Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
28. jún 2024
0
883

Odišiel architekt a učiteľ nielen architektúry, ale aj životného štýlu, Juro Koban...

Dnes bude posledná rozlúčka s výraznou osobnosťou slovenskej architektúry
Odišiel architekt a učiteľ nielen architektúry, ale aj životného štýlu, Juro Koban...

Už počas štúdií architektúry na SvF SVŠT v Bratislave a na AVU v Prahe a po nich som priebežne sledoval architektonické dianie nielen doma, ale i v zahraničí. Juraj už počas štúdií na Fakulte architektúry SVŠT bol talentovaný a ambiciózny mladý architekt. To všetko bohato zúročil vo svojej dlhoročnej architektonickej praxi, svojou „kopou“ úvah, štúdií a realizácií, ťažiskovo v ateliéri KOPA, filigránsky nesúc začiatočné písmená vašich priezvisk, spolu so Števom Pacákom.

V Jurovi som mal možnosť spoznať mladého vitálneho architekta, ktorý patril do skupiny českých a slovenských vyznávačov „postmoderny“, ktorí sa priam manifestačne stretávali na Spišskej kapitule od roku 1985. Od roku 1987 bol spoluorganizátorom štyroch ročníkov aj Juraj, už medzinárodných stretnutí architektov a výtvarníkov v Spišskej Kapitule. Na ich poslednom stretnutí ako hosť mal som česť sa zúčastniť osobne.

Ale pri Tvojom nečakanom odchode spomedzi nás, Juro, chcem sa zmieniť o inom, v čom si zanechal tiež hlbokú „kobanovskú“ stopu, o pedagogike:

Po roku 1989, keď v nádeji k lepšiemu prichádzali zmeny v celej spoločnosti, ako aj v architektonickej obci, náš profesijný život architektov a vysokoškolských pedagógov ma dal dokopy aj s Jurom Kobanom. Moje pomerne časté výjazdy do Košíc takmer vždy začínali u trojice kolegov Drahovský-Koban-Pásztor. Vďaka nim som mal možnosť spoznať osobne viacerých kolegov nielen v Klube architektov na Zámočníckej ulici 1. V ich doprovode Košicami priamo v teréne som sa zoznámil nielen s bohatou stavebnou históriou mesta, ale aj s ich najnovšími realizáciami a víziami.

Poznajúc, že vo viacerých európskych krajinách popri ich významných a na históriu bohatých centrách architektonického školstva vznikali regionálne a veľmi progresívne orientované školy architektúry, privítal som iniciatívu, že kolegovia v Košiciach sa tiež zaoberali touto myšlienkou. Na začiatku, v roku 1996, to bola Katedra architektúry na Stavebnej fakulte TU Košice pod vedením doc. Petra Pásztora a jeho spolupracovníkov-architektov: Adriany Priatkovej, Jura Kobana, Martina Drahovského, Karola Gregora, Štefana Zahatňanského, Jána Krcha a ďaľších. V tom čase sa začala formovať myšlienka školy architektúry v Košiciach, ktorej založenie som podporoval tiež ako prodekan pre pedagogiku a mimo fakultu aj ako prezident Spolku architektov Slovenska. Myšlienka Školy architektúry dozrievala, až 2.októbra1998 bola založená Fakulta umení TUKE a jej Katedry architektúry. Juro Koban svojou „ortuťovou povahou" mal na tejto skutočnosti, presahujúcej hranice Košického regiónu, významný ak nie zásadný podiel. Vyprofiloval si sa na profesnú i akademickú osobnosť s výrazným vplyvom na formovanie kultúrnej identity a rozvoj segmentov kreatívneho priemyslu i v medzinárodnom kontexte. V rokoch 2004 - 2013 si bol dekanom Fakulty umení, od roku 2013 vedúcim Katedry architektúry.

V roku 1990 som nastúpil ako vedúci KAT-AŠOSD na FA SVŠT/STU/. Až do roku 2008 do štátnicových komisií a na obhajoby diplomových projektov na našej Katedre boli prizývané osobnosti z praxe a renomovaných zahraničných škôl. Juro Koban z FU TUKE bol medzi nimi stálym a aktívnym členom. A pre nás oboch to bolo aj osobným prínosom, lebo popri tom, že sme učili, učili sme sa ako sa učí architektúra na akademickej pôde. Keď Juro v roku 1998 habilitoval v odbore Architektúra na VŠVU v Bratislave na docenta, bol som komisiou menovaný za jedného z oponentov. Juro v ďalšom svojom akademickom raste si vždy vyberal tú náročnejšiu a nie najľahšiu cestu. Preto, keď si pripravoval podmienky na inauguračné konanie na vymenovanie profesorom, hľadal túto možnosť na renomovaných umeleckých školách mimo Slovenska, konkrétne v Prahe. Nestihol to, ale zaslúžil by si to...

Juraj, keď už aj ja bilancujem, čo som urobil a hlavne ako, vážim si naše dlhoročné priateľské a profesijné kontakty nielen s Tebou, ale s mnohými Košičanmi i mimo TUKE. Nezabudnem na večerné dišputy takmer o všetkom, ale hlavne o architektúre v košických vinárničkach medzi dňami mojich výjazdov k vám, na FU TUKE. Z príležitosti 20.výročia založenia vašej Fakulty ako prvý architekt a docent, obdržal som čestný doktorát, ktorým ma poctila Vaša Technická univerzita. Som tretí, ktorého navrhla Vedecká a umelecká rada Fakulty umení, najmladšej fakulty vašej Technickej univerzity a získal tento čestný titul, Dr.h.c.. A som hrdý, že „som váš doktor“! Bohužiaľ, už nás pred takmer pol rokom opustil Dr. h.c. prof. Ing. Stanislav Kmeť, DrSc.,  vtedajšia magnificencia TUKE, s ktorým som sa stretával na vašich štátnicových komisiách a zasadnutia Vedeckých rád. Bola to vždy skvelá partia! A najväčšiu radosť som mal zo skvelých výsledkov vašej pedagogickej práce naprieč všetkými zameraniami, ktorými boli takmer každý rok viacerí talentovaní diplomanti.

V posledných kontaktoch s Tebou sme sa častejšie medzi rečou zdôverovali so svojimi zdravotnými problémami. Obaja sme schytali nezávidenia hodné diagnózy... Po neodkladnej hospitalizácii si však pendloval medzi nemocnicou, fakultou a Tvojou rodinou pokiaľ si vládal. Akoby si cítil, že sa blížiš do cieľa Tvojho bytia, tak si chcel všade urobiť čo bolo treba. Ja som tu ešte zostal... A keď mi Janko Krcho v nedeľu večer, 23.6.2024, oznámil s pohnutým hlasom, že si spomedzi nás odišiel, že už Ťa viac nestretnem, oznámil som to ďalej nehanbiac sa so slzami v očiach medzi kolegov a našich spoločných priateľov. Odvtedy horí u nás na parapete okna sviečka, ako spomienka na Teba. Verím, že keď už si sa vybral do toho „architektonického neba“ a my raz budeme klopať na tie Nebeské vráta s veľkým „A“, že nám prídeš otvoriť a opäť sa stretneme...

Mysľou budem dnes, 28.6.2024 pred obedom, so všetkými, ktorí sa prídu s Tebou rozlúčiť do kaplnky na Cintoríne sv. Rozálie.

Odpočívaj v pokoji v rodnej zemi!

Ivan Gürtler

Autor fotografie: Mgr. art. Marek Čecho

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím