Smart prieSTORY

Posledné číslo časopisu o územnom plánovaní URBANITA, ktorý vydáva Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (MDV SR) prinieslo podobne, ako je u Urbanity zvykom, mnoho zaujímavého obsahu. Po dohode s redakciou sme radi, že témy, ktoré sa týkajú prostredia v ktorom žijeme môžeme postupne priblížiť aj širšiemu okruhu našich čitateľov. Júnové číslo bolo venované dvom nosným témam. Prvou boli Verejné priestory a ďalšou, v poslednom čase mimoriadne frekventovaná téma Smart Cities.

Dnes prinášame pilotný článok Katky Boháčovej:

Smart priestory

Úloha verejného priestoru sa v 21. storočí neodvratne mení vplyvom rýchleho technologického vývoja. internet nám umožnil byť v jednom momente v práci a zároveň sedieť v kaviarni na nábreží. Dennodenná potreba byť on-line v prepojení s globálnym svetom formou sociálnych sietí facebooku, twiteru, neobmedzeného množstva aplikácií, vytvára možnosť tráviť čas vo virtuálnom verejnom priestore, kde nachádzame divadlá, kiná, školy, banky, všetko to, za čím sme museli v minulosti chodiť do fyzického priestoru. Verejné priestory, ktoré nie sú v blízkosti WiFi pripojenia, sa stávajú strateným miestom na pomyslenej mape mesta. Súčasným fenoménom verejných priestorov sú ľudia sediaci oproti sebe na námestí, v parku alebo na ulici, komunikujúci paradoxne nie medzi sebou, ale s komunitou na sociálnej sieti cez smartfón.

Potreba prepojenia oboch sfér verejného priestoru je výzvou pre architektov, urbanistov, dizajnérov. trendy vo verejných priestoroch reagujú na vývoj v technológiách.

Pred časom sme si nevedeli predstaviť lietajúce auto, dnes už vieme, že autorom riešenia je slovenský vynálezca Štefan Klein. Predstavme si, že by doprava vstúpila do novej revolučnej etapy. Aké by bolo nazeranie na verejný priestor, pokiaľ by automobilová doprava lietala nad našimi hlavami?

Solárna energia sa pred desaťročím javila pre bežných užívateľov ako nedostupná forma, dnes predstavila firma Tesla solárnu strešnú krytinu, Francúzi experimentujú so solárnymi cestami. Spoločným menovateľom všetkých týchto inovácií sú Smart riešenia. Čo definuje, aby mohli byť verejné priestory označované „Smart“ označením? V tejto oblasti sa stretávame s používaním pojmu „Smart“ v rovinách procesu, stratégie a designu. Z hľadiska procesu a stratégie sú to hlavne témy mobility, vodozádržné opatrenia reagujúce na klimatické zmeny, integrácia inteligentných sietí. Smart riešenia z pohľadu designu sú prepojením digitálnej technológie a interaktivity zabalené do užívateľsky priateľského designu. Mení sa význam mestského mobiliáru, okrem klasických foriem pribúdajú nové prvky ako solárne nabíjacie stanice, solárne lavičky, interaktívne informačné systémy, plochy na digitálne projekcie.

Interaktívne projekcie

Prelomový projekt, ktorý upozornil na potenciál digitálnej technológie, sa skrýval vo využívaní interaktívnych projekcií vo verejnom priestore. inštalácia Jamesa Plensa pozostávajúca z veľkoformátových „pixelových tvárí“ inštalovaných na hranoloch Crown fontány v Millenium parku Chicago sa stala dôležitým atraktorom parku. Digitálne premietanie na fasády budov prinieslo ďalší rozmer oživenia a interaktivity do verejných priestorov.

Solárne cesty

Progresívne zareagovalo Francúzsko na celosvetovú diskusiu o klimatických zmenách myšlienkou nahradenia klasických dopravných koridorov solárnymi cestami. Pilotným projektom sa stalo overenie technológie v menšom rozsahu na vybranom úseku cyklistických ciest. Povrch existujúcich ciest bol pokrytý panelmi zloženými z polykryštalického silikónu. Preukázalo sa, že kilometrový úsek solárnych panelov dokáže vytvoriť elektrinu pre 5 000 obyvateľov. Ukazuje sa, že „sebestačná infraštruktúra“ nezávislá od energií z verejných mestských rozvodov je priamo spojená s budúcnosťou verejných priestorov.

Pokračovaním myšlienky založenej na sebestačnej infraštruktúre je podnetná realizácia od Daana roosegaardena. Bola inšpirovaná významným výtvarným dielom Vincenta van Gogha „Starry night“. Autor navrhol cyklotrasu cez krajinu, ktorá v noci svieti. Povrch cesty je zložený z tisícoviek kameňov, ktorých súčasťou sú solárne nabíjajúce sa led svetlá. Aplikácia samosvietiacich cyklotrás by mohla pomôcť eliminovať potrebu verejného osvetlenia.

Solárne povrchy

Povrchové úpravy založené na princípe solárnych článkov sa osvedčili aj na príklade revitalizácie nábrežia v Zadare. Chorvátsky architekt Nikola Baics navrhol interaktívne námestie s názvom „Saudao ao Sol“ v preklade pozdrav slnku. Kruhová plocha s priemerom 22 m sa skladá z tristo trojvrstvových sklenených platní, ktoré obsahujú solárne články pohlcujúce slnko počas dňa. Farebná svetelná hra interaktívne reaguje na rytmus vĺn a zvuky mora.

Nabíjacie stanice

Francúzsky designer Mathieu Lehanneru navrhol v Paríži WiFi stanicu, kde si môžu ľudia sadnúť a nabiť notebook, alebo smartfón. Návrh s názvom „Digital Break“ vyhral súťaž na nový mestský mobiliár, ktorý je napojený na podzemnú optickú sieť. Súčasťou designu betónových otočných stoličiek sú aj podporné výsuvné stolíky na notebook. Stanica má v sebe zabudovanú aj veľkú informačnú obrazovku určenú pre tých, ktorí nemajú pri sebe smartfóny. Podobnú víziu predstavilo At&t, keď umiestnilo 15 nových dobíjacích WiFi staníc do parkov a na nábrežia v New Yorku, ktoré fungujú ako turistické hotspoty. Solárne nabíjacie stanice odolné voči poveternostným vplyvom využívajú tri monokryštalické panely, ktoré absorbujú svetelnú energiu a tá sa ukladá do interných batérií. telefóny a tablety je možné nabíjať aj počas zamračených dní.

Smart bilbordy

Neutíchajúca kritika týkajúca sa vizuálneho smogu, ktorý zaplavil naše verejné priestory, nemusí nutne znamenať, že reklamné bilbordy majú úplne vymiznúť z verejného priestoru. Za pozornosť stojí nápad agentúry ogilvy & Matter France, ktorá spolu s iBM vytvorila kampaň na podporu smart návrhov obytných štvrtí. Lavička, prístrešok, rampa navrhnuté nielen pre to, aby boli pekné, ale hlavne aj užitočné. Prepojenie komerčnej mestskej inzercie s tzv. guerilla prístupom k verejným priestorom je dobrou alternatívou.

Smart proces

Smart projekt z hľadiska procesu a stratégie sa podarilo zrealizovať v priebehu minulého roku v susednom rakúsku. Viedeň potvrdila svoju vedúcu pozíciu najlepšieho miesta na život už druhý rok za sebou, ako uvádza agentúra Mercer. Podnetným projektom mapujúcim premenu významného obchodného bulváru je príbeh Mariahilfer Strasse vo Viedni. obchodná ulica prepája v úseku 1,6 km historické centrum so železničnou stanicou.

Pôvodná tvár ulice v 19. storočí mala charakter pešej zóny s trasovaním električky. Posledné roky sa ulica premenila na dopravný koridor, ktorým prechádzalo viac ako 12 000 áut denne. Zaťaženie individuálnou automobilovou dopravou plne podporovalo tranzitný charakter priestoru, čo malo za následok postupné vytlačenie ľudí z ulice. S reguláciou dopravy majú svoje skúsenosti hlavne severské krajiny ako Dánsko, Holandsko a Nórsko. Poznáme však aj viaceré pozitívne príklady z Belgicka, Švajčiarska alebo Francúzska. Hlavným cieľom sa stala premena obchodnej triedy na priestor, kde majú prioritu chodci a cyklisti.

Radikálny zásah do prevádzky ulice vytváral viaceré obmedzenia pre vlastníkov nehnuteľností a obchodníkov. Majitelia kamenných obchodov argumentovali obavou zo zníženia ziskov z dôvodu straty parkovania priamo na ulici.

Celý proces sprevádzala veľká informačná kampaň, ktorá vysvetľovala víziu premeny Mariahilfer Strasse, ale aj napriek tomu sa nepodarilo presvedčiť väčšinu Viedenčanov o kvalite navrhovanej premeny. Prebiehali viaceré informačné stretnutia s architektmi, ktorí pravidelne prezentovali a vysvetľovali projekt. Základným úspechom premeny bolo, že mesto si uvedomovalo potrebu komunikácie celkovej vízie projektu, intenzívnej marketingovej kampane a participácie obyvateľov v procese projektu. Jedným zo strategických momentov bolo vytvorenie prototypov mobiliáru 1:1 umiestneného priamo na obchodnej ulici. Sedenie bolo vyrobené zo žuly z miestneho lomu. Participácia ľudí bola dotiahnutá až do takej miery, že mesto vyhlásilo referendum o budúcej obchodnej pešej zóne. Výsledok nebol jednoznačný, ako sa čakalo. Skončil s tesnou podporou 53 % ľudí hlasujúcich za novú podobu miesta. Nástroj, s ktorým pristúpili k premene, bola regulácia individuálnej automobilovej dopravy, v rámci ktorej sa znížila rýchlosť na 20km/h. V niektorých častiach je automobilová doprava úplne vylúčená.

Zdieľané priestory

Mariahilfer Strasse bola rozdelená do troch častí, centrálna časť medzi Andreasgasse a Kirchengasse sa zmenila na pešiu zónu, dve vonkajšie časti fungujú na koncept tzv. „share spaces“, v ktorom jeden priestor využívajú chodci a hromadná doprava. Celková premena ulice sa dotkla 43 000 m2 s celkovými nákladmi 12 000 000 eUr. Autorom návrhu z architektonickej kancelárie Bureau B+B sa odstránením obrubníkov a vyrovnaním terénu podarilo vytvoriť ucelený priestor, podtrhnutý materiálovým riešením, ktorý prinavrátil ulici znovu pozitívnu atmosféru. Súčasťou riešenia bol aj nový koncept regulácie exteriérových terás, ktorý bol zadefinovaný tak, aby korešpondoval s celkovým designom verejného priestoru. Výsledkom premeny je zväčšenie priestoru prevažne pre peších a cyklistov, zvýšenie návštevnosti ulice, zníženie hlučnosti a znečistenie ovzdušia. Úspešnú premenu ulice následne potvrdili aj obchodníci, ktorí od začiatku inciatívu spochybňovali. Vyčlenením dopravy začalo ulicu denne využívať 25 000 – 70 000 ľudí. Kamenným obchodom tak stúpli zisky z predaja.

Autor: Ing. arch. Katarína Boháčová, PhD.

Tento článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2017, 29. ročník