Žitný mlyn Boršov (ČR)

Realizácia ateliéru mar.s architects rešpektuje pôvodné stavebné objekty a históriu miesta. Koncept obytnej zóny dotvárajú novostavby bytových domov a nadväzujúci koncept úpravy exteriérových priestorov.  

Areál Žitného mlyna v juhočeskej obci Boršov nad Vltavou má bohatú históriu. Prvé zmienky o mlyne pochádzajú z roku 1594, keď bol súčasťou poříčského panstva. Pôvodne k nemu patril dvor, pivovar, tehelňa aj kameňolomy. Po roku 1884 tu budějovickí pekári a krupári postavili nový valcový mlyn napojený na mlynský náhon Vltavy. V roku 1906 mlyn odkúpilo miestne družstvo, ktoré ho vybavilo novým zariadením, rozšírilo o sklad múky a po roku 1922 aj o železobetónové silo. Výroba sa postupne modernizovala a zamestnávala desiatky pracovníkov. Po roku 1948 bol mlyn zoštátnený a začlenený do podniku Mlýny a těstárny Pardubice. V tomto období došlo k výrazným prestavbám, budova bola zvýšená o dve podlažia a pribudla administratívna časť.

Industriálne dedičstvo na brehu Vltavy

Areál bývalého Žitného mlyna v Boršove nad Vltavou je úzko spojený s priemyselným vývojom územia. Pôvodné mlynské koleso poháňal náhon, ktorý na začiatku 20. storočia nahradili dve Francisove turbíny vyrábajúce elektrinu. Dominantou komplexu je päťpodlažné tehlové silo z konca 19. storočia, ku ktorému sa postupne pridali betónové silá a správna budova. Na opačnej strane areálu stojí barokový zámoček zo 17. storočia. Zadanie spočívalo v zachovaní historickej vrstvy územia a v jeho adaptácii na bývanie.

Adaptácia brownfieldu na súčasné bývanie

Areál tvoria štyri objekty, z ktorých dve budovy sú historické a dve novostavby. Vzniklo tu 83 bytových jednotiek s výmerou od 45 do 150 m², od dispozícií 1+kk po 5+kk. Súčasť projektu tvorí aj mezonetový byt v pôvodnej budove mlyna. Na prízemí hlavnej budovy sa nachádza kaviareň, ktorá aktivuje priestor námestia.

Nové námestie

Z urbanistického hľadiska bolo dôležitým krokom doplnenie otvorenej strany pôdorysného usporiadania novým trojpodlažným bytovým domom. Tým vzniklo námestie so stromoradím a širokým schodiskom orientovaným k zámočku, ktoré prepája jednotlivé časti areálu. V jeho strede je osadená pôvodná Francisova turbína vyzdvihnutá zo zasypaného náhonu. Námestie tak plní obytnú aj komunitnú funkciu a zároveň pripomína pôvodné technologické vybavenie areálu.

Smerom k rieke bol obnovený náhon a doplnený o nový most. Vznikol tak prístup do parku so zachovaným torzom pôvodnej garáže, využitým ako galerijný priestor pre ďalšie technologické artefakty.

Transformácia historických budov

Päťpodlažné silo architekti očistili až na režné murivo a zbavili ho nepôvodných prístavieb aj pultovej strechy. Nové nadstavbové podlažie zo svetlej tehly je od pôvodného objemu ustúpené. Okná sú riešené ako repliky industriálnych oceľových výplní. Na fasáde orientovanej k rieke pribudli čierne oceľové balkóny. Výraznou zmenou prešla centrálna veža, v ktorej vznikol loftový byt. Železobetónová konštrukcia zastrešila vežu a vytvorila priestor s terasami. Strecha je riešená ako zelená a je súčasťou ekologického konceptu areálu.

Kolmá dvojpodlažná stavba pôvodnej správnej budovy dostala nový tehlový sokel a svetlú omietku. Byty tu majú podobnú skladbu ako v sile a sú doplnené o balkóny. Obe historické budovy prepája nové vertikálne komunikačné jadro zo skla a čierneho plechu, ktoré je zreteľne čitateľným súčasným zásahom.

Nové domy

Dom uzatvárajúci námestie je navrhnutý ako trojpodlažná stavba so svetlou tehlovou fasádou, bielymi kovovými prvkami a plochou strechou. Od historických budov sa zámerne odlišuje. Namiesto balkónov ponúka lodžie a terasy.

Druhá novostavba stojí pri náhone a rieke. Jednoduchý päťpodlažný kváder charakterizuje fasáda z červenej režnej tehly, rozmerné francúzske okná a kombinácia lodžií a balkónov. Svojím riešením nadväzuje na polohu pri rieke.

Technické riešenie a prvky udržateľnosti

Konverzia areálu je založená na využití pôvodných stavieb. Projekt dopĺňajú zelené strechy a hospodárenie s dažďovou vodou, ktorá napája obnovený kanál.

Statické zásahy boli náročné. V najstaršej budove architekti nahradili pôvodné drevené silo železobetónovými stropmi, zatiaľ čo v novšej časti bolo potrebné odstrániť systém betónových komôrok. Ich fragmenty zostali v interiéri ako pripomienka pôvodnej prevádzky.

Fotografie z procesu výstavby:

Ateliér: mar.s architects
Podklady: Linka
Fotografie: BoysPlayNice