Komunitná kuchyňa v zariadení pre utečencov v Gabčíkove

Pedagógovia a študenti z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity (STU) Bratislave a nórskej Bergen School of Architecture pracovali počas leta na malej stavbe z dreva v objekte Residence Park v Gabčíkove, bývalom Účelovom zariadení STU. Workshop 1:1 bol súčasťou projektu EMIA-Empatia v umení.

V Residence Park Gabčíkovo, bývalom účelovom zariadení STU, je v súčasnosti ubytovaných vyše 900 odídencov z Ukrajiny, z toho je viac ako 300 detí. Okrem priestorov kantíny či foyerov nemajú iné spoločné priestory, kde by sa mohli stretávať a tráviť voľný čas. Stavba komunitnej kuchyne na voľnom priestranstve pred hlavnou budovou zariadenia, ktorá vznikla z iniciatívy FAD STU v rámci projektu Empatia v umení, bola teda veľmi očakávanou iniciatívou. Dlhodobý projekt EMIA zameraný na marginalizované komunity bol podporený z Grantov EPH a štátneho rozpočtu.

Pôvodne mal projekt riešiť tému bezdpomovectva, po začiatku vojny na Ukrajine a príchode utečencov na Slovensko bol projekt preorientovaný na tému odídenia z domova.

Kreatívna vedúca Workshopu 1:1 Veronika Kotradyová prišla na podnet nórskeho partnera projektu Bergen School of Architecture s nápadom vybudovať exteriérovú kuchyňu pre utečencov krátko potom, ako do obnovy gabčíkovského areálu vstúpil nový majiteľ. „S mojimi kolegami sme tento návrh prebrali a stretlo sa to s pochopením, keďže máme záujem centrum postupne zveľaďovať. Toto je určite aktivita, ktorá prispeje ku skvalitneniu podmienok života jeho súčasných obyvateľov,“ vysvetľuje Ivan Súra, jeden z investorov a akcionárov Residence Park Gabčíkovo. Zariadenie kúpili ešte pred vojnou na Ukrajine, mali s ním dlhodobejšie plány, museli sa však prispôsobiť aktuálnej krízovej situácii. „Snažíme sa reagovať podľa potrieb, napríklad opravovať strechu, aby sme do zimy zabezpečili funkčné prostredie.“ „Našou prioritou je dať do normálu havarijné stavy,“ dodáva jeho kolega Csaba Barát.

Areál bol postavený v 80. rokoch, počas výstavby vodného diela Gabčíkovo, ako veľkokapacitné ubytovacie zariadenie. Hlavným cieľom bolo vytvoriť malý pavilón, s rozsahom drobnej stavby do 25m2, ktorý bude pôsobiť ako niečo sympatické, pozývajúce, príjemné vďaka drevu ako prírodnému materiálu, čo môže slúžiť na združovanie pri spoločenských a kultúrnych aktivitách, vrátane spoločného varenia a jedenia, ktoré je v každej kultúre spájajúcim činiteľom. Má tak pomôcť zaviesť prax, ktorá môže utečencov ukotviť na novom mieste a prípadne vybudovať susedstvo a ponúkať priestorové gestá, ktoré podporujú rodinné aktivity a živia miestnu komunitu. Keďže pobyty v dočasných ubytovacích zariadeniach mávajú dlhodobejší charakter než sa plánovalo, je dôležité pomôcť navodiť pocit normálnosti.

Stavba je svojimi dvoma krídlami otvorená a pozývajúce od vchodu do ubytovne a zároveň ponúka „zástenu“ z parkoviska a zvyšuje tak pre užívateľov pocit bezpečia vo vnútri, čo bola počas procesu navrhovania pripomienka Migračného úradu zodpovedného za utečencov a miestnych neziskových organizácií, ktoré v priestoroch zariadenia poskytujú potrebnú právnu/organizačnú pomoc a vykonávajú aktivity s utečencami, najmä deťmi.

Kuchyňa je umiestnená pri vchode do hlavnej ubytovacej budovy a poskytuje varnú plochu s úložnými nikami vo vertikálnych stenách samotnej stavby a veľký univerzálny stôl so zabudovanými lavicami, ktoré vyčnievajú aj mimo stavby a pomáhajú tak vytvárať verejný priestor, obľubovaný aj staršími ľuďmi, ktorí si sem chodia posedieť. Jadro pavilónu tvorí pec na chlieb a pizzu na drevené palivo.

Aj keď je obyvateľom zariadenia poskytovaná organizovaná teplá strava, komunitná kuchyňa ponúka možnosť si spoločne uvariť jedlo pre extra príležitosti. Na pracovnom pulte je možné mať elektrický alebo plynový varič, na ktorom si môžu obyvatelia variť aj svoje tradičné jedlá ako sú napr. pelmene. Veľký spoločný stôl symbolizuje rodinu, spoločenstvo a je určený nielen na jedenie a socializáciu, ale aj na akékoľvek iné aktivity – výtvarné krúžky, vzdelávanie a pod. Dôležité je miesto pre hojdačku alebo visiacu sieť, ktoré sa nechalo v krídle pri kuchynskom pulte a je deťmi počas akcií veľmi obľúbené.

Výber miesta na stavbu kuchyne konzultovali s riaditeľkou dočasného utečeneckého tábora, všetko ostatné už bolo v rukách architektov. Pri tomto projekte sa zišiel v podstate ten istý tím pedagógov z FAD STU pod vedením Veroniky Kotradyovej, aký pred šiestimi rokmi pripravil pozorovateľňu vtáctva Duna pri zdrži Hrušov na Dunaji pri obci Kalinkovo, k Lukášovi Šípovi, Martinovi Uhríkovi a Tiborovi Vargovi sa pridal Dušan Kočlík. Aj tentoraz bola do procesu zapojená Bergen School od Architecture, pod vedením Espena Folgera, Thorda Traena a Cecilie Anderson. Kotradyová vysvetľuje, že projekt pripravovali s nórskymi partnermi hybridnou formou: „My sme boli v ateliéri v Bratislave a cez teleporty sme komunikovali s partnermi z Bergenu. Vybraný návrh sa následne projekčne dopracoval a kolega Lukáš Šíp ho spolu so študentom Romanom Gatyšom v spolupráci so statikom prepracovali od 3D modelu.“ Na výrobe drevenej konštrukcie spolupracoval Peter Frečka/ firma Ligneo, Nitra, ktorý zabezpečil smrekové BSH hranoly a vytvoril výrobnú dokumentáciu pre opracovanie jednotlivých hranolov a vytvorenie presných spojov čapov, dlabov, preplátnoví CNC frézou tak, aby bolo na stavbe s s ich spájaním menej práce. Celá stavba je postavená na betónových blokoch a kotvená kovovými rektifikačnými skrutkami. Stenové panely a zariadenie sú tiež vyrobené zo smrekového stavebného reziva, skracované a namontované priamo na mieste.

„Samotný prístrešok bol pripravený tak, že jeho poskladanie zvládli aj amatéri s malou pomocou výrobcu,“ vysvetľuje Kočlík. Návrhy sa kreovali často priamo na mieste, študenti videli proces navrhovania s prepojením na modernú techniku, ale aj na samotnú tesársku prácu.

Martina Froncová a Daniela Dobešová, študentky interiérového dizajnu na FAD STU, strávili na stavbe komunitnej kuchyne niekoľko dní, ručne prenášali a pílili veľké drevené hranoly „Tento projekt nás zaujal z hľadiska spolupráce so zahraničnými študentmi, ale aj z praktickej stránky, že si môžeme vyskúšať pracovať vlastnými rukami,“ hovorí Froncová. S nórskymi kolegami sa stretli po prvý raz až na stavbe v Gabčíkove, pochvaľujú si, že od nich môžu získavajú skúsenosti: „Vidno, že ovládajú prístroje, rozumejú sa materiálu, vedia s ním pracovať.“ Keď totiž bergenskí študenti architektúry prídu do prvého ročníka, hneď ich zaškolia na prácu na drevárskych strojoch, pílach či frézach. „Majú to jednoduchšie, pretože v ich ročníkoch študuje len okolo 30 študentov, kým na FAD je ich vyše sto. Napriek tomu by mohol byť „hands-on“ princíp využívaný viac aj na slovenských školách,“ mieni Kotradyová.

Na stavbu prišlo z Nórska dvanásť študentov prevažne prvákov či druhákov. Ich vedúci Tord Rosenberg Træen sám kedysi pracoval ako tesár, čo je pre architekta veľká výhoda. Træen hovorí, že na počas štúdia na ich škole študenti veľa času trávia manuálnymi prácami, takže už v tom majú istú prax. „Je to dôležitá súčasť vzdelávania, pomáha to pri projektovaní, ak si študenti niečo nakreslia a následne si to sami zrealizujú.“ Podobné letné školy nemajú každý rok, ale na Slovensku boli už pred šiestimi rokmi . Spätná väzba od nórskych študentov je pozitívna: „Strávili na Slovensku krásne leto a získali veľkú skúsenosť.“ Træen sa len smeje sa, že mohlo byť o päť stupňov menej, narážajúc na veľmi horúce počasie, ktoré na Slovensku trvalo počas júla.

