Rekonštrukcia Szatmáryho paláca

360 stupňovú panorámu nájdete TU.

Zrúcaniny renesančného Szathmáryho paláca sú jedným z najcennejších chránených pamiatok Maďarska. Palác sa nachádza v meste Pécs, ktoré je jedným z najstarších miest juhozápadného Maďarska s bohatou históriou. Zrúcanina sa nachádza v parku údolia Tettyev v severovýchodnej časti mesta. Hustá historická zástavba mesta sa tu stretáva s prírodou. Údolie stúpa takmer od centra mesta, čím sa otvára veľkolepý výhľad na mesto z vrcholu. Biskup György Szatmáry (1457-1524) tu postavil vlastné renesančné letné sídlo na začiatku 16. storočia. Palác bol dvojposchodová budova s ​​vnútorným nádvorím z miestneho kameňa.

Palác bol orientovaný okolo centrálneho nádvoria. V pôdoryse vytváral písmeno "U" orientované na juh, smerom na mesto. Archeologické vykopávky potvrdili, že Biskupská budova s vnútorným nádvorím bola neskôr viackrát prestavovaná. Počas dlhej okupácie Maďarska Osmanskou ríšou (od polovice 16.storočia) v paláci sídlil pravdepodobne tureckí derviši. V tomto období bola pristavaná juhovýchodná veža, ktorá sa zachovala  dodnes nedotknutá.

Po vyhnaní Turkov palác nebol využívaný a začal chátrať. Na začiatku 20. storočia boli časti budovy zbúrané a otvory boli preklenuté, čím zrúcanina získala romantizujúcu estetiku. Až donedávna sa táto romantická kulisa využívala na predstavenia letného divadla. Napriek dlhej histórii a svojej jedinečnej polohe, palác v nevyhovujúcom stave nebol schopný prezentovať svoj historický a architektonický význam.

V roku 2010 bol mestu Pécs udelený titul Európske hlavné mesto kultúry. Ako jeden z projektov zameraných na obnovu verejných priestorov bol vybraný projekt obnovy Tettye parku. Tento projekt poskytol príležitosť ukázať zrúcaninu v novom kontexte a prezentovať jej hodnoty. Zrúcanina v celej jej zložitej podstate obsahuje rad hodnôt, preto autori rekonštrukcie podrobne študovali aktuálny stav ruiny a jej kontext  ako východiskový bod.

Samotné ruiny Szathmáryho paláca dnes už asi málokomu odhalia svoju historickú podobu. Nemôžeme v nich vidieť najhodnotnejšie renesančné artefakty. Vo všeobecnosti chýbajú najdôležitejšie architektonické prvky ( niekoľko renesančných kamenných fragmentov je uchovaných v múzeu v Pécsi). Z architektonického hľadiska sa dá povedať, že Palác existuje a je definovaný vzájomnými priestorovými vzťahmi zachovaných častí.  Samozrejme náš obraz je neúplný. Svoju daň si v priebehu času vybrala príroda aj ľudia. Miera poškodenia  juhovýchodnej časti je taká velká, že si len ťažko môžeme predstaviť pôvodnú podobu.

Aj takto vážne poškodená ruina, zasadená v atraktívnom prostredí parku sa javí ako nepostrádateľná v panoráme údolia Tettye. Predvojnové pohľadnice ukazujú atmosféru, malebného a romantického turistického miesta, ktoré dominuje celej lokalite. Opustený park schátral po vojne natoľko, že vegetácia začala narušovať zrúcaninu. Z niektorých uhlov to vyzeralo, akoby nešlo o stavbu, ale o prírodý útvar. Tento pocit tu do určitej miery ostal, keď sa pozeráme najmä na najpoškodenejšiu južnú stranu budovy. Obraz malebnej zrúcaniny je zdôraznený oblúkovým klenutím z prvých rokov 20. storočia.

Treťou dôležitou zvláštnosťou budovy je to, že pôvodne uzavretý vnútorný priestor paláca sa otvoril a stal sa súčasťou  spoločných priestorov. Zmazalo sa skoršie diferencovanie medzi krajinou a budovou. Tak časom zrúcanina získala kvalitu verejného priestoru. Je zaujímavé, že open-air predstavenia letného divadla, odohrávajúce sa v troskách, túto funkciu zdôrazńujú ešte viac.

Program Rekonštrukcie parku Tettye  v podstate urobil len to čo je nevyhnutné. Znovu definoval úlohu paláca ako dôrazného krajinného prvku a architektonickej pamiatky. Pri definovaní intervencií, hlavným cieľom autorov bolo, aby sa zabránilo prepísaniu historických vrstiev, ako aj kvalít vyplývajúcich z komplexnosti zrúcaniny. Východiskovým bodom bolo priznať ich existenciu. Je jedno či vrstvy boli budované buď celé stáročia, alebo len pár desiatok rokov. Bolo nevyhnutné, aby  sa preskúmali  a zatriedili kvality a významy viažuce sa na zrúcaninu.

V priebehu architektonických zásahov, vykonávaných spolu s pamiatkovým výskumon, bol obnovený kompletný pôdorys. Čiastočná priestorová rekonštrukcia bola vykonaná na základe výsledkov z archeologických vykopávok, ktoré prebiehali súčasne s návrhovou fázou. Počas výkopu podmurovky južného krídla boli objavené dlhú dobu chýbajúce časti múrov. Podporuje to hypotézu, že stavba pôvodne nemala tvar "U". V dôsledku vykopávok boli autori schopní časť steny obnoviť nad úrovňou terénu a vytvoryť náznak pôvodnej steny. Podarilo sa obnoviť  úroveň podlahy vnútri vonkajšieho obrysu celku pôvodných ruín, a spojiť oporné múry pozdĺž rozrušenej južnej strany v juhovýchodnom rohu. Konzervovali sa erodované základy na úrovni podlahy. Táto oporná stena má stabilizačnú úlohu v zastavení erózie, ktorá vyústila do posunutia konštrukcií. Pôvodný pôdorys je náznakovo zrekonštruovaný.

Pri lokálnej priestorovej rekonštrukcii, autori navrhli oceľovú konštrukcu v tvare písmena L, ktorá reprezentuje chýbajúce fragmenty na juhovýchodnej strane. Konštrukcia obsahuje rozhľadňu a schodisko vedúce k nej. Rovnako aj technické zariadenie potrebné pre divadlo a jeho používanie. Je dôležité spomenúť, že nová výstavba nechcela byť formálna rekonštrukcia (posledne menovaný cieľ nebolo možné dosiahnuť, pretože k dispozícii bolo nedostatočné množstvo podkladov, a neexistovala zhoda o presnej podobe paláca v minulosti). Preto nie je správne snažiť sa priblížiť pôvodnej hmote. Namiesto toho architekti chceli vytvoriť hmotu, ktorá by posilňovala stavebný charakter na mieste bývalého rohu múru, v protiklade k charakteru zrúcaniny.  Nová konštrukcia rámuje výhľad na mesto a dopĺńa predtým neurčitú siluetu zrúcaniny. Žiadne ďalšie stavebné úpravy neboli vykonané. To znamená že autori nemali v úmysle "úplnú" obnovu zrúcaniny. Je zrejmé, že rozhľadňa ponúka fascinujúci pohľad na mesto, ale súčasne je z nej pekný výhľad aj do bývalého nádvoria. Takto môžeme vnímať rekonštrukciu pôdorysu a odhaliť elegantnú siluetu ruiny.

V rámci rekonštrukcie pôdorysu architekti znovu definovali plochy vymedzené vonkajšími stenami paláca, s odkazom na využitie priestoru v minulosti. Z vnútorného nádvoria sa stal zelený trávnik, zatiaľ čo ostatné staršie vnútorné priestory, sú prezentované miestnym drveným kameňom. V rámci funkcie priestoru zrúcaniny ako verejného priestoru, boli aplikované povrchy, ktoré odkazujú na aktuálne využitie verejného priestoru skôr než na pôvodnú funkciu. V bývalom vnútornom dvore zrúcaniny je západné krídlo využívané pre divadelné účely. Bolo vytvorené javisko mierne vyčnievajúce nad úroveń okolitého terénu. Nová nárožná dostavba, javisko a exteriérové sedenie boli vyhotovené z Cortenu.

Zrúcanina bola komplexne a cielene doplnená. Obnovené prvky zmenili vnímanie a siluetu zrúcaniny z diaľkových pohľadov. Zvýšila sa ja kvalita vnútorných priestorov. Po tom, čo boli vykonané aj nevyhnutné krajinárske zásahy v blízkosti ruiny, sa podarilo sceliť dovtedy roztrieštené vnímanie budovy. V súčasnosti by sa dala charakterizovať ako jednotný, komplexný celok. Podarilo sa zachovať mnohé z pôvodného charakteu. Obnovili sa aj historické hodnotové vrstvy, ktoré prispievajú ku komplexnosti zrúcaniny prostredníctvom aplikovaných intervencií. Cieľom je skôr vymedziť nové smery, ktorými sa komplex bude v budúcnosti uberať. Pribudli nové funkcie. Celý areál by sa mohol stať novou, vzrušujúcou súčasťou mestského kontextu, v ktorom zrekonštruovaný palác hrá významnú úlohu. Prostredníctvom nových sadových úprav a odstránením dopravy z južnej časti pozemku, bol vytvorený systém troch terás, ktorý znova definuje stred údolia Tettye.

podklady: MARP architekti