Revitalizácia parku na Masarykovej ulici v Prešove - výsledky súťaže

Mesto Prešov vyhodnotilo verejnú anonymnú jednokolovú krajinársko-architektonickú súťaž návrhov „Revitalizácia parku na Masarykovej ulici v Prešove“. Porota zasadla 12. decembra 2025 na Mestskom úrade v Prešove a hodnotila spolu 14 anonymných návrhov.

Cieľom vyhlasovateľa bolo nájsť novú podobu posledného väčšieho nezastavaného územia v centrálnej zóne Prešova (medzi historickým jadrom a železničnou/autobusovou stanicou) s výmerou 8 949 m². Zámerom je vytvoriť klimaticky odolný, inkluzívny a multigeneračný park. 

Porota v zložení: Lucie Vogelová, Vladimír Sitta, Martin Zaiček, Vít Halada a Patrik Panda, spolu s prizvanými odbornými expertmi rozhodli o výsledkoch súťaže nasledovne:

1. miesto – návrh K (9 500 €): Laboratórium architektúry krajiny s.r.o., Bratislava a Architekti zerozero, Prešov
Kolektív: Ing. Michal Marcinov; Ing. Barbora Hrmová; MgA Zuzana Včeláková; Ing. arch. Irakli Eristavi; Ing. arch. Pavol Šilla; Ing. arch. Juraj Červený; Ing. arch. Oxana Lema; Ing. Andrej Morávek; Ing. Vlad Kuchin; Sofia Jakubová

Hodnotenie poroty:

Porota udelila 1. cenu návrhu K pre jeho zrelý, kultivovaný a nepreskriptívny koncept, ktorý citlivo rozvíja charakter opustenej záhrady a pracuje s minimálnou mierou formálnych zásahov. Komunikačné plochy sú vnímané skôr ako prirodzené stopy v priestore než ako striktne definovaná sieť, čím návrh podporuje autentický parkový charakter a spontánne využívanie územia.

Za mimoriadne hodnotnú porota považuje otvorenosť návrhu voči budúcim zmenám, jeho adaptabilitu a schopnosť reagovať na nepredvídateľné okolnosti realizácie bez straty základných kvalít. Pozitívne je hodnotené aj citlivé riešenie hrany parku pri Masarykovej ulici, kde návrh zachováva väčšinu existujúcich drevín a vytvára plynulý prechod medzi mestským bulvárom a parkovým prostredím (vrátane väčšieho podielu štrkového povrchu ako „mäkkého“ prechodového prvku).

Porota zároveň upozorňuje na potrebu preveriť, ako je návrh „nalaminovaný“ na železničnú hranu – vníma ju miestami ako príliš natlačenú. Do odporúčaní pre ďalší stupeň porota výslovne uvádza zváženie umiestnenia pergoly (pergola č. 2) priamo na hrane železnice – prípadne aj otázku, či má byť vôbec realizovaná – najmä vzhľadom na možný konflikt s existujúcimi stromami (v diskusii bol spomenutý veľký dub v kontakte s navrhovaným prvkom).

Návrh je oceniteľný aj pre kvalitný výtvarný výraz „nedopovedanosti“ a pre primeraný, neinvazívny prístup k bodovým prvkom, ktoré dopĺňajú charakter a pamäť miesta. Porota vníma pozitívne aj to, že návrh vytvára priestor pre budúce uplatnenie ďalších umeleckých diel.

Ako technické odporúčanie porota uvádza potrebu preveriť riešenie komunikačných povrchov: ak je štrk uvažovaný ako hlavný povrch pohybu, musí byť konštrukčne a technologicky navrhnutý tak, aby bol komfortný a prístupný aj pre kočíky a osoby so zníženou mobilitou (t. j. nie „štrkový mulč“), pričom ide o úpravu realizovateľnú bez narušenia základného konceptu.

Vizualizácie:

2. miesto – návrh J (7 600 €): Kristína Rusnáková, Berlín
Kolektív: Dipl. Ing. Kristína Rusnáková; Ing. arch. Ivana Fabiánová; Ing. arch. Natália Marková; Ing. arch. Ivan Kanich

Hodnotenie poroty:

Návrh J porota ocenila najmä pre výrazný a architektonicky kvalitne spracovaný vstupný pavilón, ktorý formuje čitateľný mestský priestor a posilňuje identitu Masarykovej ulice.

Pozitívne je hodnotené aj rozvíjanie existujúcej vegetačnej štruktúry, zvýraznenie reliktu pôvodnej kompozičnej osi a práca s centrálnym chodníkom.

Ako problematické porota vníma miestami nadmernú formalizáciu aktivít, ktorá oslabuje prirodzený charakter územia. Zásadná výhrada smeruje k nevhodnej druhovej skladbe vegetácie, vrátane použitia inváznych druhov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na riešenie.

Porota si zároveň cení, že návrh veľkú časť plochy parku navrhuje v rešpekte k pôvodnému tvaru parku čitateľnému z historických máp a že podporuje to, čo porota považuje za najcennejšie – bujnú vegetáciu, ktorú návrh nenarušuje.

Okrem revízie vegetácie by porota odporúčala prehodnotiť materiálové riešenie dreveného vstupného prvku– v diskusii zaznelo, že drevo svojou masívnosťou a záberom celej šírky pozemku pôsobí paradoxne príliš tvrdo/silno a „odťahuje pozornosť na seba“, pričom zostáva nejasné, ako presne je prvok prevádzkovo riešený a ako sú riešené detaily.

3. miesto – návrh C (5 700 €): DOXA s.r.o., Košice
Kolektív: Ing. arch. Ondrej Jurčo; Ing. arch., ArtD. Tomáš Boroš; Ing. arch. Maroš Mitro; Ing. arch. Katarína Vysoká; Ing. arch. Pavol Bakajsa; Lenka Demčáková; Ing., PhD. Miroslav Čibík

Hodnotenie poroty:

Návrh C pracuje s výrazným výtvarným gestom v podobe kontinuálnej sedílie/lavičky, ktorá pozdĺžne prepája celé územie parku a vytvára silný identifikačný prvok. Porota oceňuje snahu o procesné uvažovanie a o vytvorenie priestoru, ktorý nie je striktne determinovaný jedným finálnym stavom – v porovnaní s preskriptívnejšími návrhmi pôsobí otvorenejšie a umožňuje ďalší vývoj.

Za slabinu porota považuje, že priestor je doplnený neúplne logickou prevádzkou bočných trás a nadväzujúcej výsadby, ktorá v celkovom výraze pôsobí schematicky. Zaznel aj zásadný rozpor: na jednej strane návrh deklaruje „proces“, na druhej strane sú architektonické detaily spracované s vysokou mierou konečnosti a generickosti – procesné uvažovanie sa nepremieta do architektonickej vrstvy.

Porota tiež uvádza, že návrh nadväzuje na aktuálnu situáciu parku (kde príroda „vzala späť“ stratenú mestskú tvrdosť), no pri detailnejšom pohľade výsadba a prezentované atribúty (napr. „riadená sukcesia“) nie sú presvedčivo podložené a nezhodujú sa s vizualizáciami a špecifikami.

1. odmena (2 600 €) – návrh A: BETWEEN s.r.o., Bratislava
Kolektív: Katarina Fejo & Tomáš Hanáček, Nikoleta Mitriková, Zuzana Mihalová, Robo Lipták, Roland Buš,  krajinná architektúra: ateliér DIVO Ján  Augustin, Iveta Augustinova

Hodnotenie poroty:

Porota ocenila predovšetkým ambíciu návrhu A pracovať s modeláciou parku v kontexte možných budúcich fáz, vrátane uvažovania o širšom „veľkom parku“ a prechodových územiach. Pozitívne je vnímané asymetrické vyosenie hlavnej nástupnej a kompozičnej osi, ktoré smeruje viac do stredu pomyselného širšieho celku.

Ako problematické porota vníma vnútorné napätie konceptu: na jednej strane sa priestor uvoľňuje posunom osi na okraj, na druhej strane je následne opäť „zaplnený“ vlastnými fragmentmi a paralelnými lineárnymi väzbami, čo pôsobí miestami nejednoznačne.

Pozitívne je hodnotené umiestnenie prevádzkového kiosku do miesta kríženia kompozičných línií (tradičné/antické komponovanie priestoru), zároveň však porota konštatuje, že celá situácia je do veľkej miery fiktívna vo vzťahu k existujúcemu stavu a pôsobí neadekvátne pre reálnu prevádzku. Ako príklad bol uvedený formálny prvok kruhového svietidla, pri ktorom porota vyjadruje pochybnosť o realizovateľnosti a prevádzkovej primeranosti.

2. odmena (po 2 600 €) – návrh L: Lukáš Ildža architekti s.r.o., Prešov
Kolektív: Ing. arch. Martin Mihály; Ing. arch. Lukáš Ildža; Doc. Ing., PhD. Attila Tóth

Hodnotenie poroty:

Návrh L porota hodnotí ako pomerne zrelý, s ambíciou pracovať s gradientom priestorovej hierarchie zelene a so snahou stanoviť čitateľné smery pohybu a ponúknuť užívateľom viacero polôh pobytu v parku. Porota oceňuje, že komunikačná sieť môže byť v zásade adaptibilnejšia než striktne geometrické riešenia.

Zároveň však porota pomenúva viacero zásadných slabín a protirečení: gradient je podľa diskusie „otočený naopak“ (v spodnej časti prázdnejšie, v hornej plnšie), návrh miestami príliš formálne akcentuje centrálnu os v kombinácii s deklarovanou neformálnosťou a objavujú sa grafické aj obsahové nejasnosti (napr. prekrývanie vrstiev – chodník aj stromy „cez seba“).

Porota vníma, že nevýhodou návrhu je súbor protichodných rozhodnutí: na jednej strane neformálnosť, na druhej okamžitá „striktná formalita“ prvkov. Ako osobitný problém bola pomenovaná spodná časť územia – kontrapunkt voči vstupnému pavilónu, ktorý podľa diskusie „vizuálne zatvára park“, a najmä pódium ako nelogický prvok („nelogická formálna hra“) bez zrozumiteľnej funkcie. 

Ostatné návrhy:

Návrh B — Bolibruch s.r.o., Rajecké Teplice
Kolektív: MSc. Zuzana Jančovičová; Ing. Lucia Bolibruchová; Ing. Veronika Keruľová Slowiková

Hodnotenie poroty:

Návrh je postavený na príliš formálnom stvárnení neexistujúcej siete chodníkov. Porotu nepresvedčila skladba dizajnu a drevín, najmä výrazný prvok „kladiny“, ktorý nejasne definuje priestor a účel parku; v diskusii zaznela aj pochybnosť o čitateľnosti prvku (kladina vs. „lavica“).

Návrh D — good one s.r.o., Bratislava
Kolektív: Ing. arch. Monika Žažová; Ing. arch. Hermína Mikešová; Ing. arch. Nina Géci Feriancová; Ing. Magdaléna Pastvová; Ing. Martin Supuka

Hodnotenie poroty:

Porota uvádza, že návrh je možné čiastočne pochváliť za uvažovanie o cestnej/komunikačnej sieti. Zásadným nedostatkom je však posunutie ťažiska riešenia na iný pozemok mimo parcely určenej na realizáciu. Porota pripomína, že rozsah realizácie bol opakovane zdôraznený aj v odpovediach na otázky účastníkov. V dôsledku toho ide o zásadné nepochopenie zadania; v diskusii boli spomenuté aj nekoncepčné prvky a nápisy pôsobiace mimo rámca riešenia (napr. „spirituál“, „vesmír“, „Solivar amfiteáter“).

Návrh E — Ing. arch. Martin Koniar, Košice
Kolektív: Ing. arch. Martin Koniar; Bc. Zuzana Čintalová; Ing. Tatiana Feňová

Hodnotenie poroty:

Príliš schematické geometrické rozčlenenie parku nezodpovedá účelu, funkcii ani kontextu miesta. Porota negatívne hodnotí veľkú redukciu zelene v prospech rozsiahlych spevnených plôch, ktorá sa míňa očakávaniam revitalizácie parkového prostredia.

