Ružový park, Trnava

Korene projektu revitalizácie parku v centrálnej mestskej zóne Trnavy, dokončeného v priebehu vlaňajška, siahajú do roku 2016. Vo verejnej súťaži návrhov vtedy porota určila ako najlepší koncept Júlie Straňákovej, Denisy Halajovej a Veroniky Fuskovej, ktorý priestor prirodzene prepojil s Námestím SNP, využil potenciál nadostupnej rieky a citlivo pracoval s historickými stopami v území. Výsledná podoba parku ťaží z funkčného prepojenia celkov Ružového parku, barokovej záhrady Emmerovej vily a regulovaného koryta rieky Trnávka. Park sa zmenil na multifunkčnú oddychovú zónu, so zázemím pre kultúrno-spoločenské podujatia. Voda sa do územia vrátila vo svojej prirodzenej forme, prostredníctvom revitalizácie toku Trnávky. Ten je po novom prístupný prostredníctvom žulových stupňov s drevenými plochami na posedenie. Zaujímavosťou je Historická stopa zaniknutého ramena rieky prezentovaná formou stromoradia.

Realizáciu bližšie predstaví sprievodný autorský text:

História a pôvodný stav

Územie dnešného Ružového parku bolo v minulosti pozemkom za južnými hradbami, ktorý bol lemovaný dvoma ramenami Trnávky a vchádzalo sa naň cez mosty. Nachádzala sa tu strelecká záhrada, kde strelecký spolok postavil asi v druhej tretine 19. storočia budovu s hostincom. Trnavčania sem chodievali na koncerty a zábavy. V súčasnosti je Ružový park významným mestským parkom na okraji historického jadra mesta Trnava, v dotyku s pešou zónou a námestím SNP. Nachádza sa v ochrannom pásme Mestskej pamiatkovej rezervácie. 

Filozoficko-koncepčné východiská návrhu

Koncept návrhu parku spočíva najmä v citlivom fyzickom aj kompozičnom scelení troch rozličných území - ranno modernistického riešenia Ružového parku, pôvodne barokovej záhrady Emmerovej vily a regulovaného koryta rieky Trnávka. Práve rôznorodosť charakteru jednotlivých území umožnila pracovať s rôznou atmosférou v parku.  

Návrh modifikuje ranno-modernistickú podobu mestkého parku, obnovuje barokovú vilovú záhradu, využíva potenciál regulovanej časti “nedostupnej“ rieky a priznáva v pôdoryse aj  historickú stopu pôvodného koryta rieky. Priestor parku plynule nadväzuje na priestor Námestia SNP, zachováva tak historické štruktúry, používa súčasné výrazové prostriedky a reaguje na súčasné environmentálne problémy. 

Koncepcia širších vzťahov

Poloha parku vyžadovala vytvorenie nových komunikačných ťahov. V dotyku s pešou zónou a námestím SNP je vytvorený nástupný priestor parku s vodnými schodami. Dve nové pešie lávky ponad rieku Trnávku prepojili park so záhradou knižnice a bytovým domom. Koncepcia prepojenia Kollárovej ulice so Streleckou ulicou cyklocestou je podporená vybudovaním paraleného chodníka pre peších. Zlepšila sa priepustnosť územia, tranzit chodcov a cyklistov je odčlenený od kľudnejších pobytových častí parku.   

Funkčné využitie, programová náplň a kompozícia

Pôvodná plocha "Ružového parku" plní funkciu centrálnej oddychovej a reprezentačnej plochy s dôrazom na výsadbu bylín a ruží, vnímanie detailov rastlín a pobytovú funkciu trávnikov. Otvorením pohľadu z najvyššieho miesta parku - nástupného priestoru pri námestí SNP smerom na Emmerovu vilu, vznikla kompozičná os na ktorej sú radené fontány a parter rozária.  

Plocha záhrady Emmerovej vily plní funkciu "Galerijnej záhrady", jednoduchý trávnikový parter poskytuje multifunkčnú plochu pre kultúrne podujatia.

Formálne úpravy rozária a galerijnej záhrady plynule prechádzajú do prírodnejších, voľnejších úprav nábrežia a pobytovej lúky. Nábrežie zrevitalizovaného toku má funkciu parkovej promenády.

Historická stopa pôvodných dvoch korýt rieky Trnávky, z ktorých jedno je zaniknuté, je priznaná formou dvoch nových stromoradí listnatých stromov. Voda sa však vrátila do parku ako jeden zo základných kompozičných prvkov vo svojej prirodzenej forme revitalizáciou toku, návštevníkovi je tak prístupná pohľadmi či priamym prístupom k nej. Pribudla tiež voda vo forme troch fontán. 

Na celej ploche parku použitý mlatový povrch chodníkov. Mobiliár typizovaný, daný  záväzným stanoviskom KPÚ a to zvlášť pre zónu A - historizujúci mobiliár (Strelecká ulica, okolie Emmerovej vily) a zónu B (zostávajúca časť parku). 

Prvky drobnej architektúry predstavujú tieniace pergoly, lehátko na oddych, schody k rieke so sedením, pešie lávky cez rieku, brány, ploty, oporné múriky, fontány a technické objekty. Prvky využívajú podobné materiálové prevedenie a farebnosť. 

Obnova vegetačnej zložky pozostáva z revitalizácie existujúcich porastov drevín, vrátane pestovateľských opatrení, výrubov a výsadieb. Zachované boli najmä listnaté dreviny, naopak odstránené boli najmä nánosy ihličnatých a inváznych drevín z 80. rokov 20. storočia z dôvodu obnovy kompozície parterov. Novú výsadbu tvoria solitérne stromy, stromoradia, živé ploty, popínavé dreviny, záhony ruží, trvaliek a cibuľovín, parterový a parkový trávnik.  

Vodné prvky sú v parku sú použité vo forme tečúcej vody, statickej vody, vodných trysiek z dlažby a hmlových trysiek. Voda v tejto forme je nielen prvkom kompozície, ale zlepšuje aj mikroklímu. Vodné prvky sú iluminované, rovnako celá plocha parku je vybavená  osvetlením a ozvučením. 

Ružová záhrada

Nástupný priestor parku pri námestí SNP postupne klesá na úroveň centrálnej časti parku cez trávnaté terasy s kaskádovou fontánou. Centrálny priestor parku vychádza čiastočne z historického členenia komunikácií, avšak pre ružové záhony je zvolená modernejšia, jednoduchšia forma kvetinového parteru s ružami, zjednocujúca pomerne úzky priestor. Parter je lemovaný pergolami s kolekciou popínavých ruží, ktoré poskytujú  sedenie s pohľadmi orientovanými najmä na parter rozária a vodné prvky. Odstránením nevhodných výsadieb kríkov sa otvorili tiež pohľady na parter z aleje na Strelkovej ulici, kde boli trávniky nahradené podrastovými záhonmi. 

Galerijná záhrada Emmerovej vily

Intímnejší priestor galerijnej záhrady má podobu historizujúceho novotvaru pravidelnej barokovej záhrady. Pozostáva z trávnatého parteru s krížovou dispozíciou ciest, v mieste kríženia s kruhovou fontánou. Takáto forma úpravy umožňuje využitie pre inštaláciu sôch, záhradné oslavy a koncerty. Záhrada je po obvode lemovaná tvarovanými živými plotmi z tisu. 

Rieka Trnávka

Regulované koryto toku Trnávka s vysokými nábrežnými múrmi je sprístupnené návštevníkovi formou odpočívadla so schodiskom. Schody sú riešené obkladom zo žuly doplneným o drevené časti sedenia priamo na schodoch. Oživenie toku je dosiahnuté zúžením a zvlnením kynety   pomocou vybudovania beriem z geobuniek, ktoré sú vyplnené štrkopieskovým materiálom a vysadené vlhkomilnou vegetáciou. Pre údržbu toku je v južnej časti vybudovaná prístupová rampa.

Pikniková lúka

Priestor vymedzený parkoviskom na Kollárovej ulici a parterom galerijnej záhrady slúži ako  pobytová lúka s rozvoľnenými skupinami stromov. Plocha je ukončená zo strany Kollárovej ulice pergolou s rozvoľneným trvalkovým záhonom s krami. 

Staré rameno Trnávky

Zaniknuté rameno rieky Trnávky je naznačené výsadbou aleje listnatých stromov a výsadbou tráv a trvaliek v páse medzi cyklocestou a chodníkom. Chodník okrem rýchleho tranzitu územím poskytuje atraktívne pohľady z vyvýšeného násypu „koryta“ na galerijnú záhradu. 

Prvky drobnej architektúry:

Podklady: RUDBECKIA-ATELIÉR
Fotografie: Róbert Turčan a Andrej Božek