Piazzetta pri kaplnke sv. Kozmu a Damiána v Prahe

Kláštor vybudovaný na skalnatom pahorku bol súčasťou urbanistického plánu výstavby Nového Mesta pražského (V roku 1348 ho inicioval Karol IV.). Bol koncipovaný  ako súčasť systému cirkevných stavieb, ktoré v pôdoryse mesta tvoria kríž. Súšasťou tohto areálu je aj zrekonštruované námestie situované medzi kaplnkou sv. Kozmu a Damiána, kostolom Panny Márie a krídlom dermatologického ústavu.

Námestie je zrekonštruované do podoby modernej geometrizovanej štruktúry, zostavenej z tradičných materiálov. S celou plochou architekti pracovali ako s koláčom. Diely zdvihnuté z podložky odhaľujú v miestach rezu kontrastný materiál - oceľový plech. Pre diagonálne rastrovanie, ktoré je inšpirované pôvodnou dlažbou pred ambitom na Vyšehradskej ulici použili autori hlineckú žulu a oceľové pásy.

Zvláštna pozornosť bola od začiatku venovaná materiálovému riešeniu. Výplň štvorcov o veľkosti viedenskej siahy (1,89 m) mala byť od počiatočnej fázy návrhu tvorená okruhliakmi. V tomto sa architekti zhodli pri konzultáciách s Janom Holečkom z Nároného pamiatkového ústavu aj s Karlom Švejdom - správcom areálu kláštora. Plečnikova okruhliaková dlažba z Palácového dvora na Pražskom hrade, podobne ako dlažba záhrady Na valech (Pražský hrad), alebo okruhliakový „koberec“ pod fontánou na Jiřském námestí od ateliéru HŠH, boli tvorené ručným hladením okruhliakov do betónového podložia. Takúto pracnosť si architekti s ohľadom na obmedzený rozpočet nemohli dovoliť a preto prichádzal do úvahy vymývaný betón.

Technológia tryskaného betónu je bežne používaná na výrobu vymývanej dlažby, avšak v našich končinách je spájaná skôr s najslabšou formou architektúry v podobe okrášľujúcej parkovej alebo skôr chatársko-kutilskej produkcie. Firmy disponujúce výrobnou technológiou neboli schopné použiť iné plnivo ako najjemnejšie frakcie riečneho štrku, takže nezostávalo nič iné než jednu z firiem presvedčiť aby zabezpečila vybavenie a na niekoľkých vzorkách vyskúšala použitie väčšej frakcie. V dvoch realizačných etapách sa experiment podarilo dotiahnuť do konca.

Celé priestranstvo bolo očistené od umelo vytvorených dopravných bariér, ktoré rozdeľovali priestor na chodník a vozovku. Odstránené boli aj lampy verejného osvetlenia. Použitím „jazdeckých schodov“ bol eliminovaný priestor, kde parkovali nedisciplinovaní vodiči. Jediným nutným zlom v areáli zostali len výsuvné stĺpiky s komunikačným systémom, ktoré nahradili pôvodnú závoru.

Koncepciu osvetlenia stanovil po niekoľkých večerných a nočných prehliadkach Miloslav Naděje takto: „Nejlepšího výsledku dosáhneme, když tam nebude nic!“

Historické fotografie riešeného priestranstva:

Podklady: IXA