Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.
Hrad Beckov - komplexná obnova areálu hradu
Realizácia: prebieha od 2007
Investor: Obec Beckov
Výskum a metodika: Ing. arch. Martin Bóna, Ing. Miroslav Matejka
Autor projektu: Ing. arch. Anton Valach
Metodika obnovy (Martin Bóna)
Pokračujúca obnova a budúce využitie pamiatky nadväzuje na staršie zámery a programy pamiatkovej úpravy vypracované štátnou organizáciou pamiatkovej starostlivosti (Rejthar-Smoláková 1970; Kodoňová 1983). Tie z hľadiska širších urbanistických vzťahov určili ochranu hradu ako dominanty stredného Považia s dobrou dostupnosťou a návštevnosťou, a preto z pohľadu zachovania historických, umeleckých a architektonických hodnôt pamiatky určili ako hlavné kritérium zachovať originalitu pamiatky. Z toho vyplynula aj hlavná metóda obnovy: konzervácia s čiastočnou rekonštrukciou niektorých častí. Pri návrhu funkcie pamiatky ako historického exponátu s expozičnými priestormi odkrytých nálezov sa vychádzalo z jej príťažlivosti cestovnému ruchu (Rejthar-Smoláková 1970, s. 6, 10).
Prebiehajúca obnova používa konzervačnú metódu, zachováva a chráni ruinálnu siluetu hradu, odporúča postupné odstránenie nevhodných stavebných zásahov zrealizovaných za posledné tri desaťročia a v nadväznosti na existujúce zapojenie objektu do cestovného ruchu predkladá návrh revitalizácie hradného komplexu a jeho atraktívnejšiu prezentáciu. Základným cieľom je preto ukončenie pamiatkovej obnovy objektu, zatraktívnenie hradu ako kultúrno-historického exponátu, jeho sprístupnenie verejnosti a vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov oboznamujúcich sa s dejinami a významom tejto pamiatky.
Priestorová skladba pamiatky zachovaná v plnej miere je predmetom pamiatkovej ochrany. Jedným z dôležitých predmetov ochrany je aj prirodzený charakter hradnej zrúcaniny. Návrh ho zachováva a v nevhodne stvárnených častiach ho odporúča pri následnej korekcii opraviť. Čiastočnými zmenami v hmotnej podstate dnešnej pamiatky je cieľom dosiahnuť vytvorenie nových krytých priestorov v celistvo zachovaných objektoch hradného jadra a formou náznakovej rekonštrukcie zaniknutých hospodárskych objektov v 1. predhradí dosiahnuť nielen vytvorenie priestorov pre potrebné prevádzkové zázemie hradu, ale aj zvýšenie jeho pôvodnej priestorovej čitateľnosti. V prípade potreby náročnejšej statickej sanácie vykloneného hradbového múru priestorovou konštrukciou sa v novotvaroch stavieb umožní skrytie takejto konštrukcie.
Z hľadiska minimálnych zmien v hmotnej podstate stojacich historických konštrukcií v snahe o dosiahnutie čo najlepšieho celistvého dojmu sú doplnky historických konštrukcií realizované formou minimálneho materiálového rozlíšenia. Zároveň sa ráta s maximálnym využívaním tradičných stavebných technológií, ktoré nenarúšajú stavebno-fyzikálne vlastnosti historických konštrukcií. Vzhľadom na dominantný režný charakter kamenného muriva so zaniknutými omietkami na stojacich historických architektúrach návrh odporúča pri realizácii doplnkov zachovanie režného kamenného muriva s maximálnym štrukturálnym a materiálovým priblížením sa pôvodným konštrukciám.
Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:
Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.
Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).
Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD