Slovenská expozícia na Svetovej výstave Expo 2020 Dubaj - výsledky súťaže

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhlásilo piateho októbra súťaž na architektonický návrh slovenskej expozície na Svetovej výstave Expo 2020 v Dubaji. Podmienky súťaže i náš komentár sme zverejnili v samostatnom článku. Dnes prinášame výsledky. O polnoci vypršal termín na možné odvolania súťažiacich a tak je možné zverejniť podobu súťažných návrhov i verdikt poroty. Žiaľ, od vypisovateľa sme nedostali žiadne oficiálne podklady, a tak sme v posledných dňoch zhromažďovali materiály k prezentácii súťaže osobným nasadením a priamou komunikáciou s jej účastníkmi. Sme radi, že výsledky môžeme zverejniť v takejto (aj keď nie celkom kompletnej) podobe. Súťaž si to zaslúži. Z viacerých dôvodov. Prvotným je významná téma i celospoločenský význam kultúrnej prezentácie Slovenska na svetovej výstave. Nemenej dôležitým je transparentnosť celého procesu, ktorá nie je možná bez otvorenej komunikácie, vrátane zverejnenia súťažných návrhov. A v neposlednom rade si každý účastník súťaže zaslúži mať možnosť porovnať sa s kolegami. (Štefan Moravčík)

"Národná expozícia by mala byť obrazom toho najlepšieho čo naša krajina ponúka. Ambíciou slovenskej expozície je predstaviť Slovensko, v zmysle témy Mobilita, ako modernú krajinu dobrých nápadov, ktorá môže ťažiť nielen z tradícií, ale ponúka stále viac kreatívnych myšlienok, ktoré sa dokážu globálne presadiť v modernom svete so zreteľom na vedecko-technický potenciál a inovácie", píše sa v súťažnom zadaní.

Do súťaže sa zapojilo 17 autorských kolektívov.

Porota rozhodovala v nasledovnom zložení:

Závislí na vyhlasovateľovi:
Vladimír Rak (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky)
Ing. Simona Čerešníková (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu )

Členovia poroty nezávislí na vyhlasovateľovi:
Ing. arch. Peter Moravčík - predseda poroty (autorizovaný architekt)
prof. Ing. arch. Ján Stempel (autorizovaný architekt) 
doc. Ing. akad. arch. Jan Šépka (autorizovaný architekt)

Náhradníci:
Ing. Miroslava Valovičová (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky)
Ing. arch. Ilja Skoček (autorizovaný architekt)

Expert poroty:
prof. Ing. Boris Bielek (expert poroty na oblasť stavebníctvo)

Boli udelené ceny:

1. miesto - 17 000,- EUR 
2. miesto - 10 000,- EUR 
3. miesto - 7 000,- EUR

EXPO 2020 - krátka správa predsedu poroty Petra Moravčíka

Zadaním nebol iba konkrétny návrh objektu pavilónu, ale hlavne nápad, idea, ktorá by vágnej nosnej téme mobility dala nejakú pridanú hodnotu. Do súťaže sa zapojilo 17 súťažných kolektívov. Vzhľadom na krátky čas na spracovanie je takýto počet pomerne príjemným prekvapením. Na druhej strane - pre nájdenie plne uspokojivého výsledku je to málo. Pre budúcnosť by bolo vhodné venovať práve fáze ideovej prípravy podstatne viac času - možno aj v režime dvojkolovej súťaže - najprv na libreto, potom na konkrétne stvárnenie vybratej idey. Aby sme zase v chvate neorganizovali súťaž v čase, keď ostatné štáty už začínali kopať do suchej arabskej zeme.

1. miesto - návrh prerozprával tému mobility viac výtvarným podaním, než exaktným architektonickým počinom. Mobilitu zastúpil motív skulptúry trojdimenzionálnej mapy Slovenskej republiky, zložený z množiny kamienkov - malých artefaktov, poznačených umeleckým zásahom. Tie sa v režime „kus Slovenska na pamiatku“ ocitajú vo všetkých kútoch sveta podľa destinácií, z ktorých a do ktorých - migrujú návštevníci výstavy aj s kamienkom - suvenírom. Obraz tejto mobility - migrácie sa aktuálne premieta na digitálnej mape sveta na jednej zo stien pavilónu, na základe aktívnej spoluúčasti návštevníka, prístupného k  jednoduchej hre. Pavilón rešpektuje požiadavku na povinnú priestorovú výbavu expozície, kancelárskych a obslužných priestorov, jeho základným príspevkom je však hravý výtvarný motív mobility slovenskej identity v obraze sveta.

2. miesto - racionálny objem architektúry s estetickým zovňajškom a  výrazom žiadanej striedmosti v sebe uzatvára druhý plán zážitkového oblaku myšlienok a nápadov, reprezentovaný sústavou závojov. V jej výstrihoch, kavernách a jaskynkách je odprezentované, čo odprezentované má byť. Jednoznačnosť vonkajšieho obalu kontrastuje s organicky mäkkým výrazom vnútorného oblaku. Potenciál tohto súladu najmä vo vzťahu k pevnej osnove vnútornej dispozície nie je stopercentne presvedčivý, rovnako ako v dispozíciách nie je vierohodne prítomná odvolávka na módnu kontajnerovú skladobnosť vnútornej stavby.

3. miesto - takmer brilantné architektonické riešenie objektu s racionálnou dispozíciou a éterickým semipermeabilným obalom - oblakom, ako prerozprávaním témy mobility myšlienok a kreativity. V jeho útrobách levitujú individuálne schránky lokalitného programu a evokujú dojem zážitkovej architektúry v racionálnych karteziánskych líniách. Škoda, že viac než dojmom fluidného myšlienkového oblaku architektúra sprostredkúva zážitok z lobby objektu trvalého diplomatického zastúpenia a napriek harmonickému zovňajšku postráda vyšší ideový potenciál.

4. miesto - nebolo v pláne spomínať aj návrhy pod čiarou tretieho miesta, ale návrh tvarovo flexibilného balóna - ako „mobilnej“ antitézy k pevnosti klasického domu - zaujal jednak potenciálom vnútorného priestoru, využiteľného na interesantné zážitkové sférické projekcie, i zaujímavým technologickým manuálom na zostrojenie amorfného až živočíšne organického tvaru s použitím originálneho slovenského patentu. Avšak práve nedôvera v bezproblémovú realizovateľnosť tejto stavby-nestavby odsunula návrh do poľa zaujímavej, ale neocenej idey.

Predstavujeme súťažné návrhy. Architekti mali tiež možnosť vyjadriť sa k priebehu súťaže prostredníctvom anketových otázok:

1. miesto - 17 000,- EUR - Návrh č. 17
Autor: A B.K.P.Š. (Bratislava)
Ing. arch. Ing. Róbert Bakyta, Ing. arch. Martin Kusý ml., Ing. arch. Ľubomíra Blašková

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Martin Kusý ml.:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Impulz prišiel od Roba, je mladý a ešte sa mu všetko chce, potom prišiel nápad a veľmi dôležitá pre nás bola odborná porota. Tá bola garanciou, že to je naozaj súťaž návrhov, a to rozhodlo.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Časový faktor a napriek podrobným podmienkam nie celkom zrejmé kompetencie a termíny.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Vadilo nám, že to bol z pohľadu architekta tak trochu hybrid – aj idea, aj dodávka. Asi by nebolo na škodu oddeliť architektonický návrh od produkcie stavby a jej dodávky – my to pokladáme za dve rozdielne veci.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Určite udržať odbornú porotu.

2. miesto - 10 000,- EUR - Návrh č. 3
Autor: Architektonické štúdio Atrium (Košice)

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. Michal Burák:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Konečne verejná súťaž na EXPO.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Váhali sme z dôvodu, či to nie je len formálna súťaž s vopred daným víťazom ako býva zvykom.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Spolupracovali sme v medzinárodnom tíme, ktorý rieši celé Expo. Špecifické je použitie materiálov v danej časti sveta, kde napr. drevo nie je odporúčané z dôvodu prísnych požiarnych noriem.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Tak ako to bolo nastavené je to v poriadku aj do budúcna.

3. miesto - 7 000,- EUR - Návrh č. 10
Autor: ATELIER ART (Bratislava), autori návrhu: Ing. arch. Katarína Fejo-Boháčová, PhD.,Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD., Ing. arch. Vladimír Hain, PhD., Ing. arch. Roman Hajtmanek, Ing. arch. Ľubomír Boháč, spolupráca: Bc. Ivan Kanich, Bc. Diana Szekerová, Bc. Eduard Krištof, Bc. Patrik Krásny, Máté Asbóth

a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Reprezentáciu Slovenska na svetových výstavách sledujem už dlhšie. Mala som výhrady k samotnému procesu hľadania najlepšieho architektonického konceptu, ktorý nebol výsledkom sútaže. Pred pár rokmi som iniciovala diskusiu 1X1 na Fakulte Architektúry o potrebe sútaže na takéto významné dielo. Keď sa súťaž zrazu objavila aj s extrémnym termínom bolo jasné, že sa treba architektonicky postaviť k tejto výzve. - Katarína Fejo-Boháčová

Zaujímavá téma- mobilita, resp. možnosť poukázať na materiálne aj nemateriálne kvality Slovenska (inovácie, príbehy ľudí) - Tomáš Hanáček

Konečne bola vypísaná súťaž na EXPO pavilón. Zaujímavé zadanie, lokalita a nárožná exponovaná pozícia parcely Slovenského pavilóna v urbanizme EXPA. - Vlado Hain

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Na súťaži ma odrádzal samotný fakt, že na tento moment čaká architektonická obec už niekoľko rokov a potom príde súťaž na ktorú je jeden mesiac. Vzbudzovalo to nedôveru. Ak si uvedomíme, že sa jedná o výnimočnú príležitosť exportovať súčasnú Slovenskú architektúru do sveta, tak priestor na súťaž mal byť minimálne tri mesiace. - Katarína Fejo-Boháčová

Časový tlak, pomerne rozsiahly lokalitný program na tak malý pozemok, obmedzenia v podobe počtu podlaží (nechajme to radšej na architektov) - Tomáš Hanáček

Krátky čas od zverejnenia výzvy po odovzdanie zadania. - Vlado Hain

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Páčila sa mi výzva autorsky sa vyjadriť k architektonickému riešeniu pavilónu. Nepáčili sa mi krátke termíny na vypracovanie súťažného návrhu a krátke termíny na vyexpedovanie samotného diela do 70 dní. - Katarína Fejo-Boháčová

Špecifické je dvojité uvažovanie o budúcnosti stavby už pri navrhovaní (Expo, after expo). Aplikácia ekologických riešení je v poriadku, pozor na moderné vs. módne riešenia. - Tomáš Hanáček

Špecifické čo sa páčilo bola potrebná reverzibilita pavilónu a voľnosť v usporiadaní dispozície. Menej sa páčilo.........., že víťazný návrh bude mať len 70 dní na dodanie komplexného projektu a celkový inžiniering. - Vlado Hain

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Chýbala mi požiadavka reakcie na vnútornú expozíciu pavilónu. Tá by mala byť previazaná s celkovým architektonickým riešením. Preto si myslím, že súťaž by mohla byť dvojkolová, v prvom stupni zameraná na koncepciu architektúry, v druhom stupni na koncepciu samotnej výstavy. - Katarína Fejo-Boháčová

Určite dlhší čas na súťaž, pokojne aj dvojkolovú vo forme druhého kola ako súťažného dialógu, kde je možné ešte mnohé elementy upraviť a konzultovať navzájom. Na prípravu projektu v danej lokalite a danej náročnosti viac ako 70 dní (konzultácie s profesistami, odborníkmi a pod.) - Tomáš Hanáček

Tak ako pavilón tak ani náplň by nemala byť riešená na poslednú chvíľu. Program by mal byť s víťazným architektonickým riešením kreovaný dostatočne dlho ešte pred odovzdaním projektu pre stavebné povolenie. Eliminujú sa tak následné dodatočné úpravy a zmeny projektu.  - Vlado Hain

4. miesto - Návrh č. 16
Autori: Ing. arch. Dušan Fischer a Ing. arch. Ľudovít Urban (Bratislava)

a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?   

Svetová výstava- pavilón SR = výborné zadanie a slušná porota. - Dušan Fischer

Atraktívna téma a vôbec skutočnosť, že na expozíciu svetovej výstavy bola vypísaná reálna súťaž, nie vždy to tak bolo - kvalitný výber odbornej poroty. - Ľudovít Urban

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?  

Krátky čas na spracovanie, absencia filozofie účasti na svetovej výstave a ideového libreta expozície - Dušan Fischer

Mimoriadne, až podozrivo krátky termín na spracovanie, od odsúhlasenia súťažných podmienok komorou po odovzdanie bolo iba niekoľko týždňov. Licenčná zmluva s veľmi zvláštnymi formuláciami. Nejasné a významu stavby nezodpovedajúce podmienky na honorár v prípade úspechu v súťaži, s realizáciu by mali byť spojené cesty na miesto stavby - vyhradená čiastka na honorár by z veľkej miery pokrývala iba režijné náklady. Nejasné formulovanie náplne objektu - súťaži mala predchádzať formulácia libreta výstavy. - Ľudovít Urban

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej? 

Nesmierne veľa informácii na štúdium /pre výsledok nepodstatných, dokonca aj logo spracované – zrejme vysúťažené/, ale absolútne nejasné zadanie predstavy o filozofii expozície. Téma „mobilita“ je síce inšpirujúca, ale prečo sa SR zúčastňuje na takejto téme? Má SR k tejto téme čo povedať „svetu“?... možno áno, ale nebol čas na úvahy ani diskusie. Bola to úloha „vymyslieť atraktívny obal neidentifikovanému obsahu /možno na lietajúce auto, alebo na staré topánky zo Svitu ? /“ . Preto aj kritéria  o kvalite architektonického, funkčného usporiadania a spracovanie všeobecnej témy sú veľmi vágne – zrejme ani porota to nemala ľahké a uchýlila sa k bodovaniu návrhov. Na druhej strane, aspoň sa nevyžadovalo predložiť detailné návrhy – jeden formát a stačí. - Dušan Fischer

Súťaž na český pavilón prebehla s oveľa väčším časovým predstihom a dlhšou lehotou na spracovanie návrhu. Pokiaľ bolo rozhodovanie poroty skutočne iba na základe priraďovania bodov jednotlivými porotcami ku kategóriám tak, ako boli prezentované výsledky, je to scestné. Rozhodovať o architektonických návrhov bez širokej diskusie porotcov je slepá ulička zakotvená vo vyhláške o verejnom obstarávaní, ktorej by sme sa nemali podvoliť. - Ľudovít Urban

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Zadania tohto typu si vyžadujú veľmi kvalitnú filozofickú prípravu, kde sa  musí  na začiatku mobilizovať intelektuálny potenciál celej spoločnosti, nielen úradníkov ministerstva. Na brainstormingu si treba položiť otázky a nájsť odpovede: kto sme, čo dokážeme, prečo- začo- načo a s akou ambíciou sa k danej téme chceme vyjadrovať v konfrontácii so svetom. Až potom môže prísť architekt a navrhnúť „atraktívny obal, ktorý po použití treba ekologicky zlikvidovať“. Inak to bude vždy tak ako doteraz: „len splnenie úlohy zúčastniť sa“. I keď nevylučujem, že sa niekomu „náhodou podarí“ vymyslieť objekt - svojbytné dielo – ako príťažlivý obal s nejasným obsahom. - Dušan Fischer

Takejto súťaži by mal prebiehať vytvorenie libreta expozície, alebo by libreto malo byť súčasťou súťažného návrhu a tomu by malo zodpovedať aj ohodnotenie ako aj náležitý čas na spracovanie návrhu. -  Ľudovít Urban

5. miesto - Návrh č. 7
Autor: JANREVAJ Design 

Na otázky odpovedal Ing. arch. Ján Revaj:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Tak ako všetkým našim klientom, chceli sme aj Slovensku dať to najlepšie v dizajne a vytvoriť niečo krásne, čo by prinášalo ľuďom radosť

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Neboli žiadne, milujeme veci čo robíme.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické? Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Bolo striktne vyšpecifikované funkčné zadanie (miestnosti,m2), no chýbal obsah, ktorý chce slovensko prezentovať a komunikovať (technológie,prototypy,firmy). Ak máme úspešne posúvať aj hranice v tvorbe priestoru, nemôžeme si ich v prvom kroku vystavať funkciami, treba nechať na tvorcoch, nech hľadajú nové riešenia...

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

1. Najprv súťaž pre technológie / firmy ktoré budú reprezentovať Slovensko (vytvorí sa obsah pavilónu).
2. Potom súťaž na návrh priestoru pre tento obsah...

Portfólio súťažného návrhu č. 7:

6. miesto - Návrh č. 8
Autor: Performa Architects (Bratislava)

7. miesto - Návrh č. 4
Autor: CONCEPT Architects (Komárno)

8. miesto - Návrh č. 12
Autor: MP spol. (Ivanka pri Dunaji)

Architekti nám neposlali súťažné panely.

9. miesto - Návrh č. 14
Autor: EXPO LINE (Bratislava)

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Karol Kállay:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Súťaže na svetové výstavy sa pravidelne zúčastňujeme od roku 1995.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Odrádzal nás časový stres a veľa inej práce.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické? Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Podmienky sa nám zdali odkopírované zo súťaže na Expo v Miláne, ináč boli štandardné.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Myslíme si, že súťaž na pavilón by sa mala pripravovať vo väčšom časovom predstihu.

10. miesto - Návrh č. 2
Autor: KVANT (Bratislava)
autori návrhu: Ing. arch. Akad. arch. Jozef Danák

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Jozef Danák (redakčne krátené):
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Dôvodom bol motív vychádzajúci z významného ocenenia. Ako spoluautori s Pavlom Kuboškom z firmy KVANT, s. r. o. sme na EXPO Astana 2017 získali striebornú medailu za dizajn Slovenskej expozície ... Našou morálnou povinnosťou bola potreba ďalšej osobnej výpovede aj v tomto ročníku, najmä pre vysoko humánnu tému „spojenia myšlienok a vytvárania budúcnosti“ ... Bola to ale aj otázka spojená s budúcim EXPO - “Quo vadis planéta Zem?” Vyrieši, či dosiahne to už EXPO 2020 Dubaj?

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Vážiac si náročnú procedúru a s úctou prístupu k vypracovaniu náročných podmienok, nepovažujem nič za dôvody, ktoré by odrádzali do toho ísť. Kde je chuť tam je aj cesta. To čo však celý proces prípravy komplikovalo, bolo nejednoznačné definovanie pojmov v polohe výstava verzus expozícia, expozícia samotná, pavilón ... Potom je to nesúlad medzi opisom predmetu obstarávania v oznámení ÚVO 14163 - MNA a samotnými pokynmi na vypracovanie návrhov (str. 25, 29 …). Istý nesúlad bol v nadefinovaní podlaží, raz prízemie a poschodia verzus 1.NP, 2. NP … a … (to je však nepodstatné).

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické? Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

V tejto súvislosti existuje priama väzba s otázkou predchádzajúcou. Nesúlad medzi vysvetlením základných pojmov vyúsťuje v istom nedorozumení očakávania a s otázkou čo je hierarchický model predmetu obstarávania. Stavba? Pavilón? Expozícia? Náklady stavby, či pavilónu? … Z rôznorodosti rozdielnych údajov a úvah vyplýva, že najskôr sa chce sústrediť na výstavbu a neskôr na “výbavu tejto stavby”, ak to môžeme v tomto štádiu pochopiť a nazvať expozíciou. Z tejto možno až dilemy sa natíska otázka známej vety, ale v opačnom garde: “Cieľ musí človek poznať skôr ako trasu”. (Jean Paul).

Preto súčasťou návrhu “stavby” pavilónu už v tomto štádiu riešenia sa mala do ideového riešenia vložiť už i možná, budúca filozofická náplň podstaty a zmysel, pre ktorý sa vôbec táto prezentácia pripravuje. To ale má byť predmetom ďalších obstarávaní...

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Základným, kultúrnym umeleckým, či technickým atribútom úspechu akéhokoľvek podujatia typu EXPO je hierarchické uprednostnenie hodnoty a významu myšlienky a témy. A to najskôr v pretavení cez prípravu, cez libreto a scenár, aby sa vytvorilo a vzniklo ucelené komplexné dielo priestorového dizajnu. Od stavby, cez pavilón, expozíciu s pridanou hodnotou ducha diela a vyváženého súladu obsahu a formy.

11. miesto - Návrh č. 5 
Autor: hantabal architekti (Bratislava), 
autori návrhu: Ing.arch.Juraj Hantabal, Ing.arch.Michaela Hantabalová, Ing.arch.Pavlína Blažeková

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Juraj Hantabal:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Mali sme architektonický nápad, ktorý sme pokladali za výnimočný.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Netransparentnosť a zlé skúsenosti s architektonickými súťažami na Slovensku

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Na jednej strane jednoduché odovzdávanie návrhu v digitálnej podobe cez portál verejného obstarávania, na druhej strane nejasnosť formy odovzdávaných architektonických návrhov bez printovej podoby.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Či chceme alebo nie, slovensky pavilón je vždy a aj bude odrazom nasej kultúrnej vzdelanosti národa v danom čase, so všetkým čo k tomu patri: vyber nápadu, prevedenie diela, prezentácia, dopad diela na naše smerovanie a vzdelanie.

12. miesto - Návrh č. 1
Autor: Mag. arch. Peter Stec, ArtD., studený architekti, Loom on the Moon (Bratislava, Praha)

13. miesto - Návrh č. 13
Autor: BMA Studio (Dubaj)

14. miesto - Návrh č. 15
Autor: CHYBIK+KRISTOF ASSOCIATED (Brno)

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Michal Krištof:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Hlavným dôvodom bola nízka úroveň slovenskej národnej prezentácie na poslednom Expe v Miláne, kde sme postavili český pavilón.  Mysleli sme, že máme dostatok skúseností, ktoré sme mohli uplatniť v rámci Expa v Miláne.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Výška honoráru architekta, časový harmonogram, veľké oči, obšírny stavebný program a pritom nízke náklady. 

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Bolo fajn, že existoval napríklad celkom príjemný graficky vizuál, na druhej strane, by bolo lepšie, keby vznikol až po súťaži o architektonicky koncept pavilónu. Rovnako výzvou bolo zaradenie Slovenska do oblasti ''mobilita'', na ktorú sme sa museli napasovať. Pričom neviem, do akej miery bolo toto rozhodnutie náhodne, resp. koncepčné. Žiadne zdôvodnenie zadávateľa, prečo sa Slovensko ''ocitlo'' v tejto oblasti nebolo.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Slovensko je malinká krajina o ktorej sa v rámci sveta takmer vôbec nevie. Preto si myslím, že by výberové konanie malo byť: 

1. v prvom rade oveľa skôr ako tomu bolo pri posledných dvoch výzvach, t.z. ''na poslednú chvíľu'' (v Česku bola súťaž o rok skôr, keď to ide u nich, prečo by to nešlo aj u nás o tom myslieť dopredu)
2. súťaž by mala byť otvorená, transparentná, mal by na ňu byť aspoň dostatočný čas, minimálne 2,5 mesiaca od vyhlásenia
3. súťaž by mala byť ideálne na všetko, pavilón, koncept, interiér aj exteriér, kurátorský výber vystavovaných exponátov až po grafickú identitu. Možno na kľúč aj s dodávateľom stavby, aby tým garantoval za všetko a zároveň výpoveď pavilónu bola jasná, jednoduchá a jednoznačná. Keď architekt nemá pod svojou taktovkou grafiku, exponáty atď... môže pavilón dospieť k celkovému balastu. Najlepší v tomto bol rakúsky pavilón na Expo v Miláne, ktorý bol silný, jednouchý a ucelený. Nič čo by sa odkláňalo od základného konceptu. Jedine vtedy má taká malá krajinka s takým malým pavilónom šancu na úspech.
4. posledná vec, očesať stavebný program, reštrikcie a očakávania na minimum a dať možnosť i alternatívnym možnostiam a konceptom národného pavilónu v podobe umeleckých pavilónov, viď. anglický pavilón v Taliansku a Číne. Extrémne jednoduchý pavilón za minimum peňazí, ale silné gesto, zážitok, koncept.

15. miesto - Návrh č. 9
Autor: Ing. arch. Viktor Karľa, Ing. arch. Igor Wawrek a Ing. arch. Peter Tracík (Košice)

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Viktor Karľa:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?   

Zúčastnili sme sa preto, že nás dostatočne nenapĺňajú projekty, ktoré v súčasnosti riešime a nenachádzame v nich uspokojenie kreatívneho ducha.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Neboli.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické? Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Špecifické bolo zadávanie cez portál UVO v elektronickej forme.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Myslíme si, že by to mala byť klasická verejná architektonická súťaž s možnosťou účasti nie len autorizovaných architektov.

Portfólio súťažného návrhu č. 9:

16. miesto - Návrh č. 11
Autor: Aatelier (Bardejov)

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Dipl. Ing. arch. Andrej Serafin:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Pavilón Expozície na svetovej výstave EXPO je pre každú krajinu výzvou prezentovať sa v zahraničí, obzvlášť pre tak malú a pre veľa ľudí v zahraničí "neznámu" krajinu, akou je Slovensko, je dôležité sa prezentovať výrazne. Aj keď sme malí, máme čo ukázať a byť na čo hrdí. Či už ide o prírodné zaujímavosti, alebo šikovných ľudí, ktorí to majú zvyčajne ťažšie "preraziť", ako ľudia z ekonomicky silnejších krajín a krajín, ktoré svoje talenty cieľavedomo podporujú. Zúčastnil som sa preto, aby náš pavilón nebol len šedou kockou v ústraní iných krajín, nejakým pavilónom z povinnosti, do počtu. Ale aby sa hrdo týčil a vyslal odkaz " Hej my sme tu ! Sme mladá krajina, dynamická a pripravená byť rovnocenným partnerom ". Ukázať, akí chceme v budúcnosti byť a máme na to právo takí byť. To si myslím Slovensku chýba vo viacerých smeroch. Ľud stráca sebavedomie, zostáva v úzadí, bojí sa o to málo čo má. To bolo z určitej miery ovplyvnené historickými súvislosťami našej krajiny, ale je čas to zmeniť, ak chceme aby o nás vedeli a rešpektovali nás. Aby sa úspechmi ľudí zo Slovenska nechválili iné krajiny.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Časový faktor. Na tak dôležitú architektonickú súťaž sme mali myslím 40 dní, pokiaľ som sa o nej dozvedel, vďaka archinfo.sk, zostávalo cca 14 dní do uzávierky (neprezerám si stránky každý deň). Popritom my architekti máme aj iné pracovné povinnosti. Iné krajiny mali na to oveľa viac času. Z toho vyplýva otázka: "Prečo my nie?" Snáď niekto vie prečo to bolo tak nastavené, ja nie. Chceme sa prezentovať témou "Mobilita - dynamika" - súťažiaci svoju dynamiku a schopnosť zmobilizovať sa ukázali. No niekde tá dynamika a rýchla reakcia chýba.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické? Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Téma bola pekná. Dalo sa nájsť veľa asociácií medzi Slovenskom a témou.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)?

Určite by malo byť väčšie časové rozpätie na tvorbu návrhu. Presnejšie a jasnejšie spracované podklady. Na tak malý objekt mohla byť iná mierka ako 1:250. Hlavne by sa mali kompetentní zamyslieť ako by mal vyzerať výber slovenskej expozície a podoba ďalšieho výberového konania, nakoniec je to ich práca. 

17. miesto - Návrh č. 6
Autor: MARSET (Bratislava)

Za autorský kolektív nám odpovede poslal Ing. arch. Pavol Mrázek:
a. Prečo ste sa súťaže zúčastnili? Čo boli rozhodujúce dôvody účasti?

Chceli sme spracovať architektonicky aj inú tému, ktorú každý deň nerobíme. Bola to výzva. Mali sme nápad tak sme do toho išli.

b. Boli aj faktory, ktoré vás od účasti, odrádzali? Dôvody pre ktoré ste váhali?

Či niekto pochopí z architektúry našu ideu a či idea bude tá pravá pre porotu, či zaujme a či nevyhrá len vizuálna bravúra.

c. Čo bolo na podmienkach a procedúre súťaženia na “Expo” špecifické?  Čo sa vám páčilo, a čo sa páčilo menej?

Podmienky boli OK, možno mohli byť prepracovanejšie požiadavky na ideu od objednávateľa, Libreto. Páčilo sa mi že sa to posielalo elektronicky.

d. Reprezentácia Slovenska (i každej inej krajiny) na celosvetových prehliadkach typu “Expo” patrí určite k tým podujatiam, kde je priamo konfrontovaná kultúrna úroveň vystavujúcej krajiny v dialógu so špičkovými riešeniami vyspelých spoločností. Ako by v budúcnosti mal vyzerať výber slovenskej expozície pre ďalšiu slovenskú účasť (a podoba ďalšieho výberového konania)? 

Výber jednoznačne verejnou súťažou, aby sa mohol zúčastniť každý kto má dobrú ideu, myšlienku, záujem a schopnosti. Rád by som sa dočkal verejnej architektonickej súťaže, kde nebudú rozhodovať o architektúre architekti ale iná, širšia odborná či kultúrna verejnosť. Nemám samozrejme na mysli nejaké široké laické hlasovanie. Možno nejaké užšie zoskupenie porotcov, autorít z iných oblastí kultúry by vedelo skôr odhaliť návrh, ktorý je pre slovenskú kultúru typický a pritom špičkový, kreatívny a svetový. Architektúra je pre ľudí a nie pre porotcov a odborníkov. O to viacej to platí na EXPE, tam nás budú hodnotiť iní. Myslím na návrh, ktorý by o nás niečo hovoril a nestratil by sa v záplave iných výstavných pavilónov. Na výstave Expo by malo byť vidieť "Aha, toto je slovenský svetový pavilón” . Často objavíte typické pavilóny iných krajín bez toho aby ste prečítali názov krajiny, ktorej patrí. O to sme sa snažili aj keď sme u poroty neuspeli. Možno prvá cena toto všetko v sebe má, lebo som ju pri písaní tejto úvahy ešte nevidel.

Téma Slovenskej republiky

Slovenská republika sa bude prezentovať v rámci Expo 2020 Dubaj vybudovaním národnej expozície vo vlastnej réžii v zmysle vybranej podtémy „Mobilita“, pričom organizátor výstavy bezplatne poskytuje účastníckej krajine požadovanú plochu. Samostatne vybudované národné pavilóny budú rozmiestnené po okrajoch tematických zón. Slovenský pavilón sa bude nachádzať v rámci tematickej zóny „Mobilita“ na pozemku v rozlohe 1550 m2, pričom maximálna zastavaná plocha predstavuje 931 m2. Slovenská expozícia sa tematicky zameria na „Mobilitu“ a to nielen v užšom, ale aj širšom zmysle. Podtéma „Mobilita“ podľa organizátorov predstavuje vytvorenie modernejšieho a produktívnejšieho pohybu ľudí, tovaru a myšlienok. Mobilita má byť mostom spájajúcim príležitosti a ľudí, tovary a myšlienky, uľahčujúc tak prístup k poznatkom, inováciám a trhom. 

Národná expozícia by mala byť obrazom toho najlepšieho čo naša krajina ponúka. Ambíciou slovenskej expozície je predstaviť Slovensko, v zmysle témy Mobilita, ako modernú krajinu dobrých nápadov, ktorá môže ťažiť nielen z tradícií, ale ponúka stále viac kreatívnych myšlienok, inovatívnych vynálezov, kvalitných ľudí a produktov, ktoré sa dokážu globálne presadiť v modernom svete so zreteľom na vedecko-technický potenciál a inovácie. 

Cieľom slovenskej expozície je vytvorenie príťažlivého priestoru pre nadväzovanie vzťahov s jednotlivými návštevníkmi ako aj vládnymi predstaviteľmi a obchodnými partnermi a maximalizácia benefitov krajiny pri jej prezentácii. 

Ideové ukotvenie národnej expozície predstavuje identifikovanie najvýstižnejších atribútov špecifických pre našu krajinu prioritne v oblasti mobility. Stratégia zahŕňa atraktívne, moderné a originálne vyjadrenie a doručenie cieľovým skupinám účastníkov Expo 2020 Dubaj, ako aj vytvorenie komunikačných posolstiev a ich grafických stvárnení, ktoré pomôžu pri zvyšovaní povedomia Slovenska v zahraničí. Úlohou expozície je taktiež sprostredkovať informácie o krajine ako takej a ponúknuť priestor pre vytvorenie širšieho uhla pohľadu na mobilitu, ktorú explikuje napríklad mobilita za vzdelávaním, mobilita za turizmom a kultúrou, mobilita za športom, mobilita za obchodom, mobilita za zdravím (kúpeľníctvo), atď.

PS: chýbajúce panely radi do článku doplníme dodatočne.

V prílohe nájdete zápisnicu s identifikáciou súťažiacich a s hodnotením poroty:

Ďakujeme všetkým kolegom za poskytnuté podklady. Článok je spracovaný na základe nám známych údajov. V prípade zistenia chýb, prosíme o ich nahlásenie.  Operatívne opravíme. Privítame akékoľvek ďalšie upresňujúce a doplňujúce údaje, vrátane chýbajúcich súťažných návrhov.