Návrh F — Ing. arch. Matúš Pastorok, Prešov
Kolektív: Ing. arch. Matúš Pastorok; Ing. Lýdia Bačová; Ing. Zuzana Korpášová; Ing. Katarína Štrbová

Hodnotenie poroty:

Návrh pomerne dobre artikuluje funkčné rozdelenie parku, no zároveň veľmi intenzívne vnáša spevnené plochy, čím priestor príliš formalizuje na úkor prírodného a historického charakteru. Porota uvádza, že navrhnutá chodníková sieť pôsobí nelogicky (hoci môže byť čitateľná, je nelogická) a že umiestnenie pavilónu v spodnej časti priestoru je charakterom nepresvedčivé.

V diskusii zaznelo, že porota nemá výhradu k pavilónom ako takým (objavujú sa aj vo víťazných návrhoch), avšak v tomto prípade pôsobí architektúra pavilónu „schématicky“ a vo vzťahu k pamiatkovej rezervácii/ochrannému pásmu príliš neformálne až dočasne.

Návrh G — Ing. Blanka Barnová, Prešov
Kolektív: Ing. arch. Lucia Horkavá; Ing. Viliam Vnuk; Ing. Viera Vnuková; Ing. arch. Peter Marcinko; Ing. arch. Petra Garajová; Igor Sedlák; Ing. Blanka Barnová

Hodnotenie poroty:

Návrh je do veľkej miery postavený na invazívnom stupni betónových prvkov (chodníky, múry), ktoré potláčajú prírodný aspekt historickej záhrady. Porota ho zároveň vníma ako programovo preťažený.

Návrh H — Ing. Ondřej Remeš, Bieblova, Brno
Kolektív: Ing. Ondřej Remeš; Bc. Dominika Janeková; Bc. Michal Tkáč; Bc. Kateřina Kračmárová; Lenka Bieliková

Hodnotenie poroty:

Návrh (podobne ako E) stavia na veľmi schematickej geometrizácii chodníkov, ktorá pôsobí nepresvedčivo vo vzťahu k miestu a jeho odkazu.

Návrh M — S-projekt s.r.o., Prešov
Kolektív: Dipl.-Ing. Rudolf Kozlai; Ing., Ph.D. Martina Imramovská; Ing. Markéta Šindlárová

Hodnotenie poroty:

Návrh nie je vyslovene „zlý“, avšak porota konštatuje, že sa míňa účelom. Jasné geometrické členenie je príliš formálne a zväzuje malý priestor záhrady. Návrh pôsobí genericky („mohlo by to byť kdekoľvek“) a podriadenie priestoru športu vrátane umiestnenia športovísk v prostredí mestského parku porota považuje za nevhodné.

Návrh N — u3a s.r.o., Košice
Kolektív: Ing. arch., PhD. Viktor Karľa

Hodnotenie poroty:

V konkurencii ostatných návrhov trpí slabou čitateľnosťou, absenciou detailu a absenciou rozpracovaného krajinného riešenia; pôsobí prevažne ako schéma.

Návrh O — Zoidberg Projekt s.r.o., Košice
Kolektív: Mgr. art. Peter Beňo; Ing. arch. Pavol Meszáros

Hodnotenie poroty:

Pozitívom návrhu je ambícia vniesť do priestoru identitu (názov/pomenovanie podľa T. G. Masaryka) a uvažovanie o umiestnení umeleckého diela v hlavnom poli priestoru. Porota však uvádza, že citácia kruhového usporiadania parku z 50. rokov 20. storočia nepôsobí presvedčivo vo vzťahu k navrhovaným intenzívnym funkciám (detské ihrisko, veľká piazzeta), ktoré priestor zbytočne preťažujú. Zároveň bola kriticky hodnotená formálnosť a predimenzovanie vstupného gesta; v diskusii zaznelo, že ak by išlo o menší pavilón zvyšujúci použiteľnosť parku, mohlo by to byť prijateľnejšie, avšak v navrhnutej podobe pôsobí gesto prehrane.

Zápisnica:

Hodnotenie poroty:

Za podklady ďakujeme Patrikovi Pandovi.