Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Pergo

Třebětice 102
Holešov

PREFA Slovensko s. r. o.

Ladislava Dérera 2749/2
Bratislava - mestská časť Nové Mesto

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
20. marec 2016
0
1542

Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - Topolčiansky hrad

V tomto dieli predstavíme metodiku a architektonické riešenie obnovy Topolčianskeho hradu. Článok vznikol ako súčasť projektu: Obnova hradov v stredoeurópskom priestore.
Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - Topolčiansky hrad
Autori: doc. Ing. arch. Jana Gregoroá, prof. Ing. arch. Pavel Gregor, Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.Realizácia: 2015 - 2015Adresa: Námestie slobody 19, Bratislava, SlovenskoPublikované: 20. marec 2016

Topolčiansky hrad - obnova hradného jadra

Autor projektu obnovy: Ing. arch. Ján Kačala

Investor: Občianske združenie - Topoľčiansky hrad

Realizácia: prebieha od roku 2003

Metodika a výskum: Ing. arch. Martin Bóna

Metodika obnovy: Architektonizovaná ruina

Architektonizovaná ruina je metóda obnovy, pri ktorej je torzo architektúry čiastočne rekonštruované, zachováva si však charakter torza. Miera architektonizácie torza je chápaná ako hľadanie výrazových prostriedkov na sčitateľnenie pôvodného objektu s ohľadom na prezentovanú kultúrnu vrstvu objektu v jeho torzálnom výraze. Spôsob architektonizácie vyjadruje náš dnešný názorna estetizáciu a konsolidáciutorza, plniaceho najmäfunkciu exponátu.

Topoľčiansky hrad je typickým reprezentantom architektonizovanej ruiny. Pri tejto metóde obnovy sa využívajú konzervačné práce, analogické rekonštrukcie aj novotvary. Hrad obnovuje Občianske združenie Topoľčiansky hrad, ktoré pri výskumoch aj projekčnej práci spolupracuje s odborníkmi v danej oblasti. Pri tejto metóde sú kombinované konzervačné práce (stabilizovanie múrov, otvorov, omietok) s náznakovými rekonštrukciami tesárskych konštrukcií okenných a dverných otvorov a kontextuálnymi novotvarmiv miestach nových prevádzkovo-funkčných požiadaviek.

Architektonizovaná ruina
Architektonizovaná ruina

Metodika obnovy (Ing. arch. Martin Bóna)

Hlavným cieľom obnovy pamiatky je jej záchrana a sprístupnenie verejnosti ako kultúrno-historický exponát a za týmto účelom vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov a ich oboznámenie sa s dejinami a významom pamiatky.

V rámci tohto cieľa sa navrhlo regulované sprístupnenie, a teda aj s uzatváranie priestoru hradného jadra (horného hradu). Prístup do jadra sa obnovil v pôvodnej trase po zrekonštruovanom moste. Ponad priekopu a prechádzajúc priestorom parkanu (obranný okruh) vyúsťuje k hlavnej vstupnej bráne. Chýbajúce zrútené úseky parkanového múru sa domurovali do výšky predpokladaných parapetov strieľní. V rámci parkanu sa dosypaním uvoľnených zásypov zrekonštruovala historická pochôdzna úroveň a umožnil sa návštevníkom prechod k západnej delovej bašte, ktorá bola sprístupnená novým dreveným schodiskom ako vyhliadkový bod. Regulácia prístupu do jadra sa navrhla v mieste vstupnej brány za vyústením mosta do parkanu novou osadenou bránovou mrežou.

V samotnom hradnom jadre sa niveleta nádvoria prinavrátila do pôvodného stavu. Na ploche spádovaných sutín v závaloch južného krídla sa zrealizovalo hľadisko prírodného divadla terasovitou úpravou terénu. Hmota závalov bola zo strany nádvoria pridržaná čiastočne rekonštruovanou dvorovou stenou, v ktorej sa obnovili okenné a vstupné otvory. Vo východnom okraji palácového krídla sa odkryli sutiny až na úroveň zrútenej klenby pivničného podlažia. Klenba pivnice sa opravila, čím sa umožnilo sprístupnenie neznámych pivničných priestorov hradu a ich využívanie.

Priestory severnej zástavby hradného jadra boli sprístupnené náznakovo rekonštruovaným dvojramenným kamenným schodiskom, odkrytým archeologickým výskumom. Schodisko bolo obnovené v pôvodnej trase, avšak s mierne upraveným výškovým stúpaním tak, aby bolo možné dostať sa i na prízemie severovýchodného palácového krídla, kde sa predpokladá prítomnosť pôvodnej kaplnky.

Samotný severný trakt palácového krídla – pôvodný gotický palác - bude sprístupnený až v úrovni 2.podlažia, a preto sa závaly sutín v 1. podlaží neodstraňovali. V južnom obvodovom múre sa koruna múru v chýbajúcich miestach vymurovala kvôli ochrane návštevníkov do parapetnej výšky. Prístup bude riešený v západnom ukončení múru v dotyku s obytnou vežou, a to na spôsob vysunutej ochodze popri južnej stene veže, ktorá bude náznakovo imitovať zaniknutý trámový strop južného palácového traktu. Zrútený severný obvodový múr paláca sa v západnej polovici vymuroval do parapetnej výšky 2. podlažia. Pôchodzna úroveň je riešená približne v úrovni podlahy 2. podlažia s možnosťami pekných krajinárskych výhľadov.

Obytná veža zostala naďalej prístupná z plošiny južného traktu dnešným vstupom na prízemí a z tejto polohy bude tiež sprístupnená aj plocha severozápadného palácového krídla. Jeho zrútená dvorová južná stena sa doplnila do parapetnej výšky 2. podlažia.

Vyššie úrovne obvodového múru hradného jadra sa obnovili konzervačnou metódou s čiastočnou rekonštrukciou jednotlivých otvorov s cieľom statického zabezpečenia konštrukcií. Vo východnom priečelí severného palácového krídla, ktoré sa v roku 1999 zväčša zrútilo, došlo len k čiastočnému vymurovaniu spadnutej časti, a to kvôli stabilizácii dnešnej previsnutej ukončujúcej časti fasády.

Plánované napojenie veže a pivničných palácových priestorov na elektrický prúd bude realizované zahĺbenými vodičmi v sutinových zásypoch. Odvodnenie zrážkových vôd z jednotlivých častí areálu horného hradu sa rieši bez vytvárania nových otvorov či prierazov. Hradné jadro bude celkovo odvodnené cez priestor hlavného vstupu, pokračujúc cez plochu parkanu až do existujúcej priekopy.

Pri obnove murív sa použil pôvodný druh lomového kameňa, v miestach tehlového muriva sa využila staršia tehla. Dôraz sa kládol aj na zloženie maltovej zmesi, ktorá využíva dlhodobo zahasené vápno, pričom minimálne pridávanie cementu sa uskutočnilo v namáhaných častiach murív (koruny, kaverny a pod.).

Uvedený metodický prístup k obnove neprináša negatívny vplyv na dodnes zachovanú priestorovú skladbu pamiatky, ktorú zachováva v plnej miere ako predmet pamiatkovej ochrany. Rovnako nezasahuje do existujúcej ruinálnej siluety, ktorú takisto vníma ako predmet ochrany. Navrhli sa iba čiastočné zmeny v hmotnej podstate pamiatky, ktorými sa cieli dosiahnuť zvýšenie čitateľnosti pôvodného priestorového členenia, a to najmä lokálnym vynesením zasypaných konštrukcií palácov a opevnení hradu nad úroveň terénu a úpravou samotného terénu parkanu a nádvoria či niekdajších interiérov paláca. Navrhované zásahy ako jediné umožňujú zrekonštruovanie pôvodnej prístupovej komunikácie a tiež pohyb návštevníkov po historických trasách.

Situácia
Situácia

Architektonické riešenie obnovy (Ing. arch. Ján Kačala)

Za prvých staviteľov Topoľčianskeho hradu sú považovaní Čákovci, ktorí dali postaviť bazálny hrad na skalnom výbežku na začiatku 14. storočia. Jeho objektová skladba sa vyvíjala až do konca 17. storočia, kedy jeho vtedajší majitelia, Forgáčovci, prišli o všetky majetky. V 19. storočí dala chátrajúcu stavbu opraviť rodina Stummerovcov. Prestavali vstupné brány a veža získala svoj charakteristický romantizujúci vzhľad.

Po období devastácie hradnej ruiny (najmä poveternostnými vplyvmi) sa v rokoch 2003/2004 pripravil projekt na obnovu hradu so zámerom konzervovať ruinu do stavu po prestavbe posledných majiteľov hradu. Hlavným cieľom obnovy a využitia pamiatky je jej záchrana a sprístupnenie pre verejnosť. Sanácia nadzemných architektúr sa sústredila na objekty, ktoré patria k signifikantom hradu.

Architektonický návrh obnovy Topoľčianskeho hradu vychádzal z dovtedajších poznatkov historického vývoja a z terénneho prieskumu. Zámerom obnovy bolo sfunkčniť hradné jadro a stabilizovať plášť jadra, ktorý spolu s vežou tvorí najzaujímavejšiu časť hradu. Palácové trakty južnej časti vnútra hradu sa upravili na amfiteátrové hľadisko, severný predvežový palác a spádové nádvorie k nemu ako javisko. Samotný plášť tvorí vzácnu estetickú a v neposlednom rade aj akustickú kulisu. Priestor horného hradu je navrhovaný v rámci kultúrnych podujatí ako amfiteáter pre obmedzený počet návštevníkov aj po úpravách zachovaných torz murív. Obnovou komunikačných priestorov sa sprístupnil predvežový priestor a plošina poschodia gotického paláca pre panoramatické priehľady do krajiny. Hradné jadro je sprístupnené cez celodrevený most realizovaný formou kontextuálneho novotvaru.

Konzervácia sa uskutočňovala z materiálovej bázy získanej na mieste - separovaním kameňa zo sutín. Použitá tehla sa takisto vyťažila z miest archeologicky odsledovaných zásypov a deštrukcií. Na realizáciu novotvarov nadpraží otvorov či doplňovaných konštrukcií bola dovezená z búraných starých objektov z okolia Topoľčian. Pri obnove drevených prvkov sa jednotne použilo dubové drevo s nevyhnutnou povrchovou úpravou. Tento materiál je použitý pri rekonštrukcii nadpraží okien a prekladov otvorov, na prezentáciu objavených segmentov a tiež na konštrukcie novotvarov - prístupového mosta, amfiteátra, schodísk, zábradlia a aj pri obnove strechy veže.

Pri realizácii projektového zámeru došlo k vzácnej zhode zúčastnených strán a optimálnej spolupráci realizačného „trojuholníka“ : projekcia - výskum - dodávateľ. Objednávateľ veľmi realisticky pristúpil k projektu, s ktorým sa stotožnil a svoje predstavy precízne skorigoval podľa výskumu. To sa odzrkadlilo aj na úspechu aplikácie európskeho grantového mechanizmu.

Pôdorys 2. NP hradného jadra - slohová analýza
Pôdorys 2. NP hradného jadra - slohová analýza
Pôdorys 2. NP hradného jadra - návrh pamiatkovej obnovy
Pôdorys 2. NP hradného jadra - návrh pamiatkovej obnovy
Vonkajší rozvinutý pohľad na palác a parkanový múr - návrh pamiatkovej obnovy
Vonkajší rozvinutý pohľad na palác a parkanový múr - návrh pamiatkovej obnovy
Letecká snímka areálu hradu
Letecká snímka areálu hraduAutor fotografie: Anton Fábry
Horné jadro hradu - fotografia pred sprístupnením
Horné jadro hradu - fotografia pred sprístupnenímAutor fotografie: Anton Fábry
Horné jadro hradu - fotografia po výstavbe dreveného mostu
Horné jadro hradu - fotografia po výstavbe dreveného mostuAutor fotografie: Anton Fábry
Veža - fotografia pred obnovou
Veža - fotografia pred obnovouAutor fotografie: Anton Fábry
Veža - fotografia po obnove
Veža - fotografia po obnoveAutor fotografie: Anton Fábry
Palácové trakty južnej časti jadra hradu- fotografia pred obnovou a výstavbou amfiteátra
Palácové trakty južnej časti jadra hradu- fotografia pred obnovou a výstavbou amfiteátraAutor fotografie: Anton Fábry
Palácové trakty južnej časti jadra hradu- fotografia po obnove a výstavbe amfiteátra
Palácové trakty južnej časti jadra hradu- fotografia po obnove a výstavbe amfiteátraAutor fotografie: Anton Fábry
Komunikačné priestory hradu - fotografia pred obnovou
Komunikačné priestory hradu - fotografia pred obnovouAutor fotografie: Anton Fábry
Komunikačné priestory hradu - fotografia po obnove
Komunikačné priestory hradu - fotografia po obnoveAutor fotografie: Anton Fábry
Hradný areál - fotografia pred obovou
Hradný areál - fotografia pred obovouAutor fotografie: Anton Fábry
Amfiteátrové sedenie, veža a areál - fotografia súčasného stavu
Amfiteátrové sedenie, veža a areál - fotografia súčasného stavuAutor fotografie: Anton Fábry

Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:

Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).

Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD

Poloha diela

doc. Ing. arch. Jana Gregoroá
prof. Ing. arch. Pavel Gregor
Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD.
Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím