Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
10. január 2016
0
2426

Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - hrad Beckov

V tomto dieli predstavíme metodiku a architektonické riešenie obnovy hradu Beckov. Článok vznikol ako súčasť projektu: Obnova hradov v stredoeurópskom priestore.
Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - hrad Beckov
Autori: doc. Ing. arch. Jana Gregoroá, prof. Ing. arch. Pavel Gregor, Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.Realizácia: 2015 - 2015Adresa: Námestie slobody 19, Bratislva, SlovenskoPublikované: 10. január 2016

Hrad Beckov - komplexná obnova areálu hradu

Realizácia: prebieha od 2007

Investor: Obec Beckov

Výskum a metodika: Ing. arch. Martin Bóna, Ing. Miroslav Matejka

Autor projektu: Ing. arch. Anton Valach

Situácia
Situácia

Metodika obnovy (Martin Bóna)

Pokračujúca obnova a budúce využitie pamiatky nadväzuje na staršie zámery a programy pamiatkovej úpravy vypracované štátnou organizáciou pamiatkovej starostlivosti (Rejthar-Smoláková 1970; Kodoňová 1983). Tie z hľadiska širších urbanistických vzťahov určili ochranu hradu ako dominanty stredného Považia s dobrou dostupnosťou a návštevnosťou, a preto z pohľadu zachovania historických, umeleckých a architektonických hodnôt pamiatky určili ako hlavné kritérium zachovať originalitu pamiatky. Z toho vyplynula aj hlavná metóda obnovy: konzervácia s čiastočnou rekonštrukciou niektorých častí. Pri návrhu funkcie pamiatky ako historického exponátu s expozičnými priestormi odkrytých nálezov sa vychádzalo z jej príťažlivosti cestovnému ruchu (Rejthar-Smoláková 1970, s. 6, 10).

Prebiehajúca obnova používa konzervačnú metódu, zachováva a chráni ruinálnu siluetu hradu, odporúča postupné odstránenie nevhodných stavebných zásahov zrealizovaných za posledné tri desaťročia a v nadväznosti na existujúce zapojenie objektu do cestovného ruchu predkladá návrh revitalizácie hradného komplexu a jeho atraktívnejšiu prezentáciu. Základným cieľom je preto ukončenie pamiatkovej obnovy objektu, zatraktívnenie hradu ako kultúrno-historického exponátu, jeho sprístupnenie verejnosti a vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov oboznamujúcich sa s dejinami a významom tejto pamiatky.

Priestorová skladba pamiatky zachovaná v plnej miere je predmetom pamiatkovej ochrany. Jedným z dôležitých predmetov ochrany je aj prirodzený charakter hradnej zrúcaniny. Návrh ho zachováva a v nevhodne stvárnených častiach ho odporúča pri následnej korekcii opraviť. Čiastočnými zmenami v hmotnej podstate dnešnej pamiatky je cieľom dosiahnuť vytvorenie nových krytých priestorov v celistvo zachovaných objektoch hradného jadra a formou náznakovej rekonštrukcie zaniknutých hospodárskych objektov v 1. predhradí dosiahnuť nielen vytvorenie priestorov pre potrebné prevádzkové zázemie hradu, ale aj zvýšenie jeho pôvodnej priestorovej čitateľnosti. V prípade potreby náročnejšej statickej sanácie vykloneného hradbového múru priestorovou konštrukciou sa v novotvaroch stavieb umožní skrytie takejto konštrukcie.

Z hľadiska minimálnych zmien v hmotnej podstate stojacich historických konštrukcií v snahe o dosiahnutie čo najlepšieho celistvého dojmu sú doplnky historických konštrukcií realizované formou minimálneho materiálového rozlíšenia. Zároveň sa ráta s maximálnym využívaním tradičných stavebných technológií, ktoré nenarúšajú stavebno-fyzikálne vlastnosti historických konštrukcií. Vzhľadom na dominantný režný charakter kamenného muriva so zaniknutými omietkami na stojacich historických architektúrach návrh odporúča pri realizácii doplnkov zachovanie režného kamenného muriva s maximálnym štrukturálnym a materiálovým priblížením sa pôvodným konštrukciám.

Letecká snímka hradu
Letecká snímka hraduzdroj: http://www.sme.sk/c/6928849/letecke-zabery-z-cesty-okolo-slovenska.html (február 2015)
Areál hradu zámer obnovy pamiatky
Areál hradu zámer obnovy pamiatky
12 - vizualizácie horného hradu návrh pamiatkovej obnovy
12 - vizualizácie horného hradu návrh pamiatkovej obnovy
12 - vizualizácie horného hradu návrh pamiatkovej obnovy
12 - vizualizácie horného hradu návrh pamiatkovej obnovy
9 - fotografia pred obnovou
9 - fotografia pred obnovou
9 - fotografia počas obnovy
9 - fotografia počas obnovy
9 - fotografia pred obnovou
9 - fotografia pred obnovou
9 - fotografia počas obnovy
9 - fotografia počas obnovy
20 - fotografia pred obnovou
20 - fotografia pred obnovou
20 - fotografia po obnove
20 - fotografia po obnove
14 -fotografia po obnove
14 -fotografia po obnove
Pôdorys 1.NP horného hradu návrh pamiatkovej obnovy
Pôdorys 1.NP horného hradu návrh pamiatkovej obnovy

Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:

Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).

Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD

Poloha diela

doc. Ing. arch. Jana Gregoroá
prof. Ing. arch. Pavel Gregor
Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD.
Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím