Interiér bytu MYTO, Bratislava

Kontext

Prvým dôležitým krokom je výber lokality. Byt sa nachádza v jednom z domov v rezidenčnom komplexe Pri Mýte. Pred viac ako rokom dokončená druhá etapa projektu vyrástla v bratislavskom Novom meste za Istropolisom, neďaleko od bývalej železničnej stanice Bratislava-filiálka.

Urbanistický koncept obytného súboru spočíva v šachovnicovom rozmiestnení jednotlivých sekciových objektov okolo centrálnej osi. Väčšina bytov je preplávajúcich. Hlavné priečelia (a byty) sú orientované na severovýchod a juhozápad. To je aj prípad prezentovaného “trojizbáku” na druhom nadzemnom podlaží.

Racionalita urbanistického riešenia prechádza aj do architektúry. Jednoduché monochromatické plochy fasád sú plasticky členené systémom posuvného tienenia, ktorý vnáša do interiéru bytov zaujímavú premennú. Konštrukčný systém stavby a monolitické stropy sa takisto prepísali do výslednej podoby bytu. Architekt sa rozhodol v hlavnom obytnom priestore pre odhalenie prirodzenej textúry materiálu.

Realizácia sa zaobišla bez výrazných zásahov do pôvodnej dispozície a deliacich konštrukcií. Individuálne požiadavky rodiny napĺňajú vložené stolárske prvky. Byt je autorskou výpoveďou, riešením na mieru. Nemá ambíciu začleniť sa do niektorej z módnych šablón, zapôsobiť zladenými doplnkami. Návrh sa snaží o úprimnosť formy, o vyjadrenie vlastného názoru na bývanie, o poctivú materialitu a remeselný detail.

Bližšie realizáciu predstaví architekt a dlhoročný pedagóg na FASTU Lukáš Šíp:

Byt je rozdelený na tri logické funkčné zóny - centrálnu časť s obslužným charakterom, kde je chodba, kúpeľňa, toaleta a úložné priestory vo forme vloženého dreveného boxu; ďalej na dennú časť s obývačkou, kuchyňou a lodžiou a nočnú časť so spálňou a detskou izbou. Materiály stropov a podláh v byte, ich farebnosť a štruktúra, toto „prirodzené“ členenie bytu nasledujú a vizuálne podporujú. V dennej časti sú použité „surové“ povrchy - masívne drevo s výraznou kresbou a odhalený betónový strop. V obslužnej zóne je to vizuálne jemnejšia liata epoxid-cementová podlaha a betónový strop natretý na čierno. Najuhladenejšie sú izby, kde sú použité vlnené koberce a omietnuté biele stropy. Charakter podláh a stropov sa mení podľa zóny, pričom rovnaký materiál stien tieto zóny vizuálne prepája. Tam, kde si to prevádzka žiada (kuchyňa, kúpeľňa) je povrch stien ukončený matným bielym (v kúpeľni sivým) polyuretánovým náterom; dvere sú biele, osadené do skrytej zárubne.

Do takto pripraveného priestoru sú vkladané atypické nábytkové prvky. Ich tvar je čo najjednoduchší; dizajn nábytku pracuje s archetypálnymi vzormi, povrchmi a detailmi, na ktorých vidno remeslo. Drevený monolit siahajúci od podlahy po strop tvorí pomyslenú ochrannú bariéru medzi dennou a nočnou časťou bytu. Kuchynská linka pozostáva z pracovného „ponku“ z laminovanej preglejky, zo zavesenej vysokej časti s proporciami tradičnej šatníkovej skrine či „almary“ a z otvorenej police v štylizovanej forme ľudových poličiek na kuchynský riad. Tradičné stolárske detaily, napríklad rohový čapový spoj, sa objavujú na zásuvkách v kuchyni a v kúpeľni. Hlavným kritériom pri výbere mobilného nábytku a svietidiel bola remeselná kvalita ich spracovania, nie rok vzniku.

Podklady: Lukáš Šíp, fotografie: Nora a Jakub Čaprnkovci