Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - hrad Ľubovňa

Hrad Ľubovňa obnova veže a renesančného paláca

Autori projektu: Vladislav Slosarčík (veža), Vít Svoboda (palác)

Investor: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni

Realizácia: 1999 - 2011

Metodika: Peter Glos

Metodika obnovy: konzervácia

Hrad Ľubovňa je reprezentantom konzervačnej metódy preferovanej aj na Slovensku v poslednej vlne hradných obnov. Konzervácia je odborné ošetrenie hmotnej podstaty pamiatky, ktoré má zabezpečit' stabilitu jej dochovaného autentického stavu a vzhl'adu a dociať jej odolnosť proti zmenáma prípadným ďaľším škodlivým účinkom prostredia.

Metodika obnovy - hlavná obranná veža (Peter Glos)

Po obnove tzv. „dolného hradu“ v 70-tych až 90-tych rokoch 20. stor. prevažne rekonštrukčnou metódou boli objekty hradného jadra – tzv. „horného hradu“ v stave zanedbanej, nikdy neobnovovanej hradnej ruiny. Vzhľadom na statické narušenia, deštrukčné závaly a náletovú zeleň boli najmä objekty hlavnej obranne veže a východného, renesančného paláca verejnosti neprístupné a neprezentované. Z tohto dôvodu koncom 90-tych rokov 20. stor. pristúpilo Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni ako vt. vlastník areálu hradu k príprave a následnej realizácii obnovy prvého z dvoch dominantných objektov horného hradu – k obnove hlavnej obrannej veže. Objekt bol celkovo staticky vážne narušený, mal prerazenú klenbu 2. NP, interiér bol výrazne zavalený deštrukčnými závalmi, koruna murív veže bola vážne narušená a zvetraná a interiér veže bol celkovo neprístupný.

Zámerom vt. vlastníka hradu bolo vežu sanovať, stabilizovať, konzervovať, sprístupniť a jej hornú úroveň ako najvyššiu úroveň hradu využiť ako vyhliadkovú plošinu. Pre obnovu veže a celého horného hradu bola v roku 1998 zo strany vtedajšieho Slovenského ústavu pamiatok, KS Prešov a následne Pamiatkového ústavu Bratislava, Regionálne stredisko Prešov stanovená metodika principiálne odlišná, ako dovtedy aplikovaná rekonštrukčná forma obnovy na dolnom hrade. Jej niektoré aspekty však bolo nutné akceptovať. Pre obnovu veže (a aj celého horného hradu) boli stanovené nasledujúce základné ciele a rámcová metodika:

1. Maximálne možné zachovanie autenticity.
2. Stabilizácia a konsolidácia konštrukcií.
3. Zachovanie a obnova objektov v rozsahu ich zachovania.
4. Obnova veže konzervačnou formou (čiastočná rekonštrukcia a architektonizácia objektu)
5. Možnosť vytvorenia vyhliadkovej plošiny bez zastrešenia.
6.S prístupnenie plošiny reverzibilnou formou bez rekonštrukcie plnohodnotných podlaží.
7. Preferovanie materiálového zloženia: murivo, drevo, tehla , kov.
8. Zachovanie charakteru ruiny aj po obnove. Táto metodika bola zúčastnenými stranami na príprave obnovy všeobecne akceptovaná.

Názorový rozdiel sa však veľmi výrazným spôsobom prejavil v názore na formu vyhliadkovej plošiny a zastrešenia veže. Okrem požiadavky na skrytú formu zastrešenia a zároveň vyhliadky zo strany pamiatkového ústavu vlastník, miestna štátna správa i samospráva, celá miestna odborná i laická verejnosť i miestne združenia presadzovali zastrešenie formou kužeľovej strechy. Vo veľmi stručnom vyjadrení vzhľadom na všeobecnú jednoznačnú miestnu spoločenskú vôľu a vzhľadom na danosti hradu a zachovanú ikonografiu pamiatkový ústav akceptoval realizáciu zastrešenia vo forme podľa najstaršej podoby hradu z antependia oltára v obci Hraničné kužeľovou strechou.

Realizácia obnovy prebehla vo rokoch 1999 – 2003. Počas nej boli murivá veže konzervované a staticky stužené. Pri konzervácii boli dopĺňané iba nevyhnutné časti murív a otvorov. Konštrukcie a líca murív staticky vyhovujúce boli ponechané v existujúcom stave. Do interiéru bola vložená sústava drevených schodísk a náznakových úrovní stropov, ktoré umožňujú vežu v interiéri vnímať v celej výške ako torzálne zachovanú architektonizovanú ruinu, ktoré zároveň spolu so schodiskom v hrúbke muriva sprístupňuje vyhliadkovú plošinu.

Dodávateľsky obnovu realizovala miestna stavebná spoločnosť IVS – Ing. Milan Štupák, Stará Ľubovňa. Aj napriek nie veľkej skúsenosti s realizáciou obnovy obdobných historických stavieb sa úlohy zhostila mimoriadne dobre. Jej výrazným pozitívom bolo prispôsobenie sa a pružná reakcia na nové požiadavky vyplývajúce z aktuálne odhalených poznatkov a skutočností, ako aj z postupu prác, prezentovaných počas pamiatkového dohľadu a projekcie.

Metodika obnovy - renesančný palác (Peter Glos)

V rokoch 2008 – 2011 bola zrealizovaná komplexná obnova ruiny východného, tzv. renesančného paláca Hradu Ľubovňa. Palác rovnako v správe Ľubovnianskeho múzea – hrad v Starej Ľubovni ako najmohutnejší objekt hradu nebol dovtedy nikdy prístupný verejnosti. Ako nekontrolovaná ruina bol voľne vystavený poveternostným vplyvom a svojmu osudu spolu so suťovými závalmi, deštrukciami, progresívnymi kavernami a narušenými korunami, zarastený náletovou vegetáciou a predstavoval potenciálne nebezpečenstvo a ohrozenie pre návštevníkov múzea.

Po nevyhnutných pamiatkových výskumoch a projektovej príprave sa prikročilo k realizácii obnovy a sprístupneniu paláca. Ako hlavná metodická línia bola pre obnovu paláca uplatnená metóda striktnej konzervácie, konsolidácie a zabezpečenia existujúcich konštrukcií a sprístupnenie interiéru ruiny paláca verejnosti s možnosťou konania príležitostných podujatí v jeho priestoroch. Kvôli ochrane pamiatkovo hodnotného interiéru objektu bola v polohe historicky známeho a identifikovaného zastrešenia vložená skrytá, zaatiková oceľová technická strecha, tvarovo kopírujúca posledné predpokladané historické zastrešenie so štvoricou úžľabí, ktorá chráni celý vnútorný priestor paláca pred atmosferickými zrážkami. Jej konštrukcia bola vzhľadom na prístupové, dopravné a iné technické možnosti navrhnutá ako oceľová, priehradová, bez prekrytia podhľadu a bez podpôr (pre požadovaný nenarušený veľkopriestor paláca), osadená na existujúce ustúpenie muriva v polohe nasadenia atiky. Z hľadiska uzatvorenia strešného priestoru v hlavnom pohľade bola na južnej strane atika čiastočne rekonštruovaná. Napriek realizácii zastrešenia však určená metodika konzervácie existujúcich konštrukcií nebola nadlimitne prekročená a objekt aj po obnove naďalej predstavuje torzálne zachovaný objekt hradnej architektúry.

Dodávateľsky sa hlavnou mierou na obnove podieľala spoločnosť Mramorland s.r.o. Medzibrod. V rokoch 2008 až 2011 úspešne realizovala túto pomerne náročnú a v oblasti obnovy hradných ruín v ostatnom období najväčšiu akciu na východnom Slovensku.

Stavebné práce na hornom hrade (a aj iné odborné práce a zásahy) boli všeobecne realizované na zodpovedajúcej profesionálnej úrovni s použitím tradičných murovacích technológií, metód a materiálov prevažne z miestnych zdrojov, dominantne na báze vápna. Je možné konštatovať, že realizovaná obnova zároveň výrazne prispela k ochrane, zachovaniu a prezentácii pamiatkových hodnôt jadra hradu. Stabilizovaný exteriér, ale hlavne novosprístupnený interiér hlavnej obrannej veže a renesančného paláca aj vo forme architektonizovanej ruiny výrazným spôsobom obohatí a rozšíri možnosti muzeálnej prezentácie celého hradu pre odbornú, ale aj širokú laickú verejnosť.

Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:

Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).

Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD