Urbanistická štúdia únosnosti územia UNESCO Banská Štiavnica a okolie - 1. etapa: Analýzy a problémové javy

Územnoplánovací podklad „Urbanistická štúdia únosnosti územia UNESCO Banská Štiavnica a okolie“ je spracovaný v zmysle § 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a §3 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „Vyhláška“).

Bude plniť funkciu územnoplánovacieho podkladu pre účel ako:

a) podklad pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie Banskobystrického kraja,

b) podklad pre overenie riešenia rozvoja územia v územnoplánovacej dokumentácii regiónu, miest a obcí alebo overenie potreby spracovania aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie územia dotknutých obcí,

c) podklad pre riešenie špecifických územnotechnických, krajinno-ekologických, environmentálnych a urbanistických problémov v území,

d) návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania riešeného územia s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho a historického dedičstva.

Lokalita Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia je vynikajúcim príkladom významného baníckeho osídlenia, ktoré sa vyvíjalo už od stredoveku a ktorého jedinečná forma vznikla symbiózou technickej krajiny a urbanizovaného prostredia, podmienenou nerastným bohatstvom a z neho vyplývajúcou prosperitou. Mesto Banská Štiavnica, najstaršie banské mesto na Slovensku, bolo založené v 13. storočí, aj keď dôkazy o baníctve siahajú až do neskorej doby bronzovej. Hoci bola významným mestom už v stredoveku, súčasný vzhľad historického jadra sa formoval v priebehu 16. storočia. Reprezentatívny stred mesta charakterizujú popri výstavných goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskoro-gotický kostol sv. Kataríny. V rovnakej dobe bol vybudovaný systém opevnenia, z ktorého sú dodnes viditeľné pevnosť Starý zámok, renesančná strážna veža Nový zámok, a jediná zachovaná mestská brána – baroková Piargska brána. Štiavnická Banská a lesnícka akadémia, zriadená v roku 1762 ako prvá v Európe, je dokladom významu mesta ako centra technického vzdelávania. Rozsiahly komplex technických pamiatok, nachádzajúci sa v meste a v jeho okolí, súvisí s ťažbou a spracovaním drahých kovov. K jeho zachovaným súčastiam patria šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka a dômyselný vodohospodársky systém. Systém umelo vybudovaných vodných nádrží – tajchov a zberných jarkov, vytvorený v 16. storočí a rozvinutý v 18. storočí, slúžil pre potreby banského priemyslu a poskytoval pitnú vodu pre mesto. Bol najmodernejším dielom svojho druhu na svete až do 19. storočia. Výbor svetového dedičstva UNESCO rozhodol o zápise Banskej Štiavnice a technických pamiatok okolia do Zoznamu svetového dedičstva na svojom 17. zasadnutí v kolumbijskej Cartagene v dňoch 6. až 11. decembra 1993. Riešené územie je vymedzené zákonom č. 100/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia.

Tento zákon sa vzťahuje na:

- katastrálne územie mesta Banská Štiavnica,

- na katastrálne územia obcí:

• Banská Belá,

• Banský Studenec,

• Dekýš,

• Ilija,

• Podhorie,

• Svätý Anton,

• Štiavnické Bane,

• Hodruša-Hámre,

• Voznica,

• Repište,

• Vyhne,

na ktorých sa nachádzajú technické pamiatky zapísané v Zozname svetového dedičstva v zmysle zápisu Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO z 11. decembra 1993.

Demografický vývoj v riešenom území

Z demografického vývoja je možné odsledovať odliv, alebo nárast populácie v daných územiach. Dôvodom môže byť sťahovanie za prácou, kvalita života, pracovné príležitosti, dostupná verejmá hromadná doprava, dostupná občianska vybavenosť, dostatok občianskej vybavenosti, prípadne prenechávanie príbytkov za účelom prenajímania, ktorý je napríklad v Banskej Štiavnici citeľný. V rámci mikroregiónu je dlhodobý pokles, ktoré môže byť zapríčinený kombináciou spomenutých aspektov. V obciach ako Banská Štiavnica, Banská Belá, Dekýš, Hodruša – Hámre, Repište a Vyhne je za posledné roky zaznamenaný pokles populácie, kde by bolo vhodné v rámci územných plánov v jednotlivých obciach a v meste vyhodnotiť z akých dôvodov pokles nastal a následne sa nastavili mechanizmy, ktoré by mali pokles eliminovať. Možnými nástrojmi sú: zlepšenie dostupnosti občianskej vybavenosti, doplnenie občianskej vybavenosti, zvýšenie pracovných príležitostí, zlepšenie dostupnosti a intenzity verejnej hromadnej dopravy. V obciach kde je demografická krivka kolísavá, ako je tomu v obciach Banský Studenec, Podhorie, Štiavnické Bane, Voznica alebo je za posledné roky zaznamenaný nárast populácie, ako je tomu v obciach Ilija a Svätý Anton, je vhodné hľadať nové potenciálne plochy na rozvoj, avšak so zreteľom zabezpečovania dostatočnej kvality bývania v navrhovaných nových lokalitách.

Z pohľadu školstva a vzdelávania sa odporúča zriadenie materských škôl v obciach Banský Studenec, Dekýš a Repište. V ostatných obciach a v meste je vybavenosť z tohto pohľadu dostačujúca.

Z pohľadu zdravotníctva je odporúčané zriadiť ambulanciu v obci Banská Belá v obci Svätý Anton by mala byť zriadená ambulancia všeobecného lekára a v obci Hodruša  - Hámre je nutné zriadiť ambulanciu. V ostatných obciach a v meste je vybavenosť z tohto pohľadu dostačujúca.

Z pohľadu sociálnych služieb takmer všetky obce a aj mesto Banská Štiavnica vyhovujú v zmysle štandardov minimálne občianskej vybavenosti. Nevyhovuje iba obec Hodruša-Hámre, kde sa odporúča zriadiť denné centrum pre seniorov, zvýšiť kapacitu existujúceho stacionára pre seniorov a domova sociálnych služieb, zriadiť samostatnú vývarovňu, alebo útulok pre bezdomovcov a v prípade potreby sa zaoberať výstavbou sociálnych bytov (bytov na prenájom) a obec Vyhne, kde sa odporúča zriadiť denné centrum.

Územie je zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a zahŕňa v sebe širšie okolie mesta Banská Štiavnica uprostred Štiavnických vrchov. Ide o naše najväčšie sopečné pohorie so zastúpením hornín všetkých fáz neovulkanizmu, z dôvodu čoho je nutné rešpektovať záväznú časť ÚPN veľkého územného celku Banskobystrický kraj v oblasti ekologických aspektov ochrany prírody a krajiny, zabezpečiť ochranu ekologickej stability riešeného územia ochranou prvkov GNÚSES, RÚSES okresu Banská Štiavnica MÚSES.

Cieľ zachovania charakteristického rázu krajiny je nadradený rozvojovým zámerom. Umiestňovanie stavieb, nadzemných súčastí technickej vybavenosti a inžinierskych sietí, dopravných značiek, informačných tabúľ a iných návestí, je potrebné pred realizáciou zhodnotiť vo vzťahu k charakteristickým pohľadom a zvoliť také riešenie, ktoré nebude rušivo pôsobiť voči charakteristickému rázu územia. Rovnako to platí pre plánovanie výsadby a výrubu drevín. Súčasný stav neorganizovanej činnosti má za následok narušovanie hodnôt Lokality a tým pádom aj priame ohrozenie jej statusu.

Dobrý stav jednotlivých zložiek prírody má zabezpečiť plošná ochrana územia prostredníctvom CHKO Štiavnické vrchy. Ochrana hodnôt je podmienená dôslednejším vymáhaním pravidiel, vyplývajúcich z 2. stupňa ochrany na celom území CHKO.

V regióne sú evidované viaceré archeologické náleziská – historické jadro mestskej pamiatkovej rezervácie, Štiavnické Bane, Glanzenberg, Offenhubel, Terézia šachta, Horná Roveň, Sitno, zrúcanina hradu Sitno – Ilija, národné kultúrne pamiatky a technické pamiatky.

Množstvo archeologických lokalít sa nachádza v území zapísanom do Zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na rudonosných žilách, priamo na miestach ťažby, popri Banskej Štiavnici vznikli i ďalšie sídelné útvary v obdobných geografických i politicko-hospodárskych podmienkach. Tieto okrem Štiavnických Baní a Hodruše-Hámrov nedosahujú význam a urbanistický rozsah Banskej Štiavnice. Napriek tomu sa i v týchto lokalitách zachovalo mnoho významných architektonických a technických pamiatok ako i neporušený charakter historického urbanizmu v kontexte s prírodnou i technickou krajinou (haldy, tajchy, jarky, povrchové dobývky...).

Problémy ochrany kultúrnej krajiny a  charakteristického rázu územia:

- územie Lokality UNESCO nemá doteraz spracovanú komplexnú  krajinnoekologickú analýzu, ktorej súčasťou je grafické vyjadrenie ukazovateľov vlastností krajiny, s dôrazom na zachovanie pohľadových krajinných štruktúr s usporiadanými krajinnými prvkami a zložkami, ako aj zamedzenie vzniku vizuálneho smogu v pohľadových líniách krajiny,

- doteraz nedošlo k naplneniu § 54 Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý predpisuje povinnosť prijať programy starostlivosti o chránené územia čo sa týka aj CHKO Štiavnické vrchy. Koncept dlhodobej priebežnej starostlivosti o chránené územie nie je jasný a nedá sa vyhodnotiť plnenie prípadných opatrení,

- charakteristický krajinný ráz  charakteristické pohľady sú v území metodicky využívané len podľa  Zásad ochrany pamiatkových území spracovaných pre existujúce pamiatkové územia v Lokalite (Pamiatková rezervácia  Banská Štiavnica, Pamiatková rezervácia  Štiavnické bane a Pamiatková zóna Hodruša – Hámre) v zmysle Zákona o ochrane pamiatkového fondu,

- viaceré obce nemajú spracované územné plány, výstavba je chaotická a neregulovaná

- v obciach, kde aj sú spracované územné plány nie je v dostatočnej miere a komplexne riešená ochrany kultúrnej krajiny Lokality UNESCO, charakteristického rázu a charakteristických pohľadov.

- Špeciálne je problém nedostatočnej ochrany hodnôt v krajine vypuklý pri ochrane súčastí Banskoštiavnického vodohospodárskeho systému ( vodné nádrže (tajchy), jarky, vodné štôlne.

Riešené územie je výrazne ovplyvnené vysokou koncentráciou prvkov, ktoré sú nositeľmi prírodno-kultúrno-historických hodnôt.

Ochrana prírodných hodnôt bola sčasti zabezpečená vyhlásením CHKO Štiavnické vrchy. Na celé územie CHKO sa teda vzťahuje druhý stupeň ochrany, pre ktorý sú vymedzené zakázané činnosti a činnosti podmienené súhlasom orgánu ochrany prírody v § 13 Zákona 543/2002 Z. z. Okrem toho sa v riešenom území nachádzajú aj maloplošné chránené územia s vyšším stupňom ochrany prírody.

Plochy s najväčšou koncentráciou kultúrno-historických hodnôt požívajú plošnú ochranu ako pamiatkové územia – Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica a Kalvária, Pamiatková rezervácia Štiavnické Bane, Pamiatková zóna Banská Hodruša. Prípustné činnosti sú  definované v Zásadách ochrany pamiatkového územia spracovaných vždy pre  konkrétne  pamiatkové územie.

Doterajšie nastavené limity ochrany pamiatok architektúry a urbanizmu  nie sú dostatočné na udržanie hodnôt územia sídiel a voľnej krajiny.  Pre ďalšie využívanie  je nutné určiť  podrobnú reguláciu, návrh funkčno-priestorového využitia územia  vrátane  statickej a dynamickej dopravy v podrobnosti spracovania nižšej územnoplánovacej dokumentácie sídiel a zón.

Z pohľadu funkčného využitia územia a priestorového usporiadania by malo pre všetky obce a mesto platiť (malo by sa uplatniť pri regulácii):

- rešpektovanie a zachovanie hlavných a vedľajších kompozičných osí. Zástavbu prioritne umiestňovať v daných osiach.

- v prípade navrhovanej novej zástavby zahusťovať voľné priestory v intraviláne. Dopĺňanie nových objektov do prieluk. Zástavbu v extraviláne riešiť až v krajných prípadoch, kde nie je veľa možností na rozvoj, napríklad z geomorfologických pomerov (napr. obec Hodruša – Hámre)

-  využívanie hlbokých záhrad na zástavbu rodinných domov (napr. obec Voznica)

- rešpektovať a zachovať vidiecke domy, historické objekty, národné a kultúrne pamiatky, charakter historickej zástavby

- revitalizovať a humanizovať existujúce verejné priestory a dopĺňať nové verejné priestory, ktoré budú napojené na tie pôvodné.

- rešpektovanie a zachovanie existujúcich turistických chodníkov, ktoré vedú cez okolité lesy a banské diela.

- vidiecke usadlosti a lazícke osídlenie rozširovať v územiach, v ktorých sa nenachádzajú významné limity.

- stabilizácia vidieckych usadlostí, ktoré sa nachádzajú v blízkostí chránených oblastí, pri biotopoch európskeho významu, v NATURA 2000, v geotopoch, v genofondových lokalitách.

- Vyhlásenie území, ktoré nebudú určené na výstavbu na územiach vidieckych usadlostí, ktoré sa nachádzajú priamo v chránených oblastiach, v biotopoch európskeho významu, v NATURA 2000, v geotopoch, v genofondových lokalitách.

- stabilizácia lokalít v intravilánoch s obmedzením zástavby v miestach kde sa nachádzajú biotopy európskeho významu.

- rešpektovanie prirodzených terénnych podmienok, geomorfologických daností, obmedziť zástavbu v miestach s možnými svahovými deformáciami a vodnými eróziami.

- obmedziť zástavbu v okolí tajchov a v územiach nad významnými jarkami, ktoré sú súčasťou vodohospodárskeho systému.

-  v blízkosti technických a baníckych diel obmedziť, alebo úplne zastaviť zástavbu.

- podporovať rozvoj poľnohospodárstva mimo zastavaných plôch rodinnej zástavy

- stabilizovať priemysel bez vytvárania nových území. Využívať priemyselné areály s pôvodnými objektami, pokiaľ nie sú blízkosti rodinnej zástavy.

- využívať lokálne materiály a materialitu voliť v kontexte existujúceho historickej zástavby.

- rešpektovať a zachovať pôvodné hmoty, tvar striech, sklon striech vychádzajúce z historickej zástavby.

- rešpektovať charakteristické a chránené pohľady.

- rešpektovať cenné historické antropogénne krajinné reliéfne prvky ako – staré banské diela (šachty, štôlne, odvaly, pingové ťahy), úvozy starých ciest, historická prehistorická plužina.

Na základe daných prieskumov a rozborov boli v mikroregióne definované problémy, stupne únosnosti a potenciály, čo bolo cieľom prvej etapy urbanistickej štúdie.

PRIESKUMY A ROZBORY VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA

V rámci analýz boli po obciach a v rámci širších vzťahov realizované analýzy vo verejnej hromadnej doprave, automobilovej doprave, cyklistickej doprave a statickej doprave. Na základe predmetných analýz boli stanovené odporúčania pre návrh, prípadne preverenie v ďalších urbanistických štúdiách, alebo územnoplánovacích dokumentáciách / podkladoch.

V návrhu UŠ, prípadne ďalšími štúdiami, alebo územnoplánovacími dokumentáciami by bolo vhodné preveriť možnosti rozširovania železničnej dopravy, napr. na smer Levice – (predĺženie železničnej trate je návrhom predkladanej UŠ ako možný výhľad, ktorý by dopravne pomohol celému mikroregiónu a zlepšil by dostupnosť smerom na juh Slovenska). V návrhoch sa snažiť eleminovať chýbajúce dostupnosti VHD, ktorých je v riešenom území viacero pri braní do úvahy izochrónu pešej dostupnosti 300 m. Ďalšie dokumentácie by v návrhu mali uvažovať so záchytnými parkoviskami mimo chránených a charakteristických pohľadov. Primárne by bolo vhodné v dokumentáciách navrhnúť záchytné parkoviská na periférii Banskej Štiavnice, ale aj v ostatných väčších obciach ako je napr. Svätý Anton. Ďalšími štúdiami, prípadne v návrhu UŠ by sa mali zohľadniť alternatívne riešenia dopravy, kde by sa v centre Banskej Štiavnice obmedzila doprava napr. rezidentnými kartami. Ďalej by sa štúdiami mali preveriť možnosti plánovaného obchvatu mesta Banská Štiavnica, ktorý je v kolízii s cyklistickou traťou BB04 (Banskoštiavnická vetva). V návrhových častiach v dokumentáciách by sa mali vyriešiť napojenia rozvojových oblastí na cestnú sieť a zanalyzovať technických stav existujúcich komunikácií, ktoré vedú k vidieckym usadlostiam, prípadne posúdiť a vyhodnotiť problémové body prestupných uzlov: železničný prestupný uzol Banská Štiavnica, železničný prestupný uzol Banská Belá, prestupný uzol Svätý Anton.

PROBLÉMY A LIMITY PRVKOV KRAJINY NESÚCICH PRÍRODNO-KULTÚRNO-HISTORICKÉ DEDIČSTVO

V rámci problémov a limitov boli definované problémové javy, ktoré boli zapracované aj do výkresu problémových javov:

Ochrana prírody a krajiny

- chránené územie (veľkoplošné), chránené územie - (maloplošné), chránené stromy

Územie NATURA 2000 

- chránené územie európskeho významu

Ochrana lesných zdrojov

- ochranný les, les osobitného určenia

Ochrana vodných zdrojov

- povodie vodárenského toku, vodohospodársky významný tok, hydromeriolácie, inundačné územia, minerálne liečivé vody, ochranné pásmo vodárenského zdroja, čistiareň odpadových vôd (ČOV)

Záplavová čiary

- záplavová čiara Q 1000, záplavová čiara Q 0100, záplavová čiara Q 0010

Pamiatkové územia

- pamiatková zóna, pamiatková rezervácia, ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie, ochranné pásmo národnej kultúrnej pamiatky

Významné krajinnoekologické prvky

- genofondová lokalita, európsky významné biotopy, európsky významné biotopy (v NATURA 2000)

Environmentálne záťaže

 - pravdepodobná environmentálna záťaž, environmentálna záťaž, sanovaná / rekultivovaná lokalita, pravdepodobná environmentálna záťaž aj sanovaná / rekultivovaná lokalita, environmentálna záťaž aj sanovaná / rekultivovaná lokalita

Priemyselné a ťažobné areály

- priemyselné areály, ťažobné areály

Skládky

- odvezená / upravená, upravená (prekrytie, terénne úpravy a pod.), prevádzkovaná

Ložiská

- vyhradené ložiská - CHLÚ, vyhradené ložiská - DP, ložiská nevyhradeného nerastu

Prieskumné územia

Objekty súvisiace s banskou činnosťou

- banské diela podľa databázy Starých banských diel GÚDŠ (body, línie), pingové polia, predpokladané prepojenia medzi starými banskými dielami

Radónové riziko

- prognóza zvýšeného radónového rizika (izoplochy), stredné, nízke

Erózia

- vodná (zvýšený stupeň rizika vodnej erózie)

Krajinno - archeologický prieskum

- staré banské diela, archeologické náleziská, archeologické lokality (známe), banské a hutnické haldy

Doprava

Ostatné záťaže

- zastavané plochy v okolí tajchov, elek. vedenie 400kV s ochranným pásmom, ostatné ochranné pásma

Krajinná štruktúra

- vodné toky, jarky, vodné plochy, tajchy

URČOVANIE PRAHU ÚNOSNOSTI KRAJINY (limitov a potenciálov)

Celkove poznatky o prahoch únosnosti a ich limitoch možno sumarizovať do nasledovných úvah. Prah únosnosti krajiny. za ktorým sa prijateľné množstvo zmien v krajinnej štruktúre a v jej zložkách mení na neprijateľné (pripadne horná hranica rozsahu alebo množstva prijateľných zmien) sa určuje pomocou limitov. Limity podľa svojej povahy možno rozdeliť do niekoľkých druhov:

1. Priestorové limity - odvodzujú sa od krajinného priestoru a jeho parametrov (veľkosť,

vertikálna a horizontálna členitosť, tvar a pod.), ktoré v mnohých prípadoch podmieňujú využívanie krajiny.

2. Geokomponentné (hlavne a biotické) limity-odvodzujú sa od vlastností jednotlivých

zložiek krajiny (substrátu. reliéfu, pôd, podzemných a povrchových vôd a klímy).

3. Geodynamické limity - odvodzujú sa z procesov prebiehajúcich v krajine, ako napr. padanie lavín, rútenie a zosúvanie svahov, erózia pôdy, padanie múr, záplavy, víchrice, prízemné mrazy, námrazy, zemetrasenia a pod. Sú to procesy. ktoré potenciálne môžu poškodiť, alebo aj zničiť antropické objekty (napr. rôzne budovy), infraštruktúru (napr. cesty, elektrorozvody, vodovod, kanalizácia, plynovod, atď.), rôzne kategórie využívania kraj in (napr. záhrady, lesné porasty, oráčiny) , aj znemožniť ďalšie využívanie, resp. v plánovaní vylúčiť využívanie. Hodnotia sa reálne i potenciálne prírodné procesy (t. j. náchylnosť územia na extrémne prírodné procesy).

4. Ekologické limity - sú odvodené z prírodnej významnosti vegetácie a biotopov živočíšstva , resp. areálov krajiny, napr. mokrade, slatiny, rašeliniská, kvetnaté lúky, prírodné lesy, skalné stepi a pod.

5. Ekosozologické limity - sú dané legislatívnou ochranou prírody, napr. chránené druhy, chránené územia prírody a krajiny, ďalej normami ochrany prírodných zdrojov, napr. chránene územia vodných zdrojov a najvyšších bonitovaných pôd i ďalšími legislatívnymi normami. napr. prvky územného systému ekologickej stability (jadrové územia. biokoridory, interakčné prvky, ktoré sa môžu prekrývať s chránenými územiami).

6. Kultúrno-historické limity - sú dané jednak legislatívnou ochranou pamiatkového fondu (napr. národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a iné), ale aj mimoriadnymi hodnotami významných historických a krajinárskych štruktúr (zachované tradičné formy poľnohospodárskeho využitia. Charakteristický ráz krajiny a iné).

7. Hygienické limity - sú dané hygienickými normami, ktoré určujú prípustný obsah nejakej škodlivej látky v jednotlivých zložkách krajiny, napr. oxidu siričitého v ovzduší, hluku, fenolov vo vode (podľa rôznych ukazovateľov sa povrchové vody členia do 5 med čistoty) a pod.

8. Bezpečnostné limity – sú dané legislatívnymi normami, ktoré určujú ochranné pásma rôznych antropických objektov produkujúcich emisie, ako skládky, živočíšne farmy, výrobné podniky, produktovody, dopravné stavby najrôznejšieho druhu (cesty, železnice) a iné. (Drdoš, Hrnčiarová 2005)

Hodnotenie únosnosti krajiny bolo inšpirované výskumom (Drdoš, Hrnčiarová 2005), prispôsobené autormi štúdie.

1. stupeň – únosné / nelimitované

Akceptácia súčasného stavu s dostatkom únosnosti na výraznejšie rozšírenia nových variantných aktivít v území (za predpokladu rešpektovania regulatívov a požiadaviek v danom území).

Dôsledok: postačujú stavebné konania v prípade rešpektovania územnoplánovacích dokumentov

2. stupeň – menej únosné / limitované

Akceptácia súčasného stavu, no únosnosť sa blíži k hranici / k prahu, preto je každé rozšírenie potrebné podrobne posúdiť a akceptovať len v minimálnom rozsahu.

Dôsledok: stanovenie stabilizovaných území, potrebné územné a stavebné konania, prípadne kladné stanoviská k investičnému zámeru

3. stupeň – neúnosné / nadlimitné

V súčasnom stave bola únosnosť v danom území prekročená. Rozšírenie variantných aktivít v území nie je prípustná a je potrebné hľadať riešenia ako zredukovať pôvodných aktivít.

Dôsledok: územie nie vhodné na výstavbu, zmena využívania územia

Na základe vyhodnotenia každého limitu, ktorý do daného územia zasahuje sa predmetná lokalita zatriedi do prislúchajúceho stupňa. Dôležitým aspektom pri zatrieďovaní je aj množstvo limitov, ktoré do územia vstupujú a ich permutácie. V rámci hodnotiacej tabuľky bolo uvedené, či je posudzované územie existujúce, alebo plánované v územnoplánovacej dokumentácii a aká funkcia je v danom území prevláda. Každý známy limit je ohodnotení na stupnice 1 (nie závažný) – 5 (veľmi závažný), ktorý by mal ovplyvniť výsledné zatriedenie do kategórií únosnosti.

VYHODNOTENIE POTREBY OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI

V predmetnej urbanistickej štúdie bola stanovená metodika pre vyhodnotenie potreby občianskej vybavenosti na základe prieskumov a rozborov v jednotlivých obciach. Metodika je autorská a vzťahuje sa na reálny prieskum v teréne vo všetkých obciach (Ruhig, Ruhigová). V rámci metodiky bolo stanovených 5 kategórií, ktoré stanovujú, či je občianskej vybavenosti dostatok, alebo nedostatok. Hodnotenie závisí od zastavanej plochy občianskej vybavenosti a zmiešaných území na jedného obyvateľa.

1. Dostačujúca - bez potreby ďalšieho dopĺňania OV (1 obyvateľ / nad 60 m2)

2. Dostačujúca - s možnosťou ďalšieho dopĺňania OV (1 obyvateľ / 45 – 60 m2)

3. Nedostačujúca - s potrebou ďalšieho doplnenia OV (1 obyvateľ / 30 – 45 m2)

4. Nedostačujúca - kritická s nutnou potrebou ďalšieho doplnenia OV (1 obyvateľ / 15 – 30 m2)

5. Nedostačujúca - alarmujúca s urgentnou potrebou ďalšie doplnenia OV (1 obyvateľ / 0 – 15

Z analýz potreby občianskej vybavenosti vyplýva, že občianska vybavenosť dostatočná v prepočte na obyvateľa iba pre v obciach Svätý Anton, Štiavnické Bane a v meste Banská Štiavnica. Nedostatočná občianska vybavenosť je v ostatných obciach, kde kritická úroveň je v obciach Ilija, Banská Belá, Banský Studenec a Dekýš a alarmujúca v obciach Podhorie a Repište. Na základe týchto analýz je potrebné v územných plánoch daných obcí vytipovať územia, ktoré budú transformované na zmiešané, alebo sa navrhnú nové rozvojové plochy s občianskou vybavenosťou. Zároveň je potrebné hľadať miesta s umiestňovaním občianske vybavenosti tak, aby bola dostupná 400 m vzdušnou čiarou od obytných plôch.

POTENCIÁLNE PLOCHY V MIKROREGIÓNE URČENÉ NA ROZVOJ

Nastavenie metodiky návrhu potenciálnych plôch v mierke mikroregiónu nebolo doposiaľ spracovaný. Prístup k jeho nastaveniu vychádzal z metodík, ktoré sú zaužívané skôr v mierke sídla. Predmetom metodiky je stanovenie rozvojových plôch a vymedzených území, kde sa nenachádza dostupná občianska vybavenosť, alebo kde ju je potrebné doplniť. Ďalej sa metodika zameriava na územia, kde nie je dostupná verejná hromadná doprava a na územia, kde sú v existujúcich územných plánoch vytypované rozvojové plochy, ktoré je potrebné posúdiť z pohľadu únosnosti.

Stanovenie metodických princípov:

1. Návrh nových funkčných  a transformovaných plôch

Stanovenie nových funkčných plôch, alebo transformovaných plôch závisí od danej únosnosti vymedzeného územia, kde je daná únosnosť stanovená na základe limitov. Umiestnenie nových funkčných plôch ďalej závisí od dopravného napojenia, geomorfologických možností, technickej verejnej infraštruktúry, nadväznosti na existujúcu štruktúru obce / mesta, skompaktnenia pôdorysnej siluety obce / mesta, priestorového usporiadania a minimálnych zásahov do krajinného potenciálu.

2. Posúdenie pôvodných návrhov územného plánu

V rámci urbanistickej štúdie boli zhodnotené aj návrhové plochy existujúcich územných plánov, ktoré sú v návrhu buď zachované, odporúčané na prehodnotenie (2. stupeň), alebo odporúčané na zrušenie (3. stupeň). Samotné hodnotenie závisí od stanovenia stupňa únosnosti (príloha č. 1).

3. Posúdenie pešej dostupnosti občianskej vybavenosti a verejnej hromadnej dopravy

V rámci predmetnej urbanistickej štúdii je uvažované s dostupnosťou všeobecnej občianskej vybavenosti do 500 m. Vzhľadom na zložitú členitosť terénu naprieč mikroregiónom bola započítaná redukcia a finálnou izochrónou pešej dostupnosti v mikroregióne bola stanovená na 400 m. V grafickej časti sú vytypované miesta, kde sa do 400 m občianska vybavenosti od bytov / domov nenachádza a v potenciáloch je táto plocha vyznačená, čo signalizuje potrebu doplnenia novej občianskej vybavenosti v danej lokalite. Dostupnosť VHD je stanovená na 300 m v intravilánoch obcí.

4. Doplnenie občianskej vybavenosti do intravilánov obcí, ktoré ju majú poddimenzovanú

V rámci prieskumov a rozborov potreby občianskej vybavenosti boli vytypované obce, ktoré nemajú dostatok m2 zastavanej plochy občianskej vybavenosti na jedného obyvateľa. V rámci týchto obcí boli približne vymedzené územia, ktoré by mali byť definované ako zmiešané územia (bývanie s možnou občianskou vybavenosťou), z dôvodu zlepšenia pomeru občianskej vybavenosti voči ploche bývania.

5. Stabilizácia a rozvoj vidieckych osídlení

Na území extravilánu bolo v minulosti postavených mnoho vidieckych osídlení, ktoré sú však vo väčšine prípadov v chránenom území európskeho významu (územie NATURA 2000), alebo sa v týchto lokalitách začali stavať rodinné domy typu bungalov, ktoré územie neprimerane zahusťujú a svojím tvaroslovím degradujú. Z toho titulu je potrebné dané územia stabilizovať a nevytvárať možnosti ďalšej expanzie. Rozvoj vidieckych osídlení je možný iba v miestach, kde nie sú dané oblasti v kolízii s limitami s vysokou hodnotou, alebo kde sa nenachádza viacero limitov v území naraz.

Prílohy: 

Textová a tabuľková časť:

Hodnotenie únosnosti využívania krajiny: