Biopalivá z rias

Výroba bioaditív z repky olejnej sa zmenila na obrovský biznis a vďaka eurodotáciám premenila tvár polí vo viacerých krajinách. Napriek počiatočnej eufórii dnes pestovanie repky olejnej na účely biopalív pripomína skôr katastrofu a slepú uličku. Toto „zelené“ palivo totiž nemá vôbec menšiu uhlíkovú stopu ako nafta a benzín vyrobený z ropy. Jej spálením vzniká oxid uhličitý, rovnako ako pri spálení ropy, aj keď výrobcovia argumentujú, že nejde o „nový“ CO2 , lebo ho rastliny predtým získali z ovzdušia.

Ak ale zosumarizujeme uhlíkovú stopu všetkých poľnohospodárskych strojov, dopravcov a výrobných liniek, ktoré sú potrebné pri výrobe biopalív, nehovoriac o vyššej potrebe umelých hnojív, bionafta nevyzerá veľmi ekologicky. Najhoršie sú však dotácie, ktoré krivia nielen trh, ale mnohým zainteresovaným aj charakter a pre poľnohospodárstvo a životné prostredie sú problémom.

Odborníci však hovoria, že s riasami to bude iné. Riasy sú jednobunkové organizmy, ktoré však pomocou fotosyntézy menia slnečnú energiu, vodu a oxid uhličitý na cenné biochemické látky, podobne ako vyššie rastliny. Výhodou je obrovská produkcia biomasy, keď niektoré riasy dokážu zdvojnásobiť svoje množstvo v priebehu pár hodín.

Vedci s biopalivami z rias experimentujú už od 70-tych rokov minulého storočia, no dnes zrejme dostáva výskum nový impulz. Japonský premiér Šinzó Abe nazval spoločnosť Euglena Co.zaoberajúcou sa výrobou biopalív z rias „favorizovaným startupom“. Firma v spolupráci s Isuzu Motors pripravuje flotilu autobusov poháňaných „riasami“ a do roku 2020, pri príležitosti olympiády v Tokiu chcú spustiť komerčné lety poháňané palivom z rias.

V tomto smere vyvíjajú aktivity aj USA, kde United Airlines testujú v lietadlách biopalivo. V tomto prípade ale ide o palivo vyrobené z bioodpadu z veľkochovov. Palivo s obsahom 30 percent aditív vyrobených z exkrementov bude od leta použité pre 4 – 5 letov denne medzi Los Angeles a San Franciscom.

Riasy by sa dali pestovať aj v odpadových a brakických vodách, pričom výnosy by mohli byť zaujímavé. Podľa amerického Ministerstva energetiky by sa pomocou rias dalo vyprodukovať na hektár až 60 krát viac paliva, než pri pestovaní obilia na súši, z ktorého by sa vyrábal etanol na pohon automobilov. Zaujímavé? Tak kde je pes zakopaný?

Problém je v cene. Technologický proces premeny rias na biopalivo je stále príliš drahý. Alison Goss Eng, programový riaditeľ Bioenergy Technologies Office pri americkom Ministerstve energetiky však hovorí, že palivo z rias by sa mohlo časom dostať na cenu 3 doláre za galón (1 galón (USA) = 3,785 l) a mohlo by cenovo konkurovať benzínu. Hovorí však o horizonte 10 – 20 rokov. Medzitým by sa mala do roku 2022 dosiahnuť méta produkcie 5000 galónov paliva na aker, uviedol portál GIZMODO.  Predstavuje to 7 659 l na hektár.

Zdá sa, že biopalivá z rias tiež nebudú cestičkou bez tŕňov vedúcou k energetickému blahobytu. Možno oveľa lepšou alternatívou bude vodíková energetika, pri ktorej by sa na výrobu vodíka dala využiť elektrina zo solárnych, veterných, vodných, ale aj z jadrových elektrární. Vo všetkých týchto prípadoch (s výnimkou vodných elektrární) by vodík zároveň slúžil ako akumulátor energie vyrábanej v čase nízkej spotreby.

Zdroj Techbox, kde si môžete nájsť nielen tento článok, ale aj množstvo zaujímavých technických informácií.