Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
8. január 2018
0
632

Tibor Alexy

prof. Ing. arch., DrSc.
Grösslingová 50
811 09 Bratislava
Slovensko

+421 2 5542 5003

Zameranie

architektúra, urbanizmus, krajinná architektúra, pedagogická činnosť,

Biografia

1929 narodil sa v Padarovciach, okr. Rimavská Sobota
1953 - 1955 asistent akad. soch. Tibora Bártfaya
1955 absolutórium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave, inž. arch.
1955 – 1956 Stavoprojekt Bratislava, projektant
1956 začína jeho pôsobenie na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave
1968 kandidát technických vied, CSc. Paríž, odborná stáž ASTEF
1973 habilitoval sa za docenta
1974 Cena Dušana Jurkoviča za dielo PÚP obytného obvodu Trnava - Hlboká
1979 Zlatá medaila SVŠT
1981 Čestné uznanie Svetového kongresu UIA
1986 doktor technických vied, DrSc.
1987 menovaný za profesora
1988 - 1990 vedúci Katedry urbanizmu a územného plánovania
1989 Zlatá plaketa A. Stodolu
1990 - 1994 vedúci Katedry urbanisticko-architektonických súborov
1999 Medaila STU

Tvorba a teoretické dielo

Aktuálna dynamika urbanizácie podmieňovala profesorovi Alexymu potrebu skúmať formotvorný proces urbanistickej štruktúry, jej vývojovo-transformačný pohyb, ako zákonitý proces, v ktorom sa urbanistická štruktúra, pod tlakom objektívnych podmienok, permanentne pretvára, zhodnocuje, aktualizuje. Objasnením vnútornej podstaty a kauzality tohoto procesu tvorí pomerne exaktnú teoretickú bázu pre hlbšie pochopenie a pozitívne usmernenie hlavne urbanistickej rekonštrukcie. Objektívnu podstatu vývoja a premeny urbanistickej štruktúry sleduje v troch rovinách:

  • v rovine všeobecných urbanizačných zákonitostí
  • v rovine základných princípov skladby štruktúry
  • v rovine vývojovo-transformačného pohybu štruktúry

• Oblasť všeobecných urbanizačných zákonitostí zužuje na niektoré základné zákonitosti, ktoré dominantne determinujú prirodzené reagovanie urbanistickej štruktúry. Z kategórie zákonitostí rastu špecifikuje najmä zákonitosti kontinuity a interrupcie, účinnosti urbanizačného zárodku, aglomeračného vývoja. Z kategórie zákonitostí pretvárania definuje najmä zákonitosť intenzifikácie, polyfunkčnosti, zobytňovania a znečisťovania. kategórie zákonitostí vzťahových špecifikuje najmä zákonitou polaritných vzťahov, gravitačnej účinnosti, linearity a centrality, diferencovanej urbanity.

• Rovina skladby urbanistickej štruktúry analyzuje najmä priestorovo-štrukturálnu podstatu a predkladá teóriu jej základnej systematiky, sledujúc diferenciáciu i súčinnosť základnej a nadradenej štrukturálnej skladobnej sústavy. Definuje základné skladobné typy. Dôraz kladie na formovanie "nosnej ťažiskovej sústavy" ako vyššej zväzujúcej zložky - štruktúry, založenej na súčinnosti sociálnej, imaginárnej a technickej infraštrukturálnej sústavy. Jej účinnosť je podmienená účasťou gravitačných prvkov, ich usporiadaním a komplexnosťou pri formovaní vyššej urbanity. Osobitnú pozornosť venuje analýze dominánt v nadradenej sústave urbanistickej štruktúry.

• Vývojovo-transformačný pohyb urbanistickej štruktúry sleduje vnútornú podstatu a kauzalitu dynamickej - procesuálnej stránky reštrukturalizácie. Jej najzákladnejším prejavom je prirodzený rast a zákonitá premena štruktúry. Premena urbanistickej štruktúry je podmienená jej fyzickým a morálnym znehodnocovaním. Pričom zásadnejšie pretváranie navodzuje morálne znehodnocovanie. Špecifickou kategóriou znehodnocovania je "narušovanie" štruktúry, sledujúce jej hmotovo-priestorovú charakteristiku. Z jej rozboru rezultuje postavenie "Teórie vyzrievania štruktúry", ktorá objasňuje stavy a premeny priestorovej štruktúry, definuje a konfrontuje charakteristické štádiá vývoja, rozlišujúc ich stabilizačné či destabilizačné prejavy. Z poznaných objektívnych javov a procesov profesor Alexy dedukuje a formuluje tvorivé princípy a zásady, ktorými sa objektivizuje subjektívny vstup do urbanistickej rekonštrukcie.

Vedecko-výskumná a publikačná činnosť

• Mesto a jeho komunikačný systém, 1968. Dizertačná kandidátska práca.
• Problémy historického mesta v nových spoločenských podmienkach. Bratislava, 1972. Habilitačná práca.
• Rekonštrukcia sídiel. Bratislava, 1983. Doktorská dizertačná práca.
• K otázkam štrukturálnej premeny sídelného útvaru. In: Architektúra a urbanizmus, 16, 1982, Č. 3.
• Niektoré kompozičné aspekty urbanistickej rekonštrukcie. In: Architektúra a urbanizmus, 17, 1983, Č. 1.
• Rekonštrukcia historickej urbanistickej štruktúry. In: Architektúra a urbanizmus, 18, 1984, Č. 2.
• Teória vyzrievania urbanistickej štruktúry. In: Architektúra a urbanizmus, 37, 1993, Č. 3-4
• Vývoj a premena urbanistickej štruktúry. Bratislava, Vydavateľstvo STU, 1999.

Vyriešené vedecko-výskumné úlohy a grantové projekty

• Formovanie organického obytného celku v urbanistickej tvorbe. Bratislava, SVŠT, 1975.
• Základné aspekty urbanity z hľadiska potrieb integrácie obytného prostredia v organizme mesta. Bratislava, SVŠT, 1980.
• Urbanistické aspekty tvorby a pretvárania zonálnych štruktúr. Bratislava, SVŠT, 1985.
• Revitalizácia vnútromestských narušených častí. Projekt VEGA, 1993.
• Proces reštrukturalizácie ako metodicko-obsahový základ výučby urbanistickej rekonštrukcie. Projekt KEGA, 1999.

Výber z tvorby
Urbanisticko-architektonické projekty a štúdie

• Trnava - Hlboká. Podrobný územný plán. 1973. (Spoluautori: J. Kavan, F. Trnkus)
• Rimavská Sobota. Architektonicko-urbanistická štúdia pešej zóny GMO. 1982. (Spoluautori: J. Antal, J. Kavan, F. Trnkus)
• Bratislava. Urbanistická štúdia rozvoja vnútornej štruktúry mesta. 1987. (Spoluautori: J. Kavan, F. Trnkus, J. Čúrna. D. Kaliská, P. Kardoš)
• Aktualizácia ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy - Mestská časť Petržalka. 1996. (Spoluautori: D. Kaliská, J. Kočan)
• Poprad. Olympijské centrum návrh pre ZOH 2006. 1998. (Spoluautori: F. Trnkus, A. Alexy)

Súťažné návrhy

• Súťaž na Národný kultúrny pamätník v Mikulčiciach. 1963. 1. cena . (Spoluautori: M. Kodoň, J. Lichner)
• Súťaž na centrum Ostrava Poruba. 1966. 1. cena. (Spoluautori: J. Kavan, F. Trnkus)
• Medzinárodná súťaž Bratislava Petržalka. 1967. 3. cena, 1. poradie. (Spoluautori: J. Kavan, F. Trnkus)
• Medzinárodná súťaž Wien - Sud. 1971. 2. cena. (Spoluautori: J. Antal, J.Kavan, F. Trnkus)
• Súťaž na centrum Bratislavy. 1978. 2. cena, 1. poradie. (Spoluautori: J. Antal, J. Kavan, F. Trnkus)

Ocenené urbanisticko-architektonické diela na prehliadkach architektonických prác

Za roky 1971 – 1972:
1. cena za dielo Obytný obvod Wien - Süd.

Za roky 1973 – 1974:
1. cena za dielo Obytný obvod Považská Bystrica - Helena. (Spoluautori: J. Kavan, F.
Trnkus)

Za roky 1975 – 1976:
1. cena za dielo Obytný obvod Trnava - Nad Hlbokou
2. cena za dielo Púchov - centrum

Za roky 1979 – 1980:
2. cena za dielo Sídelný pás Bratislava - Záhorie

Odborný potenciál profesora Tibora Alexyho sa rozvíjal vo vzácnom súlade a prepojení pedagogickej, vedecko-výskumnej a odborno-tvorivej práce, v ktorej dosiahol mimoriadne úspechy a odborné a spoločenské uznanie. Osobitnou prednosťou Tibora Alexyho sa stala výnimočná schopnosť komunikovať nástrojmi výsostne architektonickými - kresbou a modelom. Stal sa tak priekopníkom progresívneho spôsobu vedenia pedagogického procesu v celoštátnom rozmere bývalého Československa, keď metodiku výučby ateliérovej tvorby urbanizmu postavil na vývoji a stabilizovaní konceptu prostredníctvom pracovného modelu. Tento princíp postupne inšpiroval školy architektúry v Prahe a v Brne, ale aj v zahraničí. Celý rad absolventov, poznačených čitateľným rukopisom svojho učiteľa, sa hrdo hlási k jeho škole (F. Trnkus).

Pramene

  • Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Bratislava, 1978
  • TIBOR ALEXY urbanistická tvorba. Vydal Spolok architektov Slovenska vo Vydavateľstve SAS ako prílohu k XLIII. ročníku časopisu Projekt 5/2001, šéfredaktor PhDr. P. Mikloš.
  • Trnkus, F.: Dielo profesora Tibora Alexyho. Architektúra a Urbanizmus, A&U č. 34/2000, ss. 77-79

Spracoval: doc. Ing. arch. Peter Kardoš, PhD.

Kontakt - interaktívna mapa

Výber z portfólia prác

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím