Pavilón Czech Spring na svetovej výstave EXPO - príklad a poučenie pre Slovensko?

Český pavilón na svetovej výstave EXPO 2020 v Dubaji vznikol podľa architektonického návrhu mladých českých architektov - Jána Tůmu  a Jindřicha Ráftla. Stavba sa  nachádza v zóne "Sustainability", na pozemku s plochou 2200 m2 v blízkosti jedného z hlavných vchodov. Projekt vychádza zo systému S.A.W.E.R. (Solar Air Water Earth Resource), ktorý je "srdcom" a technologickým jadrom pavilónu. "Jeho podstatou, projevující se na mnoha úrovních je transformace. Proměňuje vzduch ve vodu, suchá poušť v kvetoucí zahradu i pohled lidí na Českou republiku", vysvetľujú autori. 

Aktuálny český pavilón nadviazal na úspech predošlého českého stánku z dielne ateliéru Chybík+Krištof. Naši západní susedia ani tentokrát nenechali nič na náhodu a podobu  nového pavilónu hľadali v transparentnej súťaži. Architektonickú štúdiu mali k dispozícii už viac ako tri roky pred začiatkom svetovej výstavy.

V spomínanom kontexte je nutné spomenúť aj osud slovenského pavilónu. Ministerstvo hospodárstva najprv vyhlásilo súťaž, ktorá nechávala na zoznámenie sa s problematikou, vytvorenie tímu, vytvorenie konceptu a jeho spracovanie do prezentovateľnej podoby len jeden mesiac. Napriek šibeničnému termínu svoj návrh predložilo 17 autorských kolektívov. Všetky návrhy, ktoré sme po jednom zhromaždili priamo od autorov, sme v snahe o podporu transparentnosti procesu predstavili v samostatnom článku. V súťaži zvíťazil návrh ateliéru A. BKPŠ (Róbert Bakyta, Martin Kusý ml., Ľubomíra Blašková). Víťazný kolektív a vyhlasovateľ sa však nedohodli na podmienkach ďalšej spolupráce. V zmysle podmienok súťaže začal vyhlasovateľ rokovacie konanie s druhým v poradí - architektonickým ateliérom Atrium Architekti. Návrh sme podrobne predstavili tu. Ani projekt košického ateliéru sa napriek vysokému štádiu rozpracovanosti nerealizoval. Košickému ateliéru prišla výpoveď zmluvy a slovenská expozícia sa namiesto pútavej stavby presunula do prenajatých priestorov... 

"Národná expozícia by mala byť obrazom toho najlepšieho čo naša krajina ponúka," stálo v zadaní súťaže na nový pavilón. Architektúra napriek tomu opäť prehrala.

Vráťme sa však k výstavným priestorom Českej republiky.

Koncept technológiu neskrýva v uzavretých priestoroch, ale prirodzene ju integruje do organizmu pavilónu. Vystavuje ju na obdiv vo forme "mrakov" potrubia - Sawer Cloud, ktorý prepája všetky jeho časti. "Trajektorie mezi jednotlivými místy procesu proměny jsou cévami organismu pavilonu a tvoří základ organické formy", dopĺňajú autori. Štruktúra nie je len pasívnou dekoráciou, ale jej jednotlivé časti sú napojené na systém S.A.W.E.R. Stáva sa tak aktívnou súčasťou systému, ktorý reprezentuje. Pavilón podla slov autorov nie je iba mŕtvou schránkou, ale živým organizmom, pre ktorý je proces premeny metabolizmom.

Komplexná forma mraku sa myšlienkovo vzťahuje na tému EXPO 2020 - Connecting Minds, Creating Future. Konektivita je ďalšou z vlasností systému S.A.W.E.R. Množstvo tokov vo vnútri systému je na prvý pohľad ťažko pochopiteľné. Koncept odhalenej technológie všakvýrazne uľahčuje porozumenie procesu. Potrubie, ktoré v exteriéri vytvára mrak, prechádza do interiéru, kde sa prelína s ďalšími súčasťami kultivačného systému. Tie sú umiestnené v priamej väzbe na "ťažisko" pavilónu. Technológia je povýšená na exponát.

Pavilón a expozícia je založený na obsahu a príbehu, ktorý je inšpirovaný podstatou fungovania systému S.A.W.E.R. Fyzikálny princíp je transformovaný do priestoru, ktorý sa stáva novým médiom pre komunikáciu s návštevníkmi.

Tím:

Priamo za účelom práce na návrhu pavilónu Českej republiky na svetovej výstave EXPO v Dubaji  vznikol vytvorený medzinárodný interdisciplinárny tím, v ktorom majú rovnocenné slovo ľudia z akademického prostredia i technologickej praxe. Tím nemal hierarchiu v pravom zmysle slova. Išlo o synergiu pohľadov a prístupov.

Vizualizácie:

Autori:

Autori návrhu pavilónu sú architekti Ján Tůma a Henrich Ráftl z ateliéru JinJan. Ten vznikol spojením ateliérov Formosa AA s R/FRM v ktorých obaja architekti predtým pôsobili. Práce Henricha Ráftla a Jana Tůmy sa zameriavajú na prepájanie architektúry, biológie a technológií. V ich projektoch je čitateľný dôraz na udržateľnú zložku a používanie inovatívnych technológií pri výrobe.

V posledných rokoch sa hlavným motívom práce autorov stal prístup „Driven by environment“. Princíp bol zhmotnený predovšetkým v projektoch, ktoré sa stali súčasťou pavilónu Českej republiky na svetovej výstave EXPO 2015 v Miláne. Inštalácia Laboratorium Silencii umožňovala nahliadnuť do sveta lesného ekosystému. Expozícia Land of Stories pracovala s digitálnou simuláciou eróznych procesov. Projekty sú ukážkou spolupráce naprieč spektrom odborníkov, ktorá je pre prácu ateliéru charakteristická.

Bude zaujímavé sledovať, či naši susedia dokážu nadviazať na úspech demontovateľného pavilónu, zloženého z prefabrikovaných modulov na EXPO 2015, ktorý získal bronzovú medailu za architektúru od Medzinárodného úradu pre výstavníctvo, v kategórii pavilónov do 2000 metrov štvorcových.