Obytný súbor Povrazy, Košice

Realizáciu predstavujeme prostredníctvom textu recenzie architektky a pedagogičky Andrey Bočkovej. Článok je uverejnený v časopise PROJEKT 03/2022 s témou Rezidenčná architektúra.

„Vypočítává-li moderní doba pyšně svoje objevy a vynálezy, zapomíná se, že jedním z nich jest také objev bydlení. V celé historii člověka po tisíce let mluví se sice o obydlí, o kultuře bydlení, ale teprve nyní připadlo se na to, že obydlí, nábytek a věci, jak se dosud polovědomě dělaly a opakovaly, nejsou tím, co by pro život bylo možno z nich udělat. (...) Snad proto, že člověk na ně neměl nikdy času. Stále jen objevoval vše kolem sebe, neznámé kraje, neznámé prvky, minulost země, ovzduší, a nenapadlo mu, že to, v čem bydlí, jest také kus neprozkoumaného světa, který by stál za mnohý objev. Vynálezci, konstruktéři, básníci, tvůrci států vynalézali a tvořili, ale často vlastně bydlili primitivně a bídně. Lidstvo stále spěchalo za novými objevy, za záhadami mimo sebe a nevidělo, čeho všeho se mu doma nedostává.“ ⁽¹⁾

Pavel Janák správne predpokladal, že charakter, kvalita a komfort bývania sa v budúcnosti stane jednou z popredných spoločenských tém. Už obdobie prvej republiky a nástup funkcionalizmu priniesli revolučný názor na estetiku (nielen) bytových domov a zároveň inovatívne dispozičné riešenia bytov. Neskôr, s nástupom socializmu, výraznú stopu v našich mestách zanechala výstavba panelových sídlisk. Jedna doba priniesla kvalitu a ideu, druhá kvantitu a ideológiu. Súčasnosť sa musí vysporiadať s týmto dedičstvom a čeliť novým výzvam.

Na mieste dnešných košických sídlisk boli v minulosti prevažne polia, lúky a pasienky, zväčša v súkromnom vlastníctve. Výstavba sídliska Košického vládneho programu (KVP) začala v roku 1980 na pozemkoch obyvateľov dovtedy samostatnej obce Myslava. Tie štát získal od pôvodných majiteľov za symbolickú cenu alebo vyvlastnením. „Povrazy“ je historický chotárny názov časti zabratého územia, ale s výrobou povrazov sa spája iba mylne. V skutočnosti je odvodený od charakteru niekdajších políčok, ktoré boli dlhé a úzke ako povrázky.  

„Povrazy“, novostavba rezidenčného bývania na okraji sídliska KVP, pozostávajú zo štyroch dvojpodlažných a troch päťpodlažných viladomov situovaných na svahovitom pozemku pozdĺž novej miestnej komunikácie. Názov odkazuje na pôvodné pomenovanie územia a napriek rôznym asociáciám „Povrazy“ nezväzujú svojich obyvateľov. Atraktívna lokalita rezidenčného bývania s dobrou občianskou vybavenosťou je v priamej dopravnej väzbe na centrum mesta. Okolité lúky a lesy sú východiskovým bodom turistických a cyklistických trás do rekreačnej oblasti Bankov. Pokojné susedstvo garantuje kláštor rádu bosých karmelitánok, ktoré tu vedú striktný rehoľný život už od roku 1995.

„Povrazy“ sa zaviazali nerušiť intímny priestor kláštora a jeho záhrady. V tom spočíva dôvod neobvykle nízkej podlažnosti štyroch objektov v západnej časti pozemku a východná, od kláštora odvrátená, orientácia lodžií na druhom podlaží.

„Povrazy“ nadväzujú na viaceré, u nás nie celkom bežné, koncepcie nízkopodlažných viladomov s osobitou atmosférou, kvalitným súkromný a kultivovaným poloverejným priestorom s dostatkom zelene. Predstavujú kompromis medzi periférnym a mestským, individuálnym a hromadným bývaním. Osadenie hmôt a komunikácií prirodzene ťaží zo svahovitého terénu. Pod úrovňou parčíka vo východnej časti pozemku sa perspektívne počíta s využitím podzemných garáží, ktoré sú pozostatkom výstavby kultúrneho domu z 80. rokov. Po adaptácii vznikne objekt so samostatnými parkovacími boxami, zelenou strechou a ihriskami.

Napriek nesporným kvalitám „Povrazy“ nereprezentujú úplne odviazaný prístup k súčasnej architektúre bývania, ale to evidentne nebolo predmetom ani cieľom zadania. Lukratívna lokalita, sympatická nízkopodlažná zástavba, racionálne a priestranné dispozície, presvetlené priestory, priamy kontakt s atraktívnym exteriérom... To určite zodpovedá ideálnej predstave o bývaní množstva ľudí. Ale ideálne predstavy vždy narazia na reálne možnosti.

Mnohé novostavby bytových domov poskytujú vysoký štandard aj kvalitu bývania, v ideálnom prípade obohacujú verejný priestor o občiansku vybavenosť, parky, komunikácie, ihriská... Developeri sľubujú splnenie snov o bývaní, pocit bezpečia a výnimočnosti. V skutočnosti uspokojujú len nároky vždy tých istých štandardných vrstiev spoločnosti. Ale spoločnosť je rozmanitá, vyvíja sa a mení. Predlžuje sa mladosť i staroba, zvyšuje sa mobilita aj práca z domu, manželstvo a rodičovstvo už nie sú samozrejmosťou, pribúda rozvodovosť... Plus vírus, inflácia, energetická kríza.

V aktuálne realizovanej výstavbe bytových domov chýbajú inovatívne riešenia v oblasti sociálnej, urbanistickej, energetickej, technologickej..., ktoré dnešná doba nepochybne potrebuje. V popredí je stále predaj, vsádza sa na všeobecne akceptovateľnú estetiku a dispozičné riešenia bytov.

„Moderna vyhradila jedno obydlí každé základní rodině – ideální domov byl máma, táta a jejich děti v jednom bytě. (...) Jenže doba se mění. Ideálem pořád zůstává domov, kde je máma, táta a děti, pokud možno oboustranně vlastní. Ale kolik takových rodin ještě zbylo? A když se v posledních desetiletích mění rodina, práce, volný čas, technologie, proč by se neměnilo bydlení?⁽²⁾

Architektúra vrátane realizácie je dlhý a komplexný proces ovplyvnený kultúrou, spoločnosťou, ekonomickou a politickou situáciou... skrátka svedectvo doby. Pochopiteľne, nedokáže zo dňa na deň reflektovať všetky zmeny a potreby. Obzvlášť architektúra bývania, keďže sa priamo týka takmer každého, je veľmi aktuálna, rozsiahla a mnoho vrstevná téma, o ktorej by sa dalo debatovať snáď nekonečne. Ale, ako už skonštatoval Lev Nikolajevič Tolstoj: „Povraz je dobrý, keď je dlhý, a reč, keď je krátka.“ Záverom je už len dôležité povedať, že „Povrazy“ evidentne nie sú kompromisným výsledkom súboja medzi architektom a investorom. Dokazujú, že ak všetci ťahajú za jeden povraz, na jeho konci nebude slučka.

Poznámky:
1. JANÁK, Pavel. Vynálezy moderní doby, na které se zapomíná. In: Horizont, 1930, č. 27-28, s. 71.
2. VRÁNKOVÁ, Karolína. Doma s cizími. In: ERA 02/2015, Společně. Brno: ERA Média, 2015. s. 20-21. ISSN: 1801-089X

Autor: adf 
Fotografie: Vlado Eliáš