O jednej netradičnej urbanistickej súťaži. Alebo “Vojenský dvor Malacky” versus zmysluplné hľadanie “mestskosti” a “obytnosti”.

Keď sa pozrieme na súťažné podmienky, profesionálne pripravené podklady, zrozumiteľné zadanie, i následné úsilie venované procesu hodnotenia návrhov, tak je to počin, ktorý v slovenských podmienkach posúva prax zas o kúsok ďalej - smerom, ktorý môže priniesť novú kvalitu (i chuť do ďalších súťaží, ktoré majú zmysel). Poteší že zadaním bol nielen “tradičný developerský počin”, kde sa prioritne hodnotia tabuľky s metrami zastavanej plochy a obostavaných objemov. Mali sme pocit, že investori prikladali dôležitosť aj takým nie cekom exaktne merateľným parametrom, akými sú kvalita bývania a prostredia, identita a vízia, urbánne atribúty novovzniknutých sídelných častí, verejné priestranstvá, dôraz na etapizovateľnosť, na schopnosť návrhu vysporiadať sa s rizikami nepredvídateľného realitného trhu (aby jeho jednotlivé etapy boli priebežne schopné fungovať aj bez nutnosti dokončenia celého výhľadového riešenia), na funkčnosť a udržateľnosť… a vôbec skôr na komplexnú kvalitu riešenia, ako iba na krátkodobý developerský profit.

Vypisovateľmi boli súkromné spoločnosti FUNDUS s.r.o., GK TEAM s.r.o., a mesto Malacky.

V prílohe prikladáme Štatút súťaže, ktorý bližšie definuje podmienky súťaže. Zaujímavý je aj návrat “škicovného”, známeho z dávnejších čias súťaženia u nás (a zo súťaží spoza hraníc), ktoré aspoň z časti pomáha znížiť ekonomickú nevýhodnosť častejšieho súťaženia pre architektonické ateliéry. 

Z pozície redakcie by sme do budúcnosti odporučili možnosť takéto dobre pripravené súťaže ešte viac otvoriť. Umožniť, aby sa ich okrem oslovených kolektívov mohli zúčastniť aj ďalšie tímy, ktoré majú odvahu a chuť zmerať si sily s vybranými ateliérmi. Častejšie robiť aj kombinované súťaže . Kde na jednej strane má vypisovateľ  možnosť chrániť si interné náklady a réžiu súťaže limitovaným počtom oslovených kolektívov, ktorým garantuje "paušálnu odmenu" za účasť (a získa "mená" o ktoré má záujem). Na druhej strane poskytne možnosť prezentovať sa ďalším odvážnym ateliérom, ktoré chcú prispieť so svojim názorom na riešenú tému. Nestratí sa žiadna dobrá myšlienka a pre mladé (ale šikovné) ateliéry sú súťaže všade vo svete jedinou šancou, ako si získať skúsenosti, i rešpekt (ak sú naozaj dobré).

Výsledky súťaží sú i dobrým príkladmi, svedčiacimi o schopnostiach vypisovateľov i súťažiacich. I dobrým študijným materiálom a nasledovaniavhodným vzorom, ak výsledky priniesli kvalitu. Prezentovaná súťaž je podnetná v mnohých aspektoch. Takisto aj samotné súťažné návrhy priniesli spektrum zujímavých názorov. Viacero z nich je inšpirujúcich. Stoja za podrobnejšie preštudovanie. Dnes prinášame krátky redakčný náhľad. Podrobnejšie predstavíme verdikt poroty a víťazný súťažný návrh. Ostatné návrhy prinesieme zajtra.

Oslovené boli a súťaže sa zúčastnili nasledujúce tímy:

Aiscube - Tanja Buijs-Vitkova architect / GUTGUT; Holandsko / Slovensko
BLAU Arquitectos; Španielsko
Hellweg Urban Concept; Nemecko
Mandaworks AB; Švédsko
SIEBERT + TALAŠ; Slovensko

Porota pracovala v zložení:

Riadni členovia poroty: 
Peter O. Gero – predseda poroty (nezávislý)
Drahan Petrovič – (nezávislý)
Juraj Říha ( Primátor mesta Malacky), - člen za vyhlasovateľa
Oto Hornáček (konateľ spoločnosti FUNDUS s.r.o.) 
Vladimír Tedla (konateľ spoločnosti GK Team s.r.o.) 
Náhradník poroty:
Tomáš Kuník (pracovník FUNDUS s.r.o.),

Súťaž hodnotí mestský architekt Mgr. art. Branislav Škopek:

Prístup investora k plánovaniu urbanizácie, tak rozsiahlej plochy považujem za výnimočný a inšpiratívny. Malo by byť samozrejmé využívať formu architektonickej súťaže, z ktorej pri správnom zložení súťažiacich, ale najmä hodnotiteľov, vyjdú kvalitné a udržateľné návrhy, ktoré dokážu vybalansovať nielen ekonomický tlak, ale taktiež priniesť tak potrebný vhľad do všetkých parametrov mestského priestoru.

Práve Malacky sú jedným z negatívnych príkladov, kde do urbanizmu mesta bolo viacero nekoncepčných agresívnych vstupov, ktoré vo väčšine preferovali iné parametre, ako kvalitný mestský priestor, veľakrát z dôvodu nedostatočnej argumentácie oponetov zo strany zástupcov mesta.

Je veľmi inšpiratívne sa naozaj podrobne zaoberať jednotlivými návrhmi a sledovať ako sa mení postupne názor na jednotlivé riešenia. Na prvý pohľad jednoduchá štruktúra členenia, zo zdrojom v "tradičných" mestských urbanizmoch nezaujala v konkurencii silných, nazvem to grafických, konceptov. Ale po podrobnom preštudovaní všetkých vrstiev návrhu - napríklad definície jednotlivých urbanistických blokov, ich flexibility a možnosti postupnej výstavby, silné previazanie ulíc zeleňou a iné, prichádza zistenie, že mestské plánovanie je bohužial v našich lokalitách častokrát podceňované profesné zameranie architektov.

V súťaži zvíťazil návrh kolektívu autorov Hellweg Urban Concept:

Predstavme si ho slovami porotcov:

Peter Gero:

Základné myšlienky plánu urbanistického rozvoja „MESTO MALINA“

Uli Hellweg,člen autorského tímu, označil hlavnú myšlienku koncepčného návrhu ako syntézu urbanity a prírody. „Mesto Malina“ vidí ako dieťa mesta a prírody. Matka - mesto Malacky a otec lesnatý priestor poriečia Malina, teda „Malina Natura 2000“ prírodný park, uznávané biosférické centrum európskeho významu.

Koncept návrhu spája bohatú tradíciu centier slovenských miest s ich živými námestiami, jemne pretkanými cestnou sieťou ktorá vedie do veľkorysých biokoridorov s lesmi a potokmi. Táto základná kompozičná myšlienka spojenia tradičnej tvorby centrálnych priestorov slovenských miest (ako urbanistický motív s ideou prírodného biokoridoru) je nosným motívom celej koncepcie.

Tým sa vytvára nie len syntéza mesto - príroda, ale aj napojenie  na lokálnu tradíciu slovenského urbanizmu bez jeho kopírovania. Návrh je príkladom tvorby moderného urbanizmu, nadväzujúceho veľmi citlivo na tradície formovania sa Slovenských miest.

Mesto Malina je koncepčne postavené na základných myšlienkach historických konceptov zahradných miest - Gartenstadtkonzept, ktoré však nekopíruje ale sa v tomto koncepte inovatívne prenáša do aktuálneho kontextu.

Nie suburbánna sociopatologická štruktúra autisticky pôsobiacich rodinných domov ale koncept vysoko kvalitného mestského priestoru, živej štvrte s modernými bytmi, kanceláriami, obchodmi, ateliérmi a rôznymi spočenskými zariadeniami sú základom navrhovanej myšlienky. Bezprostredné funkčné naviazanie dopravnými (chodec, cyklista, auto) prepojeniami na historické centrum mesta Malacky vytvára obohajúcu paltformu aj pre rozvoj tohto centra, teda novú kvalitu života v celých Malackách. Rozhodujúci impulz pre jeho budúcu koncepčnú revitalizáciu.

Víťazný návrh nepozostáva teda len z veľkého bohato členitého námestia - Marktplatz - kvalitných verejných priestranstiev, intenzívneho stromoradia, zelene, príjemných priestorov pre peších a oddych. Definuje aj cieľ tvorby prvej mestskej štvrte na Slovensku na základe finančne výhodných reneweble energy konceptov, lokálneho manažmentu vody a prírodnej biodiverzity.

Koncept tímu Mesto Malina je teda syntézou  mestotvorných prvkov s vysokými sociálnymi, ekonomickými a ekologickými kvalitami, ktoré dávajú jedinečnú príležitosť pre rozvoj nielen novej štvrte Mesto Malina, ale aj eliminovaniu/zmierneniu deficitov historického centra mesta Malacky.

Drahan Petrovič:

Keď sme postupne prechádzali súťažné návrhy a blížili sa k záveru hodnotenia povedal som: “Toto je u mňa jednoznačne prvé miesto. Lepší urbanistický návrh obytnej štvrte som na Slovensku nikdy nevidel“. Aj po pol roku od hodnotenia si za tým vyhlásením stále stojím. Ba čo viac, mám ten návrh čím ďalej tým viac rád. Pokúsim sa v pár bodoch vysvetliť prečo (všetko ostatné máte vo výkresoch a v sprievodnej správe):

1. Keď ste vyzvaní urobiť návrh na temer 29 hektárové územie mimo Bratislavy, v malom meste a pre súkromného investora, prvé čo vás musí napadnúť je ako ten projekt rozetapizovať tak, aby bol už od začiatkom plnohodnotnou časťou veľkého celku, ktorý sa dokončí možno o 10 rokov, možno o 20 a možno nikdy. Stavať tak veľkú štvrť 40km od Bratislavy nie je malý risk - sínusoida konjunktúry a depresie realitného trhu je neúprosná a nik nevie odhadnúť ako sa bude v budúcnosti vyvýjať.

2. Ďalej by možno stálo za to pozrieť sa do mesta na okraji ktorého novú štvrť umiestňujete. Zistili by ste že to mesto nemá centrum. Nemá priestor na stretávanie ľudí, na trhy, koncerty pod holým nebom. A teda budovanie námestia postupne od príjazdovej cesty, vždy spolu s nadväzujúcimi blokmi je ďalším správnym krokom. Ak aj z nejakého dôvodu projekt na istú dobu zastane a máte vybudovanú tretinu alebo polovicu námestia máte už vybudovaný centrálny priestor s komerčným prízemím a s plochou postupne narastajúcou tak ako postupne narastá  počet ľudí v projekte v susediacich blokoch.

3. Keď ste sa teda rozhodli že vytvoríte námestie a nemáte sa v Malackách čím inšpirovať, pozriete sa po iných slovenských námestiach, aby ste zistili prečo ich majú ľudia radi, prečo tam trávia čas, čo je to čo ich robí príťažlivými - vzormi by mohli byť Spišská Nová Ves, Košice, Bardejov, Levoča, Banská Bystrica.

4. No a keď máte vytvorenú takúto kostru, tak by ste mali zobrať do úvahy že je to projekt súkromného investora a maximálne mu uľahčiť developovanie jednotlivých častí územia do budúcnosti – šachovnicová sieť s malými flexibilnými blokmi, ktoré sa môžu meniť podľa vývoja dopytu na realitnom trhu, z bytoviek na rodinné domy, z rodinných domov na live-work (alebo aj naopak) je určite tá správna cesta. V území sú striktne definované proporcie a tvary budov na námestí. Čo sa odohráva za nimi už nie je tak doležité. Presne ako na námestí v Bystrici, Košiciach, Spišskej...

Zdá sa vám to všetko ako jasné, veľmi jednoduché a samozrejmé. Aj mne. A napriek tomu to má iba víťazný návrh. Som veľmi rád že tím v zložení Uli Hellweg (Hamburg), Peter Droege (Lichtenštajnsko) a Eduard Ballcels (Barcelona) prijal našu ponuku na účasť v súťaži. Ukázal nám že projekt obytnej štvrte pre súkromného investora môže vyzerať aj ináč ako neustále replikovaný Ružinov - naukladané, ľahko realizovateľné a predajné dosky za sebou a vedľa seba s takzvaným „verejným priestorom“ medzi nimi. Ukázali nám ako pracovať s našou históriou, ako tvoriť ozajstný verejný priestor - námestie, parky, ulice rôzneho významu definované blokovou zástavbou. Ako správne navrhnúť dopravnú schému s dôrazom na peších a cyklistov. Ekologické aspekty projektu sú na samostatnú tému...

Prajem Malackám, aby sa podarilo tento úžasný návrh postupne zrealizovať. A nám, aby sme si prostredníctvom neho uvedomili že plánovať územie treba vedieť. A že to nemôže robiť len tak hocaký architekt.

 Všetky súťažné návrhy zverejníme v najbližších dňoch.