Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - Bratislavský hrad

Bratislavský hrad - komplexná obnova hradného areálu

Realizácia: prebieha od 2008

Investor: Národná rada SR

Metodika: Ivan Staník

Výskum: Marian Havlík, Elena Sabadošová

Autor projektu: Peter Bouda, Ivan Masár

Metodika obnovy /Ivan Staník (spracoval na základe dosiaľ nepublikovaného textu Ing. arch. A. Semanka: „Bratislavský hrad a jeho pokračujúca obnova“)/

Bratislavský hrad predstavuje významnú národnú kultúrnu pamiatku, zhmotňujúcu početné doklady slovenských dejín a historického výtvarného prejavu. Prešiel bohatým stavebno-historickým vývojom až do roku 1811, kedy vyhorel. Ako mnohé z rozsiahlych hradných komplexov, ktorých kompletná rekonštrukcia po požiari či vojnových udalostiach by si vyžadovala mimoriadne náklady, obnovovaný nebol. Preto postupne chátral až do polovice 20. storočia.

Objekty hradného areálu boli v zlom stavebno-technickom stave. Exteriérové plochy v rámci areálu niesli stopy rôznych dobových stavebných úprav vrátane letného amfiteátra vybudovaného na severnej terase v 40.rokoch.

1. etapa obnovy (1957-1968): Týkala sa hlavne hradného paláca a ako aj niektorých zväčša barokových prístavieb k opevneniu hradu ako kasární a stajní. Pamiatkovú obnovu sprevádzali v niektorých častiach pamiatkové výskumy, avšak realizácia rekonštrukcie objektu vo viacerých polohách s dobovým modernistickým prístupom im predchádzala. Napriek pomerne malému rozsahu zachovanej pôvodnej hmoty bol zvolený dobový prístup objemovej rekonštrukcie s reprezentačnou a muzeálnou funkciou, v paláci boli umiestnené aj mnohé technické prevádzky, neskôr i protiatómový kryt v suteréne. Toto riešenie si vyžiadalo množstvo diskutabilných kompromisov.

2. etapa obnovy (1985 - 2001): Táto etapa obnovy sa zamerala na dovtedy neriešené objekty hradného areálu. Riadila sa metodickými pokladmi vypracovanými na základe pamiatkových výskumov. Najvýraznejšou zmenou v hradnom paláci bolo v roku 1988 vybudovanie expozície Klenoty dávnej minulosti Slovenska v dovtedy neprístupných suterénnych a prízemných klenutých priestoroch južného krídla a Korunnej veže.

3. etapa obnovy (2008 - súčasnosť): Jej cieľom je obnova celého hradného areálu. Jedná sa vo väčšine prípadov o úpravy už obnovených objektov pochádzajúcich z 1. etapy obnovy. Naväzuje na koncepciu 2. etapy obnovy s prinavrátením výrazu areálu do doby jeho najväčšieho rozkvetu a zároveň poslednej slohovej prestavby hradu, do obdobia 60. rokov 18. storočia za panovania Márie Terézie, s prezentáciou najhodnotnejších nálezov starších stavebných fáz pôvodne stredovekého a renesančného hradu, ale aj staršej zástavby pochádzajúcej z obdobia pred vznikom hradu.

Táto etapa obnovy bola zahájená v roku 2008 obnovou hradného paláca. Jej realizácii predchádzali rozsiahle pamiatkové výskumy v rozsahu všetkých plánovaných zásahov do stavebných konštrukcií a terénu. Metodický prístup k obnove jednotlivých častí vychádza z miery zachovania originálnych konštrukcií, ich významu a z možností ich prezentácie, ako aj z potrieb nového funkčného využitia a z existencie novodobých konštrukcií. Vonkajšie fasády, ako aj fasády nádvoria paláca, sú rekonštruované na základe rozsiahlych výskumov, ako aj historických vyobrazení a pôdorysov hradu z tereziánskeho obdobia. Na vonkajších fasádach sú po selekcii nálezov architektonických prvkov pochádzajúcich zo starších vývojových fáz objektu prezentované najhodnotnejšie a najucelenejšie nálezy formou analytických sond. V polohách z najvyššou mierou zachovania originálnych povrchov stien a architektonických prvkov bola zvolená metóda analytickej prezentácie.

Na základe požiadavky investora na vytvorenie reprezentačných priestorov v dobovom výraze z obdobia panovania Márie Terézie na 1. poschodí južného krídla bola zvolená metóda analogickej rekonštrukcie na základe rozsiahlych archívnych výskumov dobových popisov, historických pôdorysov a štúdia analógií z prostredia kráľovského dvora existujúcich vo viacerých lokalitách v dnešnom Rakúsku, pochádzajúcich od rovnakých autorov zúčastnených na prácach na Bratislavskom hrade. Rekonštrukcia dobového interiéru v reprezentačných priestoroch je doplnená aj replikami pôvodnej obrazovej výzdoby stien s portrétmi kráľovskej rodiny a bude doplnená aj replikami historického mobiliáru z tohto obdobia. V priestoroch paláca slúžiacich novým funkciám bol vzhľad interiérov riešený súdobým spôsobom prispôsobených charakteru prostredia.

Vzhľadom na to, že na ploche severnej terasy hradu sa na teréne nezachovalo žiadne pôvodné usporiadanie tohto priestoru, v zmysle prístupu k rekonštrukcii objektu na západnej terase podľa dobových plánov a ananlógií sa už v koncepcii 2. etapy obnovy hradu z roku 1985 počítalo s rekonštrukciou barokovej záhrady, oranžérie a zimnej jazdiarne.

V rámci pamiatkových výskumov severnej terasy boli objavené zvyšky viacerých stavieb vyhotovených rímskou stavebnou technikou, pochádzajúcich pravdepodobne z 1.storočia p.n.l. z prostredia keltského oppida ležiaceho na území dnešnej Bratislavy. Všetky nálezy rímskych stavieb na území keltského oppida boli zachované a zabezpečené proti poškodeniu pri stavebnej činnosti a počíta sa s ich prezentáciou.

Architektonické riešenie obnovy /Ivan Masár/

Ostatná obnova paláca Bratislavského hradu predstavuje zásadný zvrat v prístupe oproti rekonštrukcii zo 60. rokov minulého storočia. Tá síce obnovila palác v jeho barokovej hmote, predstavovala však puristickú snahu o odlíšenie fyzicky zachovaných a už obnovovaných zaniknutých častí. Výsledkom bol v prevažnej miere novotvar, zodpovedajúci vtedajšiemu architektonickému názoru. Platilo to pre fasády aj vnútorné priestory. Stvárnenie historických hmôt v príslušných proporciách výrazovými prostriedkami vtedajšej modernej architektúry v sebe nieslo rozpor, ktorý bol s odstupom času vnímaný čoraz intenzívnejšie. 

Základných východísk novej rekonštrukcie bolo niekoľko. Z pohľadu architektonického stvárnenia išlo o snahu obnoviť palác do slohovej podoby z obdobia poslednej historickej vývojovej etapy (tereziánska prestavba), pri prezentovaní všetkých zachovaných hodnôt zo starších fáz. Súčasne bolo potrebné zachovať stopu hodnotných vkladov z predchádzajúcich rekonštrukcií. Z pohľadu funkčného využitia to bola snaha o maximálne sprístupnenie historických priestorov verejnosti. 

Špecifikom obnovy bol fakt, že pred zahájením prác neboli vykonané výskumy. Projekt bol spracovaný na základe vtedy dostupných podkladov. Až počas realizácie boli súbežne s výskumami a ich priebežným vyhodnocovaním upresňované jednotlivé architektonické a stavebno-technické riešenia.

Z hľadiska architektonického prístupu je možné rozdeliť priestory paláca na základe predpísanej metodiky do niekoľkých skupín. Prvou sú priestory a konštrukcie, ktoré sa rekonštruovali v slohovej podobe z 2. polovice 18. storočia. Jednalo sa hlavne o fasády (vrátane dvorových), väčšiu časť priestorov 1. a 2. poschodia a slávnostné schodisko. Do tejto skupiny možno zaradiť aj obnovu čestného nádvoria. V týchto prípadoch bola úloha architekta obmedzená na „technickú“ podporu výskumníkov a reštaurátorov. Druhou skupinou sú historické priestory, ktoré bolo potrebné obnoviť a prezentovať, prípadne ich zachované fragmenty a dopovedať ich výrazovými prostriedkami súdobej architektúry. Sem možno zaradiť obnovu priestoru renesančného vstupu, obnovu suterénov paláca, rytierskej sály, korunnej veže a suterénov pod čestným nádvorím. Do ďalšej skupiny môžeme zaradiť priestory, ktoré hovoria výlučne rečou súdobej architektúry, obnovená je však ich historická priestorová a hmotová štruktúra. Ide o severné schodisko a hudobnú sieň. V neposlednom rade treba spomenúť priestory, ktoré si zachovali svoj charakter z obdobia predchádzajúcich rekonštrukcií. Jedná sa o hudobnú sieň a klenotnicu, čiastočne aj rytiersku sálu. Poslednú skupinu tvoria priestory šatne na prízemí a expozičné priestory na 3. poschodí, ktoré sú stvárnené súdobo v náväznosti na ich funkčné využitie.

Naplneniu ambície sprístupniť čo najväčšiu časť historických priestorov predchádzala nutnosť vytesniť z paláca väčšinu technických zariadení a CO kryt. Podarilo sa to v súvislosti s budovaním nových podzemných priestorov v rámci rekonštrukcie objektu na západnej terase a rekonštrukcie severnej časti areálu. Nutné bolo aj vybudovanie podzemnej technickej chodby pod palácom. Celoročne prístupnými sa pre verejnosť stali všetky priestory paláca s výnimkou priestorov štátnej reprezentácie na 1. poschodí južného krídla.Aj depozitáre SNM v podkroví sú riešené tak, aby boli príležitostne prezentované. Väčšina verejnosti prístupných častí paláca je určená na výstavy a expozície. Dôraz bol kladený na väčší podiel priestorov pre dočasné výstavy, ktoré majú v porovnaní so stálymi expozíciami potenciál pritiahnuť opakovane viac návštevníkov, hlavne bratislavčanov. Zo stálych expozícií sú plánované dejiny Bratislavského hradu v novosprístupnených priestoroch suterénu, doplnené o prezentáciu archeologických nálezov in situ, dejiny Slovenska na 3. poschodí, hradná obrazáreň na 2. poschodí a prezentácia rokokových interiérov priestorov Františka Lotrinského na 1. poschodí severného krídla. Pre príležitostné výstavy je rezervovaný súbor priestorov Rytierskej sály a vstupných priestorov pri šatni na prízemí. Hudobná sieň slúži ako kultúrno-spoločenský priestor. Po celej výške je prístupná a zrekonštruovaná korunná veža.

Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:

Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).

Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD