Cena Emila Belluša 2025 - Laureát

K tejto výnimočnej udalosti vznikol krátky dokument, ktorý mapuje časť tvorby architekta Závodného:

Cena Emila Belluša 2025 - 35. ROČNÍK

Cenu Emila Belluša od roku 1990 udeľuje Spolok architektov Slovenska a Rada Fondu výtvarných umení za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Cena je vytvorená ako vďaka za prínos a význam osobnosti akademika Emila Belluša, popredného slovenského architekta, akademika, pedagóga, vedca a zakladateľa Fakulty architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej

Prezídium Spolku architektov Slovenska 2025

Igor Teplan, Juraj Herrmann, Andrea Bacová, Roman Talaš, Milan Csanda, Jakub Hanták, Peter Dunajovec, Rastislav Udžan, Michal Diviš, Petronela Šelinger Királyová, Lukáš Sečka a Miroslav Macejko

Laureát
Ľubo Závodný
za celoživotné dielo
https://www.zavodny.sk/

Laudácio k Cene Emila Belluša 2025

 ARCHITEKT ĽUBO ZÁVODNÝ

„To už mám akože celkom skončiť?“ spýtal sa ma Ľubo Závodný, keď sa dozvedel, že dostane Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Odvtedy mám aj ja osobne dilemu ako vlastne chápať túto tradičnú, dnes už historickú, cenu Spolku architektov Slovenska, ktorú udeľujeme už po 61. raz. Asi by bolo lepšie nahradiť slovo celoživotnú formuláciou: cena za významný a dlhoročný prínos v rozvoji slovenskej architektúry. Na druhej strane, architekt Ľubo Závodný postavil doteraz už toľko domov, že druhým by na to nestačili ani tri životy. Rozhodne k rozvoju slovenskej architektúry svojím dielom prispel nie jednou tehličkou, ale ich celým vagónom.

V kruhu dobrej spoločnosti

Architektovi Závodnému musela byť architektúra daná do vienka už pri narodení i keď, ako tvrdí, v ich blízkej rodine architekt nebol. Napriek tomu, keď pátral po svojich koreňoch, objavil na cintoríne v Brezovej pod Bradlom vo veľmi dobrej spoločnosti, hneď vedľa hrobov  Juraja Tvarožeka a Dušana Jurkoviča, pochovaných viacerých Závodných, ktorí boli stavitelia. Tak predsa len nejaké gény pre toto povolanie v rodine boli. Dobrý technický základ pre štúdium však dostal aj na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave, kde ho učil aj legendárny Vladimír Cibulka. Štúdium na Fakulte architektúry zvládal veľmi dobre a ukončil ho v roku 1983. V tom istom roku sa oženil, ako to v tej dobe bývalo dosť časté, so spolužiačkou Martou. Možno práve preto, že ona veľmi dobre rozumie úskaliam tohto povolania, sú spolu dodnes – už viac ako 42 rokov. Ak sme teda už takto načreli aj do životopisu architekta Ľuba Závodného, tak môžeme uviesť, že aj jeho brat Juraj je tiež úspešný architekt a tiež si zobral za ženu architektku. Z troch Ľubových detí staršia dcéra je architektka žijúca vo Švajčiarsku a najmladší syn architektúru ešte len študuje na FAD v Bratislave. Jednoducho celkom slušný základ pre architektonický klan.

Už počas štúdia na FA SVŠT si jeho talent všimli viacerí pedagógovia, z ktorých sa neskôr stali nielen jeho kolegovia, ale predovšetkým priatelia. Ľubo rád spomína na Ivana Petelena, u ktorého robil úspešný semestrálny projekt ocenený Cenou dekana, zažil Lumíra Lýseka, Ľubomíru Fašangovú, ale i legendárnu trojicu urbanistov Tibora Alexyho – Jána Kavana – Filipa Trnkusa. S Petrom Vodrážkom, ktorý bol tiež jeho pedagógom, ho spája dodnes nielen spomínané priateľstvo, ale i viaceré spoločné projekty. Až do revolúcie v roku 1989 bol súčasťou tých typických veľkých projektových ústavov. Pre začínajúceho architekta je to vždy dobrá skúsenosť robiť v takýchto ateliéroch a hlavne kolektívoch. V tom čase tu mal možnosť pracovať a debatovať o architektúre s Ivanom Matušíkom, Jánom Bahnom, Andrejom Gürtlerom, Fecom Minárikom i Ľubom Mihálikom, Ferom Kalesným a ďalšími. A tak mal vlastne veľké šťastie, že nielen počas štúdií, ale i potom neskôr sa ocitol v kruhu dobrej spoločnosti, ktorá ho ovplyvnila tým správnym smerom.

Ateliér Závodný

Po revolúcii všetko nabralo na rýchlych otáčkach a pre architekta Ľuba Závodného to bol začiatok mimoriadne tvorivého a plodného obdobia. V tomto období realizoval bytový  dom D v Šamoríne (1992), o dva roky neskôr budovu Centrály VÚB v Bratislave (1994 – 1996), evanjelický kostol v Nitre (2000), ale i ďalšie bratislavské realizácie: Rímsko-katolícke pastoračné centrum Kráľovnej rodiny (2000), Tatracentrum (2001), Atrium – dom nábytku (2003), ale i viacero originálnych víl – Vila Devín (2009), Devín 2 (2012), Kĺzavá (2012), Dom v jame (2010), vila Červeňova (2011), vila G (2019) a množstvo ďalších. Pozoruhodné je, že vlastný ateliér – Ateliér ZÁVODNÝ – zakladá už v roku 1995 práve počas realizácie Centrály VÚB, ktorú začali projektovať ešte v ateliéri Bahna_Palčo_Starý_Závodný. Už v tom čase mal jasno v názoroch na architektúru. Cítil a vedel, že stojí na pevných nohách a aj preto mal guráž ísť ďalej vlastnou cestou, po ktorej kráča až dodnes. V jeho ateliéri sa  počas 30 rokov vystriedalo veľa architektov. Spomeniem Mateja Sieberta, Juraja Sumbala, Dana Priehodu, Dalibora Michaláka, Georga Bliznakova, Juraja Polyáka, Michala Langa, Janku Šveckovú i Antóniu Števankovú a hlavne Michala Bielika, ktorí boli spoluautormi či spolupracovníkmi v mnohých zo spomínaných realizácií (podrobný zoznam diel s autormi – viď str....). Okrem mnohých architektov boli dlhé roky dôležitou súčasťou jeho ateliéru aj stavební inžinieri, z ktorých tu dlhé roky pôsobil Ľubomír Žemla. Spolupráca architekta a stavebného inžiniera tvorila v tomto prípade základ pre úspešné realizácie a dotiahnutie stavebných detailov, tak dôležitých pre kvalitnú architektúru. Dôraz na detail je  neodmysliteľnou súčasťou rozmýšľania a tvorby Ľuba Závodného.

Čo všetko stihol

Rada by som však teraz už jemne vybočila od konvencií kladených na písanie laudácia. Nakoniec všetky podstatné fakty a údaje o diele architekta Ľuba Závodného sú súčasťou tohto katalógu. Dozviete sa, že postavil viac ako 60 podstatných domov, že bol viac ako 50-krát členom či predsedom rôznych architektonických porôt, že mal množstvo domácich i zahraničných výstav s výstižnými názvami: Domy, Mojich 60, DOMY 60, Moje bratislavské domy, Moje domy. Na takýchto veciach si vždy dáva záležať, aby na seba nejak nadväzovali a vytvárali kompaktný a konzistentný celok. To však jednoznačne čítame i v jeho architektúre. Dozviete sa však aj to, že má asi už všetky naše architektonické ceny, a to mnohé z nich viacnásobne (Cenu Dušana Jurkoviča, CE ZA AR, Cenu ARCH, Stavbu roka, ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva, Krištáľové krídlo, ale i Medailu Emilla Belluša), ale aj, že popri práci v ateliéri ostatných 20 rokov odovzdáva svoje cenné skúsenosti študentom na Fakulte architektúry a dizajnu v Bratislave a okrem toho je stále činný aj v Slovenskej komore architektov.

Architektúra Ľuba Závodného

Aká je vlastne architektúra Ľuba Závodného? Vyjadrila by som ju slovami presná, jednoznačná, presvedčivá, pravdivá a kontextuálna, názorovo pevná. Bravúrne narábajúca s geometriou, priestorovými súradnicami, kde x, y a aj z na seba nadväzujú a premyslene spolupracujú tak, aby podporili výslednú formu a nadviazali na kontext. Vidieť to v Tatracentre, dome nábytku Atrium, polyfunkčnom dome Tatracity, ale i v ďalších. Kontext je v tvorbe Ľuba Závodného jeden z podstatných a určujúcich momentov pri tvorbe konceptu. Nejde však o pokorné podriaďovanie sa, naopak ide o smelé a presvedčivé vyjadrenie zrelého názoru na tvorbu priestoru, pri ktorom dokáže vnímať všetko podstatné a nadväzovať na to,  čo má preukázateľné hodnoty. Aj v architektúre platí, že oddeľovaním zrna od pliev dokážeme priniesť obraz pravdy a architektúru nadčasových hodnôt. Domy Ľuba Závodného postavené na pevnom a jednoznačnom, niekedy až minimalistickom vzorci prinášajú efekt jasného silného ovládnutia priestoru. Ak by sme chceli takúto architektúru personalizovať, tak by som ju charakterizovala ako osobnosť so silnou charizmou. Platí to nielen o jeho rozmerovo veľkých domoch, ale prekvapivo silne ovláda priestor aj subtílna figúra Rímsko-katolíckeho pastoračného centra Kráľovnej rodiny či vila Hrozno a mnohé ďalšie. Ako je možné, že architektúra Ľuba Závodného je taká jednoznačná? Spočíva to v jeho nespornom talente najprv objaviť a potom do konca držať to podstatné, čo robí jeho dom domom – líniu, hranu, zalomenie, oblúk, konzolu, väzbu na okolie, jednoducho vždy originálny a v priestore logicky posadený koncept, ktorý dokáže vyjadriť pár čiarami. Toto prosté tajomstvo odovzdáva aj na konzultáciách študentom v ateliéri. Ľubo Závodný nadväzuje svojím originálnym autorským rukopisom a súčasným jazykom na princípy modernistickej architektúry 20. storočia. Citlivo pracuje s kompozíciou formy, kde sa mu darí premyslene zvýrazňovať, vždy v súlade s konceptom, originálne detaily. K tomu však patrí aj jeho systematické dokumentovanie všetkých dôležitých domov v pôsobivých 3D modeloch (viac ako 100), ktoré by si rozhodne zaslúžili umiestnenie na čestnom mieste v doteraz  ešte neexistujúcej galerijnej zbierke modernej architektúry.

Bellušova cena pre Ľuba Závodného

Tohtoročná, 61-ročná a zároveň šesťdesiata prvá Cena Emilla Belluša však patrí predovšetkým Ľubovi Závodnému a nie jeho domom. Na druhej strane práve tie sú dôvodom, prečo ju dostáva. Sú výsledkom nielen jeho profesionálnej zručnosti, ale predovšetkým výsledkom jeho oddanosti k profesii architekta, húževnatosti, dochvíľnosti, pracovitosti a jasného pohľadu, jednoznačných názorov nielen na architektúru, ale celkovo na život ako taký. Ľuba poznám viac ako 30 rokov. Spája nás práca, škola, ale i priateľstvo, ktoré si veľmi vážim. Jeho morálne hodnoty a etické postoje z neho robia človeka s pevným charakterom, ktorý vždy vie, na ktorej strane má stáť. Mnohí o ňom vieme, že je veľký znalec a milovník vína, predovšetkým talianskeho Barola, Barbaresca, Nebiola z Piemontu, ale aj  toskánskeho Brunella di Montalcina. Rád robí tzv. vertikálne ochutnávky rovnakej značky vína rôznych ročníkov. Pamätám si jeho nadšenie, keď raz na letisku v Bruseli zbadal luxusnú značku vína Cheval Blanc z regiónu Bordeaux. V tom momente bol schopný kúpiť ho za závratnú sumu. Našťastie, alebo na tú smolu, toľko peňazí po ruke nemal. A ešte jedna vlastnosť, ktorá je na architektovi Závodnom špecifická. Nezaoberá sa nepodstatnými vecami, vždy mieri na podstatu, a preto je neskutočne rýchly v rozmýšľaní, v práci, ale i v jeho „závodnom“ aute AUDI RS4 s osemvalcovým motorom. Ale veď nakoniec je ZÁVODNÝ.

Jeho rozsiahle a hlavne konzistentné dielo s charakteristickým rukopisom modernej estetiky významne obohacuje slovenskú architektonickú scénu a prispieva tak k jej plnohodnotnému začleneniu do kontextov európskej architektúry. Šesťdesiata prvá Cena Emila Belluša tak bude rozhodne a zaslúžene v dobrých rukách a verím, že pre architekta Ľuba Závodného bude predovšetkým symbolom povzbudenia do ďalšej tvorivej práce!

Andrea Bacová

K Cene Emila Belluša 2025 aktuálne prebieha aj výstava.
11. 12. 2025 – 31. 3. 2026
Architektonická kancelária Ľubomír Závodný
Svoradova 7-9,
811 03 Bratislava

Otvorené pondelok až piatok
od 15:00 – 18:00 hod.

Kurátori výstavy:
Andrea Bacová a Jakub Hanták

K Cene Emila Belluša 2025 vyšiel aj rovnomenný katalóg, ktorý vydal Spolok architektov Slovenska vo Vydavateľstve Spolku architektov Slovenska, Panská 15, 811 01 Bratislava
© SAS 2025

Bez silných partnerov by to nešlo!
Ďakujeme!

Hlavní partner: Fond na podporu umenia
Partner: Fond výtvarných umení
Hlavný mediálny partner: PROJEKT
Mediálni partneri: Archinfo, ASB, Koncept, ADmagazin, Radio_FM, :24
Styling partner: Nehera