Placemaking ako nástroj obnovy pešej zóny Hviezdoslavova v Trenčíne

Kolektívu autorov z ateliéru BETWEEN sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca proces, ktorého výsledkom je revitalizácia pešej zóny Hviezdoslavova v Trenčíne. Nadväzuje na víťazný návrh dvojkolovej urbanisticko - architektonicko - krajinárskej súťaže.

Porota vtedy spomedzi 8 konceptov uprednostnila spomínaný návrh najmä vďaka polyfunkčnosti a diverzifikácii jednotlivých urbanistických mikropriestorov pri dodržaní ucelenej koncepcie celého riešeného územia. 

Výsledná realizácia patrí medzi hŕstku koncepčných revitalizácií verejných priestorov v centrách našich miest. O to viac poteší, že kvalitný koncept a masterplan sa podarilo pretaviť aj do precízne spracovaných urbanistických a architektonických detailov. Do priestoru zároveň vstupujú viaceré dynamické a hravé prvky, ktoré vyzývajú k interakcii a prirodzene oživujú dianie v meste. V jadre Trenčína tak po Mierovom námestí pribudlo ďalšie hodnotné priestranstvo. Zdroje na obnovu boli získané aj vďaka EHMK Trenčín 2026.

Viac slovami autorov:

Mestá sa nestávajú živými len vďaka budovám. Ožívajú  formou verejných priestorov medzi nimi, ktoré formujú každodennú skúsenosť obyvateľov, vytvárajú podmienky pre stretávanie, posilňujú pocit spolupatričnosti a dávajú mestu jeho identitu. Revitalizácia pešej zóny na Hviezdoslavovej ulici v Trenčíne nevznikla len ako rekonštrukcia ulice. Jej ambíciou bolo vytvoriť novú mestskú krajinu – súvislý systém verejných mikropriestorov, ktoré prepájajú historické jadro mesta s jeho širším kontextom. Projekt realizovaný v troch etapách nadväzuje na obnovu Mierového námestia a rozširuje centrum mesta smerom k Posádkovému klubu ODA, Vajanského ulici a novým priestorom rozšírenia pešej zóny (lesopark Brezina, Ančaplatz, študentská Ulica 1. mája).

Základnou témou návrhu je kontinuita. Kontinuita pohybu, materiálov, zelene, ale aj pamäte miesta. Nová pešia zóna nevzniká ako izolovaný mestský zásah, ale ako prirodzené pokračovanie historického centra Trenčína. Plynulo nadväzuje na pamiatkovú zónu a zároveň vytvára prechod do súčasného verejného priestoru. Práve schopnosť prepojiť historické vrstvy mesta s aktuálnymi potrebami jeho obyvateľov predstavovala jednu z hlavných ambícií projektu.

Revitalizácia pracuje s návratom ku kvalite verejného priestoru prostredníctvom trvácnych materiálov, precízneho detailu a atypických riešení navrhnutých špecificky pre toto miesto. Základom celého priestoru sa stáva kamenná dlažba, ktorá vytvára jednotný povrch naprieč všetkými etapami projektu. Variácie žulových povrchov nepredstavujú iba základnú materiálovú voľbu, ale vedomé rozhodnutie nadviazať na materialitu významných verejných stavieb v dotyku s pešou zónou. Mestská veža, Okresný úrad, Verejná knižnica Michala Rešetku, Materské centrum či Posadákový klub ODA ako mestské divadlo sú stavbami, ktoré zásadne ovplyvnili celkový koncept návrhu s cieľom vytvoriť dlhodobo udržateľný verejný priestor schopný dôstojne starnúť.

Pozdĺž pešej zóny vznikla séria živých ostrovov, ktoré pracujú s rôznymi formami pobytu a mikroklímy. Ich súčasťou sú ochladzovacie zóny využívajúce kombináciu stromov, vodných prvkov a vegetácie. Namiesto jedného centrálneho riešenia vzniká sieť mikropriestorov rozmiestnených po celej dĺžke pešej zóny. Každý ostrov ponúka odlišnú atmosféru a inú mieru intimity, čím podporuje rozmanitosť mestského života.

Projekt zároveň rozvíja rôzne typológie práce s témou vody. Interaktívna fontána určená pre hru detí, broditeľné vodné plochy integrované do vegetačných ostrovov, retenčné systémy využívajúce dažďovú vodu na zavlažovanie či pitné fontánky vytvárajú komplexný systém, v ktorom voda plní estetickú, rekreačnú, klimatickú aj ekologickú funkciu. Voda sa tu nestáva dekoráciou, ale prirodzenou súčasťou každodenného života mesta.

Osobitným motívom návrhu je atypický komunitný stôl integrovaný do jedného zo živých ostrovov. Tento prvok rozvíja myšlienku sociálnej infraštruktúry a vytvára priestor pre spontánne stretnutia, spoločné stolovanie, rozhovory alebo neformálnu prácu vo verejnom priestore. Namiesto individuálneho sedenia podporuje kolektívne používanie priestoru a vznik nových sociálnych väzieb.

Rovnakú ambíciu možno čítať aj v návrhu novej zastávky MHD Braneckého. Zastávka nie je chápaná ako technický objekt dopravnej infraštruktúry, ale ako plnohodnotná súčasť verejného priestoru. Jej architektúra využíva extenzívnu zelenú strechu, integrované osvetlenie a výraznú identitu miesta, čím premieňa bežné čakanie na autobus na kvalitný mestský zážitok. V kontexte slovenských miest ide o pomerne výnimočný príklad toho, ako môže aj drobná dopravná stavba prispievať k tvorbe identity verejného priestoru.

Významnú úlohu zohráva aj flexibilný mobiliár. Charakteristické oranžové stoličky ,,flexible chairs” rozmiestnené v jednotlivých ostrovoch umožňujú používateľom prispôsobovať si priestor podľa vlastných potrieb. Ich prítomnosť odkazuje na úspešné medzinárodné príklady verejných priestorov od New Yorku po Kodaň a zároveň prináša do verejného priestoru dôležitú tému dôvery. Projekt vedome rezignuje na potrebu kontrolovať každý detail používania mesta a namiesto toho vytvára priestor pre zodpovednosť. Schopnosť ponechať mobiliár voľne k dispozícii je prejavom dôvery mesta vo vlastných obyvateľov. Namiesto predpisovania spôsobu používania umožňuje mesto svojim obyvateľom stať sa aktívnymi spolutvorcami priestoru. Stoličky rozmiestnené v jednotlivých ostrovoch umožňujú používateľom prispôsobovať si priestor podľa vlastných potrieb a aktivít . Môžu sa presunúť do tieňa stromov, otočiť smerom k vodnému prvku, vytvoriť miesto pre rozhovor alebo zostať osamote. Verejný priestor tak prestáva byť statickou kulisou a stáva sa flexibilným prostredím, ktoré sa neustále mení spolu so svojimi používateľmi.

Pešia zóna prepája historické jadro mesta s budovou bývalého ODA, dnešného Posádkového klubu. Táto výrazná modernistická stavba predstavuje jednu z najhodnotnejších architektonických vrstiev povojnového Trenčína. Namiesto potláčania jej charakteru sa návrh usiluje o vytvorenie dôstojného predpolia, ktoré umožňuje vyniknúť jej architektonickým kvalitám a zároveň ju prirodzene integruje do života mesta. Predpriestor budovy sa mení na multifunkčnú mestskú platformu určenú pre kultúrne podujatia, komunitné stretnutia aj každodenný pobyt. Modernistická architektúra sa tak nestáva izolovaným objektom, ale aktívnym aktérom verejného priestoru.

Práve v okolí Posádkového klubu sa naplno prejavuje filozofia placemakingu, ktorá stála pri zrode celého projektu. Cieľom nebolo navrhnúť pešiu zónu ako koridor pre pohyb chodcov, ale vytvoriť miesta, kde budú ľudia chcieť tráviť čas. Namiesto jednej lineárnej komunikačnej osi vznikla séria živých mestských ostrovov – menších priestorov s vlastnou atmosférou, mierkou a programom. Detský park pri Materskom centre, vodné prvky, vegetačné ostrovy, komunitné zákutia, kultúrne predpolie či mestský park vytvárajú pestrú mozaiku priestorov reagujúcich na rôzne potreby používateľov. Stromy, lavičky, vodné prvky či pobytové plochy tu nepredstavujú doplnky architektúry. Sú nástrojmi budovania komunity a posilňovania vzťahu obyvateľov k mestu.

Významnou vrstvou návrhu je návrat vegetácie do centra mesta. Novovysadené dreviny ako jelša lepkavá, vŕba biela, dub močiarny, brestovec západný, či lipa striebristá,  sa spolu so záhonmi okrasných trvaliek a travín stávajú základnými prvkami lokálnej biodiverzity. Budúce koruny stromov poskytnú tieň, zlepšia mikroklimatické podmienky a vytvoria príjemné prostredie pre pobyt. Vegetačné ostrovy, retenčné nádrže, trvalkové výsadby a vodné prvky premieňajú pôvodne tvrdý mestský priestor na živý ekosystém schopný reagovať na klimatické výzvy súčasných miest.

Vrcholom tejto stratégie je nový park pri Posádkovom klube ODA. Pravidelný raster platanov javorolistých vytvára mestský háj – otvorenú zelenú izbu mestského divadla určenú pre oddych, diskusie, malé kultúrne podujatia, výstavy alebo spontánne stretnutia. V kombinácii s voľnou trávnatou plochou vzniká nový typ verejného priestoru, ktorý prepája mestský park, kultúrne fórum a komunitný priestor.

Revitalizácia Hviezdoslavovej ulice preto nie je len investíciou do infraštruktúry. Je investíciou do vzťahu medzi mestom a jeho obyvateľmi. Ukazuje, že kvalitný verejný priestor nevzniká množstvom mobiliáru ani rozsahom stavebných zásahov. Vzniká schopnosťou vytvoriť podmienky pre každodenný mestský život. Miesta, ktoré podporujú komunitu, posilňujú identitu a umožňujú obyvateľom stať sa spolutvorcami svojho mesta.

Výsledkom nie je nová pešia zóna. Výsledkom je nová vrstva mesta. Priestor, ktorý prepája historickú pamäť Trenčína s jeho súčasnosťou a vytvára predpoklady pre jeho budúci rozvoj. Priestor, v ktorom sa mesto neprezentuje iba prostredníctvom architektúry, ale predovšetkým prostredníctvom života, ktorý sa v nej odohráva.

Bilancie Revitalizácia pešej zóny Hviezdoslavova:

• Rozsah: 4 ulice & 1 námestie
• Dĺžka ulíc: 1130 m
• Riešená plocha: 15 150 m2
• Vysadené stromy: 77 ks
• Vodné plochy: 72 m2
• Kry a nízke dreviny: 170 ks
• Záhony travín, bylín a trvaliek: 968 m2
• Pobytový parterový trávnik: 646 m2
• Extenzívne vegetačné strechy: 48 m2
• Detské ihrisko: 480 m2
• Drevené lavičky: 55 ks
• Movable chairs: 105 ks

Podklady: BETWEEN
Fotografie: Adam Kováč Photography & Matej Kováč Photography Design