Redizajn turistického informačného centra v Košiciach

Architekti stavajú vizuálnu identitu návštevníckeho centra na podprahových odkazoch, ktoré nahradili výrazné farby a logotypy. Zvolené riešenie napriek tomu vytvára zapamätateľný vizuál, s potenciálom dlhodobej životnosti. Povrchy, ktoré odkazujú (nielen) na oceliarsky priemysel, sú lokálne perforované pravidelným rastrom. Ten umožňuje bez dodatočných zásahov zobrazenie ľubovoľného textu alebo grafického odkazu. 

Zariadenie obsahuje všetky potrebné funkcie a prvky. Ostrovy, zvárané z oceľového plechu, efektívne využívajú priestor. Integrujú vitríny, sedenie, úložné priestory aj rozvody, čím minimalizujú zásahy do pôvodnej stavebnej podstaty. 

Genéza projektu

Oblastná organizácia cestovného ruchu KOŠICE - Turizmus vyhlásila koncom marca užšiu vyzvanú súťaž na redizajn informačného centra, ktoré sídli v budove starej radnice. Infocentrum funguje na Hlavnej ulici od roku 2010, tri prepojené miestnosti majú celkovú plochu 142 m2. Úlohou súťažiacich bolo vizuálne a dizajnové oživenie priestorov, bez zásadných stavebných zásahov, či úprav. Po dlhšej diskusii sa porota jednohlasne zhodla na víťaznom návrhu Tomáša Boroša a Maroša Mitra. Označila ho za “najkomplexnejšie riešenie, ktoré neatakuje stavebnú substanciu a necháva vyznieť pôvodnú architektúru”.

Miesto

Historická budova Starej radnice bola postavená v rokoch 1779 – 1780 na mieste, kde už od 13. storočia stáli dva bohaté meštianske domy. Radnica, ktorú projektoval bratislavský staviteľ Ján Langer, sa začlenila do východného radu domov na Hlavnej ulici a zachovala sa bez výraznejších prestavieb až dodnes. 

Reflexia

Odsadenie - princíp vloženia priestoru do priestoru - úcta k pôvodnej historickej budove. Vytvorenie jasne vložených ostrovov s novými funkciami. "Nové" a "staré" je jasne oddelené. 

Nechceme prvoplánovo poukazovať na Košice logami či popisnými obrazmi. Chceli sme naše mesto prezentvať náznakovo / podprahovo / abstraktne. Konkrétne zvolenou materialitou a formou vložených “ostrovov”. Autori sa zamerali na fenomén košického priemyslu, ktorý podčiarkoval dominantné postavenie mesta v rámci kraja. Či už to bola Tabaková továreň (1850), ťažba magnezitu (1901), alebo výstavba VSŽ (1960)… “Aj keď sa za posledné roky ťažisko presúva z ťažkého priemyslu na IT či kreatívny priemysel, nemení to nič na dôležitosti priemyslu ako takého pre mesto Košice. Chceme prezentovať všetky jeho aspekty, minulé aj súčasné...,” dopĺňajú architekti.

Očistením priestorov od nánosov dôb nedávnych, vznikol čistý priestor, v ktorom vyniká krása pôvodných historických klenieb. Pôvodná podlaha bola znivelizovaná a prekrytá sivým kobercom, ktorý nenápadne dopĺňa mozaiku materiálov.

Podklady: DOXA archItekti