie pre klientov so zdravotným a mentálnym postihnutím, ktoré vzniklo v rámci projektu deinštitucionalizácie Domova sociálnych služieb a zariadení podporovaného bývania MEREMA.
Rodinný dvojdom so špecifickým poslaním, Častá
Autori: Ing. Roman Rosina, Ing. arch. Mgr. art. Liana RosinováSpolupráca: Ing. arch. Petra Kmecová, Ing. arch. Lukáš RypákInvestor: Bratislavský samosprávny krajPlocha pozemku: 1244 m2Zastavaná plocha: 361 m2Podlažná plocha: 270 m2Investičný náklad: 710.000 eur s DPHNávrh: 2017 - 2018Realizácia: 2021 - 2022Adresa: Častá, SlovenskoPublikované: 7. december 2022

Jedným zo strategických zámerov transformácie sociálnych služieb na Slovensku je vytvorenie podmienok pre začlenenie klientov do každodenného života. V prípadoch, kedy to ich stav umožňuje, by mali mať možnosť žiť v spoločných domácnostiach. Tak, ako ktorýkoľvek iný občan, sa starať o svoje bývanie a tráviť voľný čas podľa vlastných predstáv...

Medzi čerstvé príklady menších zariadení, ktoré sa svojou typológiou približujú štandardným rodinným domom, patrí realizácia ateliéru A33 v Malokarpatskej obci Častá. Objekt, rozdelený na dve bytové jednotky, rešpektuje miestny kontext a mierku okolitých stavieb. Architektonické riešenie kladie dôraz na prácu s princípmi univerzálneho navrhovania a humanizáciu obytného prostredia. 

 

O diele sa s Romanom Rosinom rozprával Jakub Moravčík:

JM: Ako začala vaša spolupráca s Bratislavským samosprávnym krajom, ktorá viedla k realizácii zariadenia sociálnych služieb?

RR: Oslovili nás priatelia - architekti, že vo verejnom obstarávaní je zaujímavá výzva a či nemáme záujem ísť do súťaže. Keďže sme mali predchádzajúce skúsenosti s projektmi domovov sociálnych služieb, tak sme to skúsili a projekt získali.


JM: V čom spočíva zámer deinštitucionalizácie sociálnych zariadení? Čo je cieľom tohto procesu?

RR: Je to proces, ktorého cieľom je zmena prostredia v ktorom žijú klienti. Aktuálne zahŕňa inštitúcie ako domovy sociálnych služieb. Prioritou je umožniť  klientom “nezávislý život”, čo znamená hlavne zmeniť charakter ich bývania a spôsob starostlivosti o nich.


JM: Aké bolo zadanie? Pre akých klientov ste zariadenie sociálnych služieb navrhovali?

RR: Zadanie sa týkalo deinštitucionalizácie 36 klientov vysokej, strednej a nízkej miery podpory, so zdravotným postihnutím, s mentálnym postihnutím a viacnásobným postihnutím.

Zadanie pre DSS Merema sa týkalo 3 objektov:

  1. Rekonštrukcie jestvujúceho zariadenia Kráľová-Modra na rodinný dvojdom, kde bude poskytovaná sociálna služba celoročnou pobytovou formou s maximálnou kapacitou 12 prijímateľov sociálnej služby. Dve bytové jednotky so samostatným vchodom (podobné domácemu prostrediu) majú maximálnu kapacitu 6 prijímateľov. Administratívna časť pre DSS je v procese výstavby.
  2. Novostavba Dubová s kapacitou 12 prijímateľov / klientov (v procese výstavby)
  3. Novostavba Častá s kapacitou 12 prijímateľov / klientov (skolaudovaná)

JM: Ako funguje prevádzka zariadenia? 

RR: Prevádzka novo navrhovaného zariadenia funguje ako súhrn samostatných bytových jednotiek v rodinnom dome so 6 obyvateľmi (v našom prípade 2 bytové jednotky teda 6+6 klientov), ktorí sú umiestnení v izbách pre 1 až 2 klientov. Objekt obsahuje typologicky identické miestnosti a ich nadväznosti ako štandardný rodinný dom: zádverie, obývacia izba, kuchyňa, jedáleň, obytné izby a sociálne zázemie s technickou miestnosťou. Súčasťou objektu je pozemok určený na aktivity identické so štandardným bývaním v rodinnom dome - pestovanie v záhrade, športové a záujmové aktivity... Od štandardného rodinného domu sa projekt odlišuje iba dennou miestnosťou s hygienickým zázemím pre sociálnych pracovníkov. Je nevyhnutné, aby do tejto časti objektu viedol samostatný vstup z exteriéru a nebol nijako interne prepojený s rodinným domom.


JM: Čím bolo pre vás projekt špecifický? Pracovali ste už na podobnom zadaní?

RR: Mali sme v minulosti možnosť podieľať sa na projektovaní domov sociálnych služieb. Veľa vecí nám bolo blízkych a známych. Každý projekt je však výzvou. Dom v Častej bol pre nás jeden z citovo najsilnejších, lebo celá téma sociálnych služieb a deinštitucionalizácie je veľmi krehká a náročná. Predstava, že navrhneme objekt, ktorý nebude komfortný pre klientov, nás stavala do veľmi silnej pozície k zodpovednosti.


JM: V koho kompetencii bol výber pozemku? Aké boli jeho prednosti a slabiny? 

RR: Žiaľ, pri vstupe do projektu už boli pozemky kúpené. Neboli úplne vhodné ani pre jeden objekt, ale z dôvodu náročnosti splnenia všetkých kritérií a požiadaviek veľa možností nebolo. Slabinami boli pôdorysné tvary pozemkov. Pri objekte Dubová to bolo tiež extrémne prevýšenie pozemku. V rámci debarierizácie objektu bolo takmer nemožné splniť požiadavky pre návrh objektu. Po ťažkých projekčných bojoch sme bitku vyhrali. Či sme vyhrali vojnu, ukáže čas. Napriek týmto faktorom sú pozemky situované v malebnej scenérii Malých Karpát a keďže táto lokalita je nám blízka, radi sme sa ujali tejto výzvy.


JM: Ako ste sa prispôsobili kontextu okolitej zástavby? 

RR: Zámerom bol nevyčnievať, zapadnúť, konfrontovať motívy tradičnej ľudovej architektúry s modernými prvkami. Či už tvarom, materiálmi, alebo celkovým vzťahom k okoliu. Šikmá strecha bez presahu, pálená krytina, okenice, tektonika okien, veľa dreva v rôznych podobách - v interiéri a exteriéri...


JM: Ktoré ďalšie východiská boli kľúčové pre architektonický koncept?

RR: Z dôvodu veľkého dispozičného rozsahu objektov bolo nevyhnutné domy hmotovo oddeliť. K tomu sme použili naše obľúbené prvky a konštrukcie na báze dreva. Drevená konštrukcia spoločného srdca oboch objektov zastrešuje obývacie izby s kuchyňami a jedálňami a v neposlednom rade so vstupmi do objektov. Toto srdce je zaobalené do dreveného obkladu a zreteľnosť oddelenia od ostatných častí domov potvrdzuje plochá strecha drevostavby.


JM: Ako prebiehal tvorivý proces? Akým spôsobom Ste dospeli k finálnej podobe projektu?

RR: Libretom boli už vyššie uvedené faktory integrácie architektúry do prostredia. Následne prišiel veľký typologický boj s osadením objektu a orientáciou na svetové strany, s využitím pozemku, zachovaním čo najväčšej miery jestvujúcej vzrastlej zelene... Na objektoch sme pracovali v štvorčlennom tíme. Z dôvodu časovej tiesne projektu bol tento proces značne intenzívny.


JM: S akými materiálmi ste pracovali?

RR: Termotehla, organická fasádna omietka, samonosný úsporný krov z BSH a KVH profilov, pálená škridla, drevo-hliníkové okná. Srdce domu je navrhnuté ako drevostavba s kombináciou CLT panelov a BSH rámov vo vertikálnych aj horizontálnych prvkoch. Fasádny obklad tvorí raster smrekovcových hranolčekov. Pre vnútorné povrchy stien sme zvolili sadrovú gletovanú omietku. Hygienické zariadenia majú umývateľné polyuretánové nátery. Medzi výrazné prvky patria drevené komponenty pasívneho tienenia objektu.


JM: Aké zaujímavé architektonické a technické riešenia ste v rámci projektu realizovali?

RR: V exteriéri sme sa zamerali na pasívne tienenie stavby. Od posuvných resp. skladacích okeníc z CLT panelov až po voľne stojace pergoly z KVH hranolov, čakajúce na obrastenie vínnou révou. V interiéri to boli svetlovody do komunikačných priestorov a vybraných kúpeľní, priznanie krovovej sústavy v obytných priestoroch alebo čisté riešenie riešenie priestorov hygieny, vďaka špeciálnym povrchovým úpravám stien bez obkladov. Za spomenutie stoja tiež interiérové dvere so skrytými zárubňami a v neposlednom rade bodové a líniové prvky LED osvetlenia, ktoré dotvárajú atmosféru domova.

Ako zdroj tepla pre vykurovanie a prípravu TÚV slúžia tepelné čerpadlá v kombinácii so solárnymi panelmi.


JM: Ako prebiehala spolupráca s investorom (krajom). Pracujete aj na ďalších projektoch?

RR: Na projekte s nami dodnes pracujú skvelí ľudia z BSK. Dnes, po rokoch, sme už s väčšinou z nich priatelia. Ľudia, ktorí pristupujú srdcom k problematike a záleží im na tom, aby to celé dopadlo podľa predstáv nie len architektov, ale celej veľkej skupiny ľudí, ktorá pracovala a pracuje na deinštitucionalizácii DSS. Áno, spolupracovali sme ešte na zopár projektoch s BSK s úspešným koncom :).


JM: Akú máte odozvu od užívateľov?

RR: Klienti sa ešte do zariadenia nepresťahovali. Napriek tomu ostatok zúčastnených osôb prejavilo radosť a nadšenie, za čo im od srdca ďakujeme. Úprimne, aj mňa milo prekvapilo, ako dodávateľ dotiahol stavbu do cieľa, s odhodlaním naplniť naše predstavy, za čo im veľmi veľmi ďakujeme.


JM: Obľúbený moment, detail…

RR: Bolo to v deň fotenia objektu, kedy som sa na dom konečne nepozrel ako na stavbu, ale ako na nový domov. Pri podvečernej atmosfére a rozsvietení svetiel v dome som sa pousmial a konečne si radostne vydýchol. V duchu som poďakoval všetkým, ktorí toto dielo zrealizovali, projektanti profesisti, dodávatelia, DSS Merema a BSK, ešte raz ďakujem.


JM: Ďakujem za rozhovor.

Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Situácia
SituáciaAutor: A33
Pôdorys
PôdorysAutor: A33
Rezy
RezyAutor: A33
Pohľady
PohľadyAutor: A33
Pohľady
PohľadyAutor: A33
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková
Foto: Jarmila Uhlíková

Podklady: Roman Rosina / projektový, architektonický a grafický ateliér A33

Použité materiály a riešenia:
Tondach - pálená strešná krytina

Poloha diela

Ing. Roman Rosina
Ing. arch. Mgr. art. Liana Rosinová

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím