Odišla jedna z prvých dám slovenskej architektúry Mária Krukovská (1930 – 2020)

Pôsobenie tejto priekopníčky medzi slovenskými architektkami bolo dlhé desaťročia mimo pozornosti slovenskej architektonickej verejnosti. Určitého zadosťučinenia sa jej dostalo až v druhom desaťročí 21. storočia, keď sa reflexia jej diela objavila v niekoľkých textoch a na viacerých výstavách. Za všetky spomeňme aspoň výstavu Emancipované: Prvá generácia architektiek na Slovensku, ktorej premiéra sa uskutočnila na Fakulte architektúry STU v decembri 2015.

Mária Krukovská študovala na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave. Štúdium absolvovala v roku 1952. V tom istom roku nastúpila do projektového ústavu Stavoprojekt v Bratislave. Bola prvou architektkou zamestnanou v tejto inštitúcii a podľa jej vlastných slov si ju počas prvých dní v práci prišlo obzrieť takmer celé osadenstvo ústavu. Krukovská sa spočiatku venovala najmä navrhovaniu bytových stavieb. Bezprostredne po nástupe do projektového ústavu spolupracovala na návrhu bytových domov na okraji sídliska 500 bytov v Bratislave. Prvou samostatnou prácou bol návrh bytového domu zamestnancov SAV na Belehradskej ulici (1955-1958) a obytného domu s obchodmi na Mýtnej ulici v Bratislave (1955-1958). Architektonická forma týchto diel odrážala dobovú požiadavku tradičných foriem, ktorú v slovenskej architektúre podmienila umelecká doktrína socialistického realizmu. Práve tieto diela sa dnes, s odstupom desaťročí, javia ako nanajvýš prínosné v kontexte udržania kompaktnej štruktúry širšieho centra mesta.

Na konci päťdesiatych rokov dostala Krukovská príležitosť navrhnúť nové sídlo Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Komplex budov na mieste dnešného Najvyššieho súdu na rohu Staromestskej ulice ilustroval Krukovskej príklon k medzinárodnému štýlu. Išlo o kompozíciu dvoch univerzitných budov s nápaditým objemom auly smelo vykonzolovaným nad hlavným vstupom do fakulty. Univerzitný komplex začali stavať v roku 1959 a na jeseň v roku 1962 v ňom mali zahájiť výučbu. K jeho dokončeniu však nedošlo. Stavbu odstránili v súvislosti s výstavbou Mosta SNP a radikálnym rozšírením novej ulice do podoby dnešnej Staromestskej na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Mária Krukovská sa podieľala aj na projekte dnes už legendárneho moderného sídliska na Račianskej ulici v Bratislave, kde v rovnakom duchu navrhla obchodné stredisko a materskú školu (1966). Od roku 1968 pracovala Krukovská v Štátnom projektovom výskumnom a typizačnom ústave v Bratislave. V rámci projektu Experimentálka v bratislavskej Rači sa podieľala na overovaní nových technológií bytovej výstavby. Na dvanásťposchodovej bytovke (so Š. Svetkom) testovala vákuovaný oceľobetón aj sendvičový obvodový plášť. Jej posledným veľkým projektom bol architektonicko-urbanistický návrh obytného súboru Košúty v Martine (1973). Práve toto dielo prezentovala aj na druhom kongrese Medzinárodnej únie architektiek UIFA v Monaku v roku 1969, ktorého témou bol Príspevok architektiek k navrhovaniu nových miest. Mária Krukovská bola dokonca prvou a do roku 1991 jedinou slovenskou účastníčkou kongresov UIFA.

Prínos Márie Krukovskej do slovenskej architektúry však postupne prekryli ohlasy na dielo jej mužských kolegov a spoluautorov. Určitou mierou k tomu nepochybne prispela aj skutočnosť, že Krukovská od roku 1975 nepôsobila priamo v projekcii ale v procese posudzovania komplexnej bytovej výstavby.

Architektonická verejnosť mohla pani architektku v ostatných rokoch vidieť niekoľko krát na verejných podujatiach, kde sa prezentovala s charakteristickou noblesou a ohromným zmyslom pre humor. Naposledy to bolo v máji 2017 na podujatí Ego v rámci Dní architektúry a dizajnu v Bratislave. Šarmantná krehká dáma vtedy dokázala svojou britkou iróniou rozosmiať celé auditórium bratislavských Klarisiek. Práve taká, usmievavá a plná humoru, ostane aj v našich spomienkach. Česť jej pamiatke!

Henrieta Moravčíková

Titulná fotografia: Josef Nový