Centrum pomoci človeku Trnava

Komplex podružných hospodárskych objektov v centre Trnavy, ktorým hrozil bezprostredný zánik, našiel po neľahkej ceste novú, dôstojnú tvár. Náročný proces rekonštrukcie sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca aj vďaka intenzívnemu osobnému nasadeniu architektov z Trnavského ateliéru arsa. Slovo "nedostatok", ktoré od začiatku charakterizovalo projekt, viedlo autorov k hľadaniu najschodnejších ciest. Výsledkom je architektonické riešenie, ktoré zachováva členenie pôvodných objektov a prepája ich do efektívne fungujúceho otvoreného celku. Realizácia v Trnave je príkladom, že typológia nízkoprahového centra si zaslúži systematický prístup, vedúci k vytvoreniu kvalitného prostredia pre sociálnu prácu.

Realizáciu predstavíme so sprievodným textom autorov:

Na okraji chráneného celku NKP Špitál s kostolom sv. Heleny, v blízkosti zachovanej časti historického mestského opevnenia Trnavy, sa do roku 2017 krčila línia súvislého radu hospodárskych budov. Práve v nich nachádzali útočisko ľudia bez domova. Kým okoliu prekážali "pochybné indivíduá", pre pracovníkov Trnavskej arcidiecéznej charity to bola prvá línia: podávali potraviny, čisté šaty, ošetrenie, vypočutie, prijatie, radu. Bez odsúdenia, výčitiek a pohŕdania. Ľudská bieda sa v tom roku stretla s ďalším nešťastím - objektom v dezolátnom stave hrozil kolaps. Dilema, koho zachraňovať skôr s vedomím absencie vlastných financií, sa končila rozhodnutím prvoradej pomoci človeku. Pre záchranu objektov to znamenalo boj s časom, aby sa nenávratne nezrútili skôr, než bude úspešná žiadosť o európsky grant.

Opakované upresňovanie špecifík grantovej pomoci, prispôsobovanie riešení, aby sa aspoň minimálne naplnili potreby pre prácu charity, nároky historického prostredia a kontextu (charitou náročne financovaný archeologický výskum), nešťastné nastavenie kritéria najnižšej ceny pri výbere dodávateľa... Tento sled negatívnych faktorov obdobia tvorby a realizácie projektu (2017-2023) poznačila aj covidová pandémia, vojna na Ukrajine s vlnou migrantov a nečakane vysoký nárast cien v stavebníctve. Počas celého tohto obdobia pracovníci charity ešte znásobili svoje úsilie a činnosť, prácu vykonávali v teréne alebo v prenajatých často nevyhovujúcich priestoroch. V permanentnom nedostatku a problémoch, obklopení núdzou ľudí vznikajú spolupráce, ktoré vyčistia hodnoty.

Hospodárske objekty, ktoré tvoria Centrum pomoci človeku, sú rozčlenené na štyri relatívne samostatné celky. Líšia sa svojou dĺžkovou dimenziou a dispozíciou, avšak šírkový profil líniového bloku je jednotný. Výskumom bolo preukázané najstaršie datovanie objektov do 18.storočia až 30-tych rokov 19.storočia. Od tohto obdobia prechádzali hospodárske objekty mnohými stavebnými úpravami, ktoré súviseli s ich doplnkovým a podružným funkčným charakterom. Vzhľadom na havarijný stav sa pri rekonštrukcii pristúpilo majoritne k náhrade existujúcich konštrukcií novými. Nevyhnutným krokom pre vytvorenie podmienok práce charity s ľuďmi v núdzi, ktorých počet naďalej narastá geometrickým radom, bolo dispozičné vyčistenie, maximálne využitie celého stavebného objemu od prízemia po podkrovie a doplnenie vertikálnymi komunikáciami.

Dôležitým prvkom sa stala dispozičná zonácia vychádzajúca zo skúseností so špecifikami sociálnej práce s ľuďmi bez domova. Pohyb a využívanie služieb Centra klientmi (stravovanie, výdaj potravín a ošatenia, osobná hygiena, ošetrenie, poradenstvo...) sú orientované vo východnej časti. Táto klientská zóna je posilnená vonkajšími chránenými priestormi, čo reflektuje špecifické sociologické a psychologické potreby ľudí bez domova. Zvládanie úzkostí a neistoty, pocity zahanbenia, sťažená schopnosť orientácie a pohybu či spracovanie informácií klientmi boli determinujúce pri výbere materiálov, pri práci s pôsobením čistých bielych plôch a signálnych farebných akcentov. Dostatok prirodzeného svetla v interiéri (pretekajúce horizontálne aj vertikálne) znižuje bariéru nedôvery u ľudí bez domova pri vstupe do vymedzeného a ohraničeného priestoru.

Klientskej zóne sekundujú pracoviská a pohyb zamestnancov charity je orientovaný v západnej časti. Stret týchto funkčných zón je kontrolovaný a podporený organizačnou štruktúrou sociálnej práce. V zamestnaneckej zóne bol kladený dôraz na bezpečnosť, praktickosť a dlhodobú udržateľnosť kvality práce s ohľadom na psychohygienu.

Výrazové prostriedky a materialita v procese rekonštrukcie boli volené s cieľom jednoznačného a nekomplikovaného vyjadrenia pomoci, pochopenia a prijatia človeku, ktorý je bez domova a žije v núdzi.

Historicky boli hospodárske objekty v kategórii podružných, nenáročných, doplnkových a zanikajúcich stavebných komponentov. Pre funkčnú celistvosť komplexu boli však nepostrádateľné. Zmysel ich existencie bol a znovu je opodstatnený - po dlhej a neľahkej ceste z periférie nezáujmu sú pripravené slúžiť človeku. Pokojné, čisté a pravdivé vo svojom výraze. Bez okázalosti a luxusu opäť pokorne stoja pri ľuďoch na okraji spoločnosti, aby im poskytli útočisko.

Podklady: arsa architekti
Fotografie: Tomáš Manina