Obnova hradov v stredoeurópskom priestore - Csókakő, Maďarsko

Hrad Csókakő - obnova areálu a náznaková rekonštrukcia vstupnej veže a kaplnky

Realizácia: 2010 - 2014

Autori obnovy: Gál Tibor, Gerák Miklós, Lénárd Márton

Výskum: Székesfehérvári Múzeum

Stavebník: Kincstár/Várbarátok Köre

Metodika obnovy: Náznaková rekonštrukcia

Náznaková rekonštrukcia patrí medzi rekonštrukčné metódy obnovy, neobnovuje však prvotný vzhľad, ale pôvodný charakter pamiatky. Princíp re interpretácie zaniknutej skutočnosti v sebe nesie bohatý potenciál inšpirácie z minulosti. Aby mohol byt' plnohodnotne využitý, je potrebné ovládať aspoň základné znaky zaniknutej architektúry. Naznačovať je možné hmotnými prvkami, ale aj nehmotnými. Pokiaľ sa využívajú hmotné, dá sa postupovať formou štylizácie alebo transformácie pôvodných prvkov zaniknutej architektúry.

V roku 1955 vznikla spoločnosť "Priatelia hradu Csókakő" a odvtedy sa na hrade realizuje výskum a rekonštrukčné práce. Priamo z ruín stredovekého hradu vyrástli náznakové rekonštrukcie vstupnej brány a kaplnky. Hradná brána a je vernejšou rekonštrukciou, kde nový stavebný materiál je od originálu odlíšený vápenným náterom. Otvory majú abstrahovaný tvar voči historickým originálom. Pri náznakovej rekonštrukcii kaplnky bol ten to objekt stvárnený voľnejšie. Úzke štrbinové otvory využili ako lajtmotív, ktorým vytvorili nielen okenne otvory na bočnej fasáde, ale aj okno v tvare kríža na štítovej fasáde kaplnky. Vznikol tak moderný akcent v mieste pôvodného symbolického rozetového okna a súčasná funkčná kaplnka vyrastajúca z historických základov aj tradícií

História hradu a začiatok obnovy (Tibor Gál)

S výstavbou hradu - jediného v kraji, čo bolo v tých časoch dosť neobvyklé - začal rod Csákovcov v 13. storočí. Slúžil im ako samostatné správne centrum ich rozsiahlych statkov, ktoré zaberali až štvrtinu kraja. Jeho história bola spätá s blízkym korunovačným mestom. Székesfehérvár. Hlavná budova hradu nebola nikdy dostavaná.

Napriek tomu hrad začiatkom 14. storočia odolal tureckej invázii a spravovať ho mohol príslušný krajský hajtman. Väčšina stredného hradu bola zničená až počas 19. storočia inštitucionalizovanou pamiatkovou starostlivosťou.

Obnova hradu začala z iniciatívy miestnych komunít v roku 1955. Ako prvá bola dokončená obnova oporných stien a rekonštrukcia vstupnej veže (2012). Nasledovala výstavba ochrannej budovy nad kaplnkou (2014). V súčasnosti prebieha archeologický výskum dolného hradu, kde sa predpokladajú veľmi sľubné výsledky.

Výstavu "Obnova hradov v stredoeurópskom priestore" pripravili:

Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“
Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Za zmienku určite stojí dokumentárny film “Načo sú nám pamiatky?” - sonda do názorov súčasnej spoločnosti (2013), panelová diskusia o úlohe architekta pri obnove pamiatok (2014) a výstava Obnova hradov v stredoeurópskom priestore (2015).

Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD