Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
25. jún 2024
0
1194

Otvorená myseľ a neposedná nátura. In memoriam Juraj Koban

Henrieta Moravčíková o nezmazateľnej stope Juraja Kobana na slovenskej architektonickej scéne.
Otvorená myseľ a neposedná nátura. In memoriam Juraj Koban

Neposednosť, tak Juraj Koban charakterizoval svoju pracovnú metódu v jednom z našich spoločných rozhovorov o architektúre.  Žiada sa k tomu doplniť, že tá neposednosť nepramenila z netrpezlivosti alebo nedostatku pokory, ale z Jurajovej novým podnetom otvorenej mysle. Bola to práve tá otvorená myseľ, ktorá ho nútila stále reflektovať aktuálne dianie nielen v oblasti architektúry a umenia všeobecne, ale aj v takých disciplínach ako je matematika či kybernetika. Permanentnej kritickej reflexii podroboval aj vlastnú tvorbu. Juraj Koban bol jedným z tých mála architektov, ktorí sa nebáli formulovať vlastný autorský program. Jeho „personalizmus“ bola jedinečná intelektuálna umelecká koncepcia, ktorá tvorila aj základ programu ateliéru KOPA.

Táto koncepcia, charakterizovaná silnou expresívnou formou a zložitým priestorovým usporiadaním, sa prejavila už v deväťdesiatych rokoch na budove Klubu pre hendikepované deti (1999). Naplno ju však možno sledovať na neskorších dielach z prvého desaťročia nového milénia, ako je hokejový štadión Steel aréna (2007), Univerzitná knižnica TU KE (2007) či bytový dom v košickom Mestskom parku (2007). Juraj Koban vždy zdôrazňoval, že história musí vnímať architektov cez ich jedinečnosť a nie cez príslušnosť ku skupine. Napriek tomu som presvedčená o tom, že práve tento bohatý tvarovo dynamický architektonický jazyk možno súčasne identifikovať ako určujúci aj vo vzťahu k širšej skupine košických architektov. Mám pritom na mysli protagonistov siahajúcich od Ľudovíta Oelschlägera z tridsiatych rokov, cez Pavla Merjavého a jeho diela zo sedemdesiatych rokov až po najmladšiu generáciu reprezentovanú napríklad skvelým Tomášom Borošom. Presne tento autentický architektonický výraz je pritom nielen dôležitou súčasťou košickej identity ale aj významným exportným artiklom (stačí si pozrieť víťazný návrh ateliéru Doxa v súťaži na hvezdáreň v Prostějove z roku 2022). Príslušnosť ku skupine, respektíve ukotvenie v určitom spoločnom myšlienkovom svete zahŕňajúcom celým jedinečný kultúrny kontext Košíc, nepovažujem za nedostatok. Práve naopak, byť súčasťou takej skupiny je silnou stránkou všetkých spomínaných autorov, vrátane Juraja Kobana.

Základným rámcom určujúcim život a dielo Juraja Koban bol ateliér KOPA. Prostý názov KOPA, ktorý vznikol z prvých písmen mien zakladateľov ateliéru, Koban a Pacák, obsiahol samú podstatu existencie oboch týchto mužov. Spolu generovali kopu myšlienok, nápadov, energie, slov, činov. Svoju tvorbu zvykli s určitou iróniou nazývať architektúrou kopy. Na slovenskej architektonickej scéne zanechali nezmazateľnú stopu. V roku 2020 zomrel Štefan Pacák. Minulú nedeľu Juraj Koban.

KOPA sa definitívne minula. A je to ukrutne smutné…

 

Henrieta Moravčíková

Autoportrét Juraja Kobana ktorý vznikol v spolupráci s vnučkou...
Autoportrét Juraja Kobana ktorý vznikol v spolupráci s vnučkou...

Kresba: Archív Henriety Moravčíkovej

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím