Metropol - rekonštrukcia bytu na ateliér

Základný rámec nového ateliérového priestoru z dielne Andrey Lizákovej charakterizujú výrazné železobetónové prievlaky. Určujú východiská pre členenie priestoru aj logiku usporiadania novej vrstvy vstavaného nábytku.

Autorka dbá na zachovanie kontinuity priestoru, aj dôležitých priehľadov. Ťažké prvky dopĺňajú ľahké a pohyblivé – rúrkový mobiliár, presklenie, odnímateľné maliarske plátna a nábytkové prvky na kolieskach, vďaka čomu je ateliér otvorený, no variabilne deliteľný.

Realizáciu bližšie predstaví sprievodný autorský text:

Rekonštrukcia bytu na ateliér

Východisko: byt orientovaný na sever, omietnuté prievlaky, priechodné izby, chodba bez svetla

Cieľ: Vytvoriť priestor, v ktorom budeme môcť slobodne tvoriť - architektúru aj nearchitektúru, experimentovať, hľadať riešenia použitím rôznych médií a nástrojov. Rešpektovať pritom ducha existujúceho priestoru - bytu na poslednom poschodí bytovej budovy v centre Bratislavy.

Budova, v ktorej sa priestor nachádza, bola postavená v roku 1928 podľa návrhu architekta Juraja Tvarožka. V 90.rokoch bola rekonštruovaná - pôdorys "pôvodný stav" ukazuje stav po poslednej rekonštrukcii v tom období. Pri novom návrhu bolo mojim cieľom vzdať poctu samotnej budove - nezadusiť kvalitnú stavbu úpravami, ktoré by neboli v súlade s priestorovými kvalitami pôvodného návrhu budovy a zároveň zabezpečiť požiadavky pre novú náplň ateliéru.

Cez celý priestor prechádzajú v stropnej časti rozvetvujúce sa železobetónové prievlaky, ktoré boli (a zostali) silným prvkom priestoru. Ich nepravidelnosť, rôzne výšky a diagonálne priesečníky vytvárajú komplikovanú stropnú situáciu, ktorá neznesie rivalitu v podobe ďalších ťažkých prvkov. Vkladané nové zásahy sú preto v duchu odľahčenosti, priehľadnosti a pohyblivosti. (rúrkovitý mobiliár, presklenie, odňateľné plátna, mobiliár a rastliny na kolieskach). Dôležitým aspektom bolo udržať priestor otvorený - aby celistvosť a plynulosť prievlakov bola čitateľná naprieč celým ateliérom.

Prievlaky sú pôdorysne usporiadané do hviezdicovitej schémy - vychádzajú z centrálneho nosného stĺpa a rozchádzajú sa do strán ako konáre stromu.

Táto stropná schéma je v návrhu reflektovaná členením priestoru a dispozíciou vstavaného nábytku – je umiestnený tak, aby sa s touto schémou nebil a nekonkuroval jej, ale naopak, aby s ňou spolupracoval.

Zámerom bolo vytvoriť otvorený, plynulý priestor, so zákutiami. Otvorený, no rozčlenený – aby sa v ňom dala čítať jednotnosť priestoru, a zároveň ponúkal aj miesta pre súkromie a individuálnu prácu.

Prievlaky nie sú horizontálne, ale spolu so stropom sú v miernom sklone. Práca s nimi vyžadovala mieru trpezlivosti a presnosti. Očistiť ich od niekoľkých vrstiev omietok bola jedna z najpracnejších úloh tejto rekonštrukcie.

Ponúkajú však ideálny rámec pre umiestnenie skrytého osvetlenia. Na axonometrii sú žltou farbou zobrazené svietidlá z LED pásov, skryté v nikách vždy za posledným prievlakom pri stene.

Ateliér je rozdelený na dve hlavné zóny, rozlíšené aj tónom podlahy:

1. "čistá" - stretávacia zóna, s kuchynkou a konzultačným stolom (biela podlaha),
2. "špinavá" - pracovná zóna, prispôsobená na kreatívnu prácu (sivá podlaha).

Usporiadanie pracovnej zóny je flexibilné - stoly sú na kolieskach a dispozícia sa môže prispôsobiť aktuálnej činnosti.

Stoly majú povrchy z rôznych materiálov, podľa funkcie - napríklad stôl určený na výrobu modelov má gumený povrch podložky na rezanie.

Medzipriestor medzi týmito dvoma zónami je “umývacia zóna” s dvoma umývadlami - jedno slúži na umývanie kuchynského riadu, druhé na umývanie pracovných nástrojov.

Samostatné miestnosti vizuálne separované od otvoreného priestoru sú dve: toaleta a sklad, v ktorom modulárny regálový system umožňuje triáž a uskladnenie kreatívneho materiálu.

Nábytok je primárne kombináciou kovu a dreva.

Viacero zo zváraných rúrkovitých prvkov je kotvených priamo do stropu. Odľahčujú masívnosť železobetónových prievlakov a na niektorých miestach vizuálne nadväzujú na výstuž, ktorá z betónu vytŕča. Sú zámerne skorodované – výsledok rekonštrukčného kontextu:

V priebehu rekonštrukcie boli demontované plynové potrubia. Materiál mi bolo ľúto znovu nepoužiť, a tak zvarením viacerých kusov vznikla umývadlová batéria, ktorá je sama dlhým potrubím vychádzajúcim zo stropu. Tmavý, vekom skrášlený materiál sa stal predlohou pre ostatné kovové prvky - zvárané konštrukcie rúrok rôznych priemerov a kuchynský pult zo surovej ocele.

Surové maliarske plátna sú použité na predelenie priestoru namiesto priečok, a na nábytku namiesto dvierok.

Vytvárajú vizuálnu bariéru medzi dvoma hlavnými funkčnými zónami - pracovnou a prezentačnou časťou. Sú zavesené na drevených tyčiach, ktoré sú uchytené na kovových háčikoch v stene alebo strope. Môžu tak byť v prípade potreby ľahko zvesené a znova osadené naspäť. Priestor tak môže byť stále ako celok otvorený a prepojený, no zároveň je v ňom zachované súkromie a funkčné delenie, keď je to potrebné.

Plátna funkciou a tvarom pripomínajú japonský noren - textilnú bariéru, ktorá sa používa vo viacerých situáciách - označuje vstup do konkrétneho obchodu alebo podniku, tvorí bariéru medzi súkromným a verejným, vnútorným a vonkajším. V tomto prípade je plátno anonymné - nenesie na sebe žiadny názov ani logo - univerzálne oddeľuje funkcie priestoru - svojim unifikovaným výzorom neurčuje ich hierarchiu.

Za plátnami pri vstupe je ukrytý botník – zavesený na oceľovej tyči zo stropu. Posuvné plátna v kuchynskej časti namiesto dvierok ukrývajú úložný priestor.

Niektoré z interiérových rastlín (umiestnené na kolieskach) sú tiež použité ako pohyblivé screeny medzi časťami otvoreného priestoru.

Na prievlaky pri obvode dispozície sú z bočných strán upevnené LED pásy - sú tak vytvorené skryté niky, kde samotný zdroj svetla nie je vidieť a vzniká tak odrazené svetlo, rozptýlené na stene. Nepriame svetlo sa odráža od stien a osvetľuje čitateľskú zónu, pracovňu a iné časti ateliéru.

Je tu aj pár bodových svietidiel. Jedno z nich osvetľuje roztvorenú knihu pri vstupe – ako vzácnemu kusu z knižničnej zbierky bolo jej miesto dané od začiatku návrhu.

Sklenená priečka oddeľuje (a prepája) kanceláriu a zbytok priestoru. Kontinuita prievlakov zostáva vďaka nej čitateľná. Obojstranná drevená priečka slúži z jednej strany ako úložný priestor pre pracovňu, z druhej ako knižnica.

Fotografie z procesu rekonštrukcie:

Autorka: MFA Andrea Lizáková
Fotografie: Matej Hakár/ Miroslav Šestina/ Andrea Lizáková