Obnova interiéru Farského kostola v Pezinku

Systematická práca zúčastnených strán, najmä architektov Miroslava Tomíka a Ľubice Jesenaiovej zmenila interiér kostola na svetlý priestor, v ktorom vynikajú pôvodné architektonické prvky (rebrá klenby, pôvodné kamenné prvky, analytické prezentácie nálezových situácií). Prezentovaná podoba vychádza z pamiatkového výskumu, ktorý odhalil nápis nad víťazným oblúkom aj pôvodný biely náter. Nápis datuje dokončenie prestavby kostola do roku 1501, kedy interiér kostola nadobudol v hlavných rysoch súčasnú podobu. Jednoducho ladený priestor dotvárajú súčasné autorské prvky mobiliáru. Minimalistické stvárnenie nových častí ich však jasne odlišuje od historickej substancie. Svetlé povrchy odkrývajú jemnú kresbu masívneho dreva a kameňa. Podstatná časť liturgických predmetov je dielom akademického sochára Martina Lettricha, ktorý stvárnil tiež novú krížovú cestu. Interiér kostola stále nie je kvôli nedostatku finančných prostriedkov dokončený.

Realizáciu predstavíme prostredníctvom rozhovoru s architektom Miroslavom Tomíkom:

AI: Čo všetko bolo predmetom vášho návrhu?

MT: Predmetom zadania bolo spracovanie kompletnej štúdie interiéru kostola, so zapracovaním všetkých podmienok z vyjadrenia KPÚ Bratislava a architektonicko-historického výskumu, najmä vo vzťahu ku všetkým liturgickým podmienkam samotnej prevádzky. Požiadavky sa priebežne upresňovali a dopĺňali. Nakoniec to skončilo pri kompletnom projekte rekonštrukcie celého kostola, s výnimkou fasády a strechy. Projekt zahŕňal návrh obnovy, všetky profesie a samotný projekt interiéru. Spolupracovali sme tiež pri realizácii. V súčasnosti stále nie sú dokončené všetky navrhnuté prvky, ktoré vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov čakajú na realizáciu.

AI: Východiskový stav a kľúčové aspekty, na ktoré ste sa  pri tvorbe zamerali?

MT: Keď som prišiel do kostola prvýkrát, namiesto podlahy nás čakala rozkopaná hlina s pozostatkami po archeologickom výskume. Na stenách boli nelogicky rozmiestnené sondy po architektonicko-historickom výskume, chýbali niektoré výplne okien, ktoré boli u reštaurátora. Bol demontovaný organ, čiastočne zložený v kostole a čiastočne u reštaurátora. Bol spracovaný historicko-architektonický výskum s návrhom obnovy (pani Elena Sabadošová) a k dispozícii boli tiež vyjadrenia z KPÚ Bratislava. Vtedajší farár a farská rada mali tiež jasnú predstavu.

AI: Viete stručne priblížiť koncept projektu obnovy Farského kostola v Pezinku?

MT: Koncept návrhu bol v princípe jednoznačný. Všetko čo je nové, by malo dopĺňať historické etapy vývoja, ale so súčasným výrazom. Kvôli čistote výsledného riešenia sme minimalizovali paletu materiálov a dbali na detail.

AI: Slohová rekonštrukcia vs. kontextuálny novotvar. Ktoré autorské prvky sú najdôležitejšie pre výslednú podobu interiéru? Ako ste pristupovali k ich tvorbe?

MT: V návrhu obnovy sme zvolili návrat k primárnemu obdobiu, datovanému na hlavnom oblúku do roku 1501. Výskum, spolu s datovaním, objavil aj pôvodný biely náter interiéru. V čase zahájenia rekonštrukcie boli steny kostola v pieskovom odtieni, bežnom pre kostoly obnovované v 19.storočí. Objavený odtieň omietky bol významným momentom, ktorý sme sa rozhodli podporiť návrhom novotvarov z kameňa a dreva. Súčasťou projektu je tiež návrh liturgických predmetov. Financie zatiaľ neumožnili realizáciu navrhovaných súčastí interiéru, napríklad  lavíc, alebo spovedelnice. Nie je tiež dokončené reštaurovanie organu a iné drobnosti. Kostol je plne funkčný od 2. 12. 2018, kedy  bol opätovne vysvätený za účasti arcibiskupa, metropolitu Bratislavskej arcidiecézy. 

AI: Prebehli v rámci rekonštrukcie interiéru kostola výraznejšie úpravy priestoru?

MT: Počas rekonštrukcie sme objavili viaceré prvky, ktoré sme zahrnuli do výslednej podoby rekonštrukcie. Architektonicko-historický výskum objavil pôvodné gotické stupne vretenového schodiska na emporu, ktoré sme zrekonštruovali do pôvodnej podoby. Náš pôvodný zámer, že chýbajúce stupne nahradíme novými drevenými segmentmi (ako bola celá naša filozofia projektu - čo je nové treba priznať) sa nestretol s pochopením KPÚ Bratislava, čo je škoda. Výsledné riešenie tak bolo zrealizované podľa tradičných pamiatkarskych postupov. 

AI: S akými materiálmi a farebnou škálou ste pracovali?

MT: Ako som už spomínal, základným materiálom novotvarov je svetlé jaseňové drevo a svetlá kamenná dlažba. Tá sa samozrejme stretla s nepochopením na KPÚ Bratislava. Jednak kvôli neobvykle svetlému odtieňu, ale tiež kvôli spôsobu kladenia. Vo výsledku som presvedčený o správnosti nášho návrhu, čo potvrdzuje aj pozitívna odozva laickej i odbornej verejnosti.

AI: Zaujímavé stavebno-technické riešenia? 

MT: Za povšimnutie stojí vloženie novej vysunutej časti empory, na ktorej je umiestnený pôvodný organ. Predošlá empora, dostavovaná k pôvodnej renesančnej v 19.storočí, bola nevhodne navrhnutá a zrealizovaná. Na základe nášho návrhu bola táto časť nahradená novou drevenou. Týmto prístupom sa pôvodná renesančná empora odkryla vo svojom pôvodnom tvarosloví.

AI: Ako prebiehala spolupráca na výtvarných dielach v interiéri. Ako zapadajú do celkového konceptu obnovy?

MT: Počas samotnej rekonštrukcie sme našťastie presvedčili farskú radu o nutnosti zrealizovania novej krížovej cesty. K spolupráci som prizval môjho priateľa akademického sochára Martina Lettricha, ktorý nakoniec neskončil len pri samotnej krížovej ceste, ale navrhol aj podstatnú časť ďalších liturgických predmetov. Samotná krížová cesta je úžasná a presne zapadla do nášho názoru na doplnenie rekonštrukcie súčasným dielom. Náš zámer spôsobu jej osvetlenia len podporil pôvodné predstavy.

AI: Ako ste koncipovali osvetlenie?

MT: S osvetlením celého kostola sme mali s realizátorom Viktorom Federom od začiatku jasnú predstavu, ktorú sa nám podarilo zrealizovať. Všetky svietidlá sú vyrobené na mieru, konkrétne pre tento projekt. Jednotlivé svetelné scény dokážu navodiť potrebné atmosféry. Naše predstavy o type svietidiel sa opäť rozchádzali s názorom pamiatkového úradu. Nakoniec, po prezentácii prototypu, súhlasné stanovisko pani Belohorcovej z KPÚ Bratislava potvrdilo vhodnosť zvoleného riešenia. 

AI: Koľko trval proces od prvotného návrhu až po realizáciu?

MT: Prvýkrát som bol oslovený v roku 2008, kedy sme spracovali štúdiu interiéru. Následne sme spracovali projekt, ktorý sa priebežne konzultoval s KPÚ Bratislava. Celkovo sa bavíme o desiatich rokoch. Toto všetko som absolvoval v spolupráci s mojou milou kolegyňou architektkou a spoluautorkou Ľubou Jesenaiovou. Počas tejto doby som zažil troch farárov, niekoľko farských rád, ale rád by som spomenul, že pokiaľ by sa celému tomuto projektu nepretržite nevenovali Viktor Feder a Marián Šípoš, tak výsledok by bol určite neistý.

Musím upozorniť aj na prístup pána farára Jána Ragulu, ktorý to nakoniec celé zastešil a pani Martu Belohorcovú z KPÚ Bratislava, s ktorou boli konzultácie a spolupráca vždy vecné a korektné.

Nedá mi len poznamenať, že nie vždy majú naše pamiatky také šťastie na pozitívny prístup zamestnancov jednotlivých KPÚ, ako to bolo v tomto prípade. Mám za sebou niekoľko rekonštrukcií národných kultúrnych pamiatok, tak si myslím, že som kompetentný vyjadriť svoj názor.

Našou povinnosťou je všetky pamiatky zachovať pre nasledovné generácie. (lebo ich počas nášho života máme len prenajaté). Zachovať, ale spôsobom hodným 21. storočia. Čo je pôvodné opravujme, reštaurujme, konzervujme, ale čo musíme doplniť, dotvorme tak, ako to robili naši predkovia -  novotvarmi (aj keď samozrejme nie úplne vždy je to vhodné). No aspoň bez overenia nezistíme správnu cestu. Bez takéhoto prístupu by sme sa určite nenadchýnali nad krásami jednotlivých slohov ako je barok či renesancia. Podľa súčasného prístupu našich zodpovedných by naši predchodcovia ťažko mohli zrealizovať napríklad barokovú strechu na renesančnej veži, na gotickom chráme Sv. Víta v Prahe, alebo barokové sochy na Karlovom moste…

Po 12 rokoch rekonštrukcie som rád, že aj napriek jej neúplnému dokončeniu, všetci zúčastnení odviedli kus poctivej práce. A aj po uplynutí toľkého času, by som zrejme spätne na našom návrhu nič podstatné nezmenil.

V roku 2019 získala obnova Farského kostola v Pezinku "Ocenenie za príkladnú obnovu roku“ a "Cenu verejnosti 2019“. Cenu, ktorá odmeňuje príkladne obnovené objekty v Bratislavskom kraji, organizuje Academia Istropolitana Nova s partnermi BSK a Prvá Stavebná sporiteľňa.

Podklady: Architect Tomík & associates