Projekt úniky v priestore oživuje miesta pri Váhu architektúrou a umením

Projekt Úniky v priestore (Public Escapades) prináša do území Alúvia Orechovského potoka nové architektonické intervencie, ktoré prepájajú verejný priestor s umením a komunitným životom. Projekt je súčasťou programu Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry a jeho cieľom je ukázať, že aj prírodné územia v meste môžu byť miestom pre stretávanie, kultúru a nové zážitky.

Štyri pavilóny ako nové miesta na mape Trenčína

Projekt, ktorý realizuje architektonické štúdio WOVEN, pozostáva zo štyroch pavilónov umiestnených pozdĺž rieky Váh. Pavilóny sú navrhnuté ako objekty na pomedzí sochy a parkového mobiliáru.

Ich tvar vychádza z geometrie riečneho korýtka a z organických foriem lastúry. Nerezové konštrukcie vytvárajú miesta na sedenie, oddych či rôzne aktivity a zároveň vstupujú do prírodného prostredia ako výrazné, no citlivé architektonické prvky.

Pavilóny boli verejnosti predstavené počas júla 2026 spolu s novou podobou zrekonštruovaného Alúvia Orechovského potoka. Ich úlohou však nie je zostať iba zaujímavými objektmi v krajine. Počas roka sa stávajú aj prirodzeným zázemím pre kultúrny a komunitný program.

Dva z pavilónov – Unio Specus a Unio Pendet – sú v súčasnosti na území Alúvia umiestnené dočasne. Pôvodne boli navrhnuté pre lokalitu Trenčianskeho luhu, kam budú po dokončení jeho revitalizácie premiestnené. V Alúviu tak v súčasnosti dopĺňajú verejný priestor spolu s dvojicou pavilónov Unio Tectum a Unio Stibadium.

"Séria štyroch objektov môže pripomínať živočíchy vyplavené na breh, ktoré svojimi špecifickými tvarmi a priestorovými situáciami poskytujú návštevníkom neobvyklý pohľad na okolité prostredie a z akrivenou geometriou nadväzujú na jemnú topografiu krajiny pri rieke. Organická geometria referuje na sladkovodné lastúrniky žijúce v  dnovom substráte rieky a  jednotlivé objekty architektonickými prostriedkami skúmajú komplexný tvar korýtk a možné procesy jeho vzniku. Evokujú prírodné procesy prstencovitého vrstvenia, rastu a premeny, ako aj rôzne textúry a povrchy v podobe prepletených, zauzlených, lesklých či šupinatých štruktúr.  Môžu slúžiť ako netypická lavička, vyvýšená platforma, pozorovateľňa, pódium, preliezka či ležadlo. Sú otvoreným doplnkom prostredia, pripravené na ďalšie objavenie a stále nové interpretácie použitia bez typologických barličiek bežného mobiliáru a pravidiel, ako ho používať správne." 

UNIO TECTUM
Pavilón tvorí lastúra na niekoľkých tenkých stĺpoch konštruovaná pomocou širokých pásov plechu, ktoré sa radiálne preplietajú a vytvárajú tak poréznu štruktúru strechy. Otvory prepúšťajú svetlo, no oceľové pásy zároveň slúžia ako tieniace lamely.

UNIO STIBADIUM
Je odtlačkom Unio tectum, spolu koncepčne tvoria uzavretú lastúru. Zo strechy sa tak stáva objekt na sedenie, rozrastajúci sa šupinovito smerom k okrajom v rôznych výškach a hustotách poskytujúc hravý priestor na sedenie.

UNIO SPECUS
Lastúra je v tomto prípade osadená vo vertikálnej pozícii a funguje ako operadlo, zástena či paraván. Z vrstevnicového rastu sa stáva digitálny parameter tvorby rôzneho zahustenia, ktorého súčasťou sú zakrivené nosné rebrá.

UNIO PENDET
Štvrtý objekt je kombináciou predchádzajúcich prístupov k tvorbe organickej geometrie, využíva zakruženie tenkých profilov a pravidelné vystuženie rebrami do oblého tvaru akejsi obruče s jemnou topografiou a voľným priestorom v strede štruktúry na rôzny typ aktivít.

Alúvium a komunita

Jednou z najviditeľnejších súčastí projektu sú pravidelné komunitné pikniky, doplnené o tvorivé, pohybové a relaxačné aktivity či parkové hry. Program je určený pre rôzne generácie – rodiny s deťmi, mladých ľudí, seniorov aj všetkých, ktorí chcú objaviť novú podobu verejného priestoru pri Váhu. 

Umelecké performance na Alúviu

Architektúru pavilónov dopĺňajú umelecké zásahy, ktoré pracujú s konkrétnym prostredím a jeho atmosférou. Jedným z nich je dielo britskej umelkyne, dizajnérky a technologičky Mahalia Henry-Richards.

Inštalácia Remote Echoes prepája dva pavilóny prostredníctvom svetla a zvuku. Pavilóny medzi sebou komunikujú svetelným pulzom, ktorý reaguje na prítomnosť návštevníkov. Súčasťou diela je aj zachytávanie zvukov okolitého prostredia, ktoré postupne vytvárajú meniacu sa zvukovú pamäť miesta. Dielo tak spája fyzický priestor Alúvia s digitálnym svetom a umožňuje vnímať pavilóny ako živý, vzájomne prepojený systém. Remote Echoes bude možné zažiť od 5. do 27. septembra vždy v čase od 18:00 - 21:00.

Na túto inštaláciu nadväzuje aj performance Echoes Expanded, ktoré rozvíja jej svetelnú a zvukovú komunikáciu do intenzívnejšieho audiovizuálneho zážitku. Prostredníctvom live-codingu a algoritmickej hudby umelci na diaľku ovládajú systém a menia svetlo a zvuk oboch pavilónov. Toto performance sa uskutoční 3. a 4. septembra od 18:00.

Ďalšou umeleckou spoluprácou je Katarína Poliačiková, ktorá vytvára site-specific inštaláciu Len tak byť. Tá nabáda okoloidúcich k sprítomneniu sa na tomto mieste, v tomto okamihu. Stav „len tak byť“ je síce často túžený, no pre mnohých ťažko dosiahnuteľný. Práve priestor Alúvia ho však môže sprostredkovať. Súčasťou otvorenia inštalácie Len tak byť bude 3. a 4. septembra o 17:00 performatívne čítanie, ktoré bude rozvíjať myšlienku inštalácie a prostredia Alúvia. 

Miesto, ktoré zostane

Úniky v priestore nie sú iba projektom nových architektonických objektov. Jeho cieľom je dlhodobo meniť spôsob, akým sa pozeráme na verejný priestor a na územia pri Váhu. Pavilóny majú zostať súčasťou územia aj po roku 2026 a vytvoriť tak nové miesta na oddych, stretávanie či spontánne využitie.

Viac informácií o projekte a aktuálnom programe:
woven.sk/sk/uniky-v-priestore/

FOTO: Martin Guniš