Spolupráca so slovenskými študentmi podľa neho fungovala veľmi dobre: „Dvaja slovenskí študenti boli s nami skoro po celý čas, boli sme jednou veľkou skupinou, spolu sme si pripravovali jedlo, cez víkend sme mali akcie v dedine.“ Zdôrazňuje, že celá výstavba bola veľmi demokratickým procesom: „Každé ráno sme sa stretli a dohodli, čo budeme robiť. Ak mal niekto nejakú myšlienku na zlepšenie, nakreslil ju.“ Dizajn aj materiál - všetko prechádzalo diskusiou nielen medzi pedagógmi, ale hlavne medzi študentmi. Kým na Slovensku je väčšina domov už murovaná, v Nórsku ide prinajmenšom pri menších domoch stále o hlavný konštrukčný materiál. „Drevo je veľmi flexibilné. Aj ľudia, ktorí nie sú až takí zruční, si dokážu niečo z neho pripraviť,“ dodáva.

Počas práce na prístrešku boli aj v priamom kontakte aj so samotnými odídencami z Ukrajiny, najviac s deťmi, ktoré sa okolo nich hrali a mali na nich stále nejaké otázky. Verí, že drevená exteriérová kuchyňa pomôže pri vytvorení komunity medzi ľuďmi, ktorí sa v zariadení ocitli následkom vojny. „Majú tu len svoje izby, nie je tu veľa aktivít, do ktorých by sa mohli zapojiť. Príprava stravy je bežná vec, ak sa dajú dokopy viacerí, aby si upiekli chlieb či pizzu, môže ich to spojiť." Aj Kočlík pripomína, že na obhospodarovanie vybudovanej novej pece bude nevyhnutná spolupráca väčšej komunity. „S takým úmyslom to bolo aj navrhnuté,“ pripomína.

Po skončení letnej školy

Stavba bola postupne finalizovaná aj po skončení júlovej letnej školy slovenskými pedagógmi, študentami a dobrovoľníkmi, najmä dokončenie interiéru a terénne úpravy pri tvorbe jej podlahy. Do procesu vstúpili aj profesionálne firmy najmä pri oplechovaní strechy a namontovaní odkvapov, či hromozvodu. Majitelia areálu doviedli ku stavbe vodu a elektrinu, takže je kuchyňa počas ohlásených podujatí funkčná.

Prvú pizzu sa podarilo napiecť ešte v júli pri rozlúčke s nórskymi účastníkmi koncom júla a druhú počas fakultou začiatkom decembra. Medzi týmito míľnikmi sa ešte doťahovali technické detaily, aby mohla stavba bezpečne fungovať. Aj samotní obyvatelia zariadenia medzitým stavbu používali na podujatia. Deti ju používajú aj na hranie detské ihrisko a stále dokážu prekvapiť spôsobom, na čo všetko sa dá stavba použiť.

Decembrové podujatie, v spolupráci s Pizza Peace Project z Viedne, za doprovodu bubnovačky štúdia Rytmika k z Bratislavy, malo za cieľ overiť fungovanie kuchyne ako stavby, navodiť komunitnú atmosféru, inšpirovať miestnych ľudí ku organizovaniu vlastných podobných aktivít, čo sa vydarilo. Stretli sa tu obyvatelia, aktivisti, autori projektu aj obyvatelia mesta Gabčíkovo. Deti sa chopili veľmi skoro prípravy pizze sami a stavba poslúžila na svoj pôvodný účel, teda spoločné varenie, zdieľanie a socializáciu.

Kuchyňa funguje a má potenciál byť miestom, kde sa žije normálny život, aj keď v zariadení pre odídencov. Do budúcna je potrebné uľahčiť fungovanie kuchyne, zvládnuť logistiku tak, aby niečo v nej zorganizovať a materiálne zabezpečiť bolo jednoduché. Tiež je plánované vytvorenie platformy pre organizovanie kultúrnych podujatí rôzneho charakteru.

Autori:

Fakulta architektúry a dizajnu, STU v Bratislave
Veronika Kotradyová (koordinátor- kreatívna vedúcu), Lukáš Šíp, Roman Gatyáš, Dušan Kočlík, Tibor Varga, Martin Uhrík, Tomáš Páriš. Martin Mjartan, Daniela Dobešová, Mariana Vrábelová, Martina Froncová, Martin Magnus Suttner a Peter Frečka.

Bergen School of Architecture/BAS
Espen Folgero, Tord Rosenberg Træen, Cecilie Andreson, Alessa Madi, Karen Hilde Horvei, Ghazal Amin-Moghaddam, Simon Storhaug Dahl, Maya Satisorn Hustad,  Vida Trulsdotter Boogh, Mari Bergan, Tone Firing, Sofya Markova.

Výstavba Komunitnej kuchyne je súčasťou projektu Empatia v umení podporeného z Grantov EHP a štátneho rozpočtu.

Fotogaléria:

Fotografie z procesu návrhu a výstavby:

Fotografie z komunitnej akcie 3. decembra: