Podkrovný byt na Heydukovej ulici v Bratislave

Na mieste strechy staršieho päťpodlažného domu vyrástol mezonet s výhľadom na Bratislavský hrad. Polohu v centre a pohľad na panorámu mesta využil architekt Martin Fleischmann formou nadstavby.

Návrh vstupuje do historického prostredia Heydukovej ulice, ktorej architektonický výraz sa formoval zhruba pred sto rokmi.

Nové zásahy v rastlom, historickom prostredí mesta, sú vždy živo diskutované. Základnou otázkou je, ako ovplyvnia obraz prostredia. 

V prezentovanom prípade nie je nová strešná krajina prvkom uličnej fronty. Rekonštrukcia a nadstavba sú súčasťou vnútorného dvorového krídla. Veľké okná smerujú do tichého vnútrobloku. 

Vzhľadom na kvalitu vnútorných priestorov a zlepšenie fyzického stavu strechy, je to zaujímavý príklad, na ktorom je možné prezentovať reálny výsledok takéhoto prístupu.

Snaha o formálny minimalizmus a transparentnosť sú charakteristickými črtami návrhu. Veľkoplošné okná otvárajú výhľady do okolitej mestskej krajiny. Podkrovie je na rozdiel od tradičných riešení naozaj otvoreným celkom. Priestor bez zásadnejších bariér plynie voľne  nielen v horizontálnom rozmere, ale aj smerom nahor, na celú svetlú výšku interiéru.  Optické  hranice medzi jednotlivými funkčnými časťami, ale aj medzi interiérom a exteriérom sú minimalizované. 

Obdĺžnikový pôdorys je rozdelený do funkčných blokov. Dennú časť, situovanú hneď za zádverím, tvorí kuchyňa a obývací kút. Kvantita mobiliáru je obmedzená na nevyhnutné minimum, architekt sa pri návrhu zameral najmä na funkčnosť. Výbava kuchyne sa ukrýva za plnými dvierkami na stene. Druhú časť a zázemie tvorí varný ostrov, na ktorý kontinuálne nadväzuje stolovanie. Nábytkovú striedmosť ctí aj obývačka, ktorá si vystačila s pohodlnou sedačkou a zaveseným liatinovým telesom kozuba.

"Vznášajúce sa" prvky nájdeme aj v kuchynskom segmente. Napríklad v podobe čiernej policovej zostavy na servis, či zrkadlového kvádra - digestora nad varnou doskou. Kuchyňa v orechovej povrchovej úprave vytvára materiálový opozit k puristicko - industriálnej platforme povrchov - podlahe z liateho epoxidu a stropu z pohľadového betónu.

Pri vstupe do bytu zaujmú veľkoplošné okná a najmä obsah viditeľný za sklom. Okrem striech okolitých domov je ústredným motívom výhľadu Bratislavský hrad. Scenériu dopĺňa množstvo zelene. Spolu s tichou polohou výborné východiská pre bývanie.

Svojskú pečať mezonetu je možné vnímať aj pri podrobnejšom pohľade. Trojicu neutrálnych prvkov - čiernu, sivú a bielu zjemňujú drevené prvky a obklad stien. Veľmi silná je v celom byte téma čiernych akcentov. Či už v podobe na mieru vyrábaných oceľových prvkov, omietok, ktorým sa prispôsobili aj vypínače, alebo dizajnových svietidiel.

Upúta aj spôsob členenia priestoru. Architekt pristúpil k nemu veľmi liberálne. Jednotlivé funkčné zóny sú síce oddelené, no každá z nich živo komunikuje s najbližším susedom. 

Koniec dispozície spodného podlažia obsadila jedna z dvoch spální. Od denného priestoru je odfiltrovaná sklenenými priečkami a kúpeľnou s policovým šatníkom, ktorý nič neskrýva.

Doslova, pretože je za sklom. Hneď za rohom, v priestore spálne však majú majitelia k dispozícii aj uzavretejšie a veľkorysejšie možnosti odkladania.

Druhé podlažie mezonetu je prístupné prostredníctvom samonosného oceľového schodiska. Vyššia úroveň ponúka ďalšie možnosti rozšírenia dispozície a využiteľných priestorov. Či už v priestrannej spálni s panoramatickým výhľadom, alebo aj v kúpeľni, kde je vaňa otočená tiež tvárou k mestu.

Veľké fasádne zasklenie dopĺňajú strešné okná. Umožňuje to vnímať zmeny počasia, osvetlenia i atmosférických nálad v priebehu dňa (i ročných období). Najviac to cítiť v otvorenej galérii. Tento relaxačný kút disponuje aj čiernym policovým barom, ktorý pokračuje cez stropnú dosku zo spodného podlažia. 

Zariadenie dotvárajú aj čiernobiele fotografie Martina Raka na stenách bytu.

S príchodom večera sa v byte ponúka azda najlákavejší program - špeciálne menu vo forme nasvietenej panorámy Starého mesta.

Ďalšie priestory a detaily riešenia najlepšie priblížia fotografie Tomáša Maninu:

Podklady: Martin Fleischmann, fotografie: Tomáš Manina