Rodinný dom s pekárňou, Motyčky

Na mieste zaniknutého domu v horskom prostredí neďaleko Donovál vznikla nová drevostavba s bývaním, pracovným zázemím a výrobou pre pekáreň. Dielo Elišky Turanskej nadväzuje na hmotu, mierku a strešnú krajinu niekdajšej uhliarskej obce, no zároveň prináša otvorené a flexibilné bývanie orientované k vodnej ploche.

Stavba spája ekologické konštrukčné princípy so štipkou remesla. Lokálne drevo, drevovláknité izolácie, slamené panely, hlinené omietky, recyklované materiály a repasovaný nábytok fungujú ako prirodzená súčasť identity vlastného bývania architektky. Dom nie je iba náhradou zaniknutej stavby, ale kultivovanou formou prispieva k postupnej revitalizácii širšieho okolia.

Dielo bližšie predstaví autorský sprievodný text:

Dom č. 8, Motyčky

Dom sa nachádza na atraktívnom mieste v pôvodnej urbanistickej štruktúre obce, v blízkosti vodnej nádrže, ktorá je súčasťou unikátnej, viac ako storočnej sústavy vodných elektrární. Obnova domu súvisí so širšou snahou o revitalizáciu okolia, vrátane otvorenia pekárne, ktorej predajňa vznikla v priestoroch bývalého obecného kultúrneho domu. Ten, podobne ako celé susedstvo, dlhé desaťročia chátral.

Prvým impulzom bola potreba prakticky vyriešiť nebezpečnú ruinu domu č. 8 s toxickou strešnou krytinou, ktorej rozpad ohrozoval celé okolie. Počas zdĺhavého majetkového vysporiadania, ktoré si vyžiadalo aj súdny proces, sa dom úplne rozpadol a nezachovalo sa z neho nič využiteľné. Ostal iba odkaz jeho hmoty a polohy, ktorý som pri návrhu novej stavby na pôvodnom mieste domu č. 8 maximálne rešpektovala.

Kontinuita

Pri hľadaní architektonického výrazu bolo možné nadviazať na pôvodné stavby, ktoré sa v obci dodnes zachovali, najmä na charakteristický tvar ich striech. Aj preto som ako strešnú krytinu zvolila drevený šindel.

Pôvodné domy tejto uhliarskej obce boli mohutné, často v nich žilo niekoľko rodín a strecha tvorila približne dve tretiny ich hmoty. Napriek veľkosti však pôsobili elegantne. Dôležitý bol pre mňa aj rešpekt k susednej budove pôvodného obecného úradu. Inšpiráciu som našla aj vo farebnosti pôvodnej stavby.

Zároveň som chcela naplno využiť prítomnosť vodnej hladiny, otvoriť dom smerom k výhľadom a priniesť do interiéru čo najviac denného svetla.

Princípy

Keďže som bola zároveň investorkou stavby, mohla som pri realizácii uplatniť princípy, ktoré dlhodobo presadzujem vo svojej architektonickej praxi. Samozrejmou voľbou bola drevostavba, keďže drevo považujem za jediný skutočne obnoviteľný konštrukčný materiál.

Použité bolo bežné rastlé drevo zo Slovenska. Ako izolačné materiály slúžia drevovláknité dosky a izolácie, ktoré majú okrem priaznivého ekologického profilu aj veľmi dobré technické vlastnosti. Priečky sú vytvorené zo slamených panelov z Čiech a vnútorné povrchy sú upravené hlinenými omietkami. Celú stavbu realizovali šikovní miestni remeselníci z okolia.

Napriek kompaktnosti a istej robustnosti, ktorú drevostavba s pôdorysom 10 × 15 metrov prirodzene má, som do konštrukčného systému zapracovala aj oceľové prvky. Tie umožnili stavbu v interiéri odľahčiť a presvetliť. Vďaka centrálnemu oceľovému stropnému prievlaku sa podarilo udržať nízku konštrukčnú výšku prízemia. Oceľové zavetrenia a klieštiny v otvorených častiach priniesli požadovanú ľahkosť konštrukcie.

Najdôležitejšie bolo minimalizovať počet stĺpov na prízemí, a tým zabezpečiť flexibilitu jeho budúceho využitia.

Dôraz som kládla aj na využitie recyklovaných materiálov a repasovaného nábytku. Parkety v celom dome pochádzajú z rozobratých podláh panelových bytov. Ručne vyrábaná cementová dlažba v pekárni bola poskladaná z výmetu z výroby tohto materiálu. Popri nábytku z masívneho dreva, vyrobenom na mieru v lokálnej stolárskej dielni, sú v dome použité aj staré repasované kusy nájdené v bazároch.

Dom je vybavený vykurovaním a ohrevom teplej vody prostredníctvom kvalitnej technológie na spaľovanie peliet. Súčasťou obytnej časti je však aj novodobý akumulačný sporák na drevo, ktorý pri minimálnej spotrebe poskytuje príjemné sálavé teplo ohňa a zároveň umožňuje varenie. Sporák sa vrátil do centra obytnej časti domu, medzi kuchyňu, posedenie a jedáleň.

Remeslo a originalita

Pri navrhovaní ma lákalo hľadať nečakané riešenia, originálne výrobky a remeselné prístupy. Dobrou správou je, že dnes sa k nim dá pomerne jednoducho dostať aj cez online priestor.

Takto som napríklad našla atraktívne svietidlá z recyklovaného polykarbonátu z Brighton, ale aj svietidlo z recyklovaných PET fliaš vyrobené na Slovensku. Zo starého písacieho stola sa postupne stal pingpongový stôl a vitráže vyplnili nevyužité konštrukcie, čím vznikli originálne konferenčné stolíky. Repasované stoličky slovenskej výroby zo 60. rokov dostali nové autorské poťahy z dielne ručne potláčaných textílií v Glasgowe.

Dispozícia

Hlavným cieľom bolo vytvoriť funkčný a praktický objekt. Podkrovné bývanie a pracovňa majú svoje limity, keďže sú vložené do priestoru sedlovej strechy. Prízemie je však v podstate otvoreným priestorom, do ktorého schodisko zasahuje len čiastočne. Vďaka tomu môže v budúcnosti slúžiť aj úplne inému programu.

Pri návrhu domu som pôvodne uvažovala s využitím väčšej časti prízemia ako bezbariérového seniorského bytu. Táto potreba však časom zanikla a nahradila ju požiadavka na priestor pre vzdelávanie maloletej dcéry. Z tejto „miniškoly“ sa zároveň stal priestor pre rôzne kurzy a konferencie, ktoré organizujem alebo poskytujem spolu s ubytovaním v susednom dome.

Menšia časť prízemia dnes slúži ako výrobný priestor pre pekáreň.

Fotografie zo stavby:

Autorka: Eliška Turanská
Fotografie: Miro Pochyba