Revitalizácia centra mesta Pezinok - výsledky súťaže

Mesto Pezinok, v spolupráci s obstaráme, s.r.o. a BAKYTA s.r.o., vyhlásilo v októbri minulého roka kombinovanú architektonicko-urbanisticko-krajinársku dvojkolovú súťaž návrhov. Cieľom bolo získať návrh / riešenie revitalizácie centra mesta, ktorý sa stane základným podkladom na dodanie kompletnej projektovej dokumentácie.

Predmetom súťaže bolo v prvom kole vyhotovenie architektonicko-urbanisticko-krajinárskeho návrhu zachytávajúceho celé riešené územie. V prvej etape odovzdalo svoje návrhy 15 ateliérov. Z nich vybrala hodnotiaca komisia 3 autorské kolektívy, ktoré obdržali obdržali odmenu 7000 € za postup do druhého kola súťaže a vypracovali podrobnejšie architektonicko-urbanisticko-krajinárske riešenie revitalizácie centra mesta, v plnom rozsahu zóny.

Porota v zložení: Ing. arch. Ladislav Nagy, Ing. arch. Patrícia Botková, Ing. arch. Peter Lényi, Ing. arch. Mária Michalič Kusá, Ing. Barbora Hrmová, Ing. Renáta Klimentová a Ing. Monika Hletková rozhodla na zasadnutí 27. mája o výslednom poradí nasledovne:

1. miesto (7000€ + 7900 €) - návrh č. 3: Totalstudio, Bratislava

Autori: Ing. arch. Mária Horváthová, Mgr. art. Aleš Šedivec, Mgr. art. Tomáš Tokarčík, Ing. Antonín Němec 

Komentár poroty:

Porota oceňuje jasný koncept silno kontrastujúcich plôch navrhnutých na plochu námestia:  

• Voľná dláždená plocha vhodná pre organizáciu kultúrnych a spoločenských podujatí.  
• plocha so zachovalými stromami, doplnená rastrom nových stromov, s autorskými hernými prvkami.  

Zároveň má na námestí svoje pokračovanie aj Potočná ulica v podobe fontány - zostavy trysiek osadených v rovine s dlažbou, tvoriacich rozhranie medzi priestormi so “zeleným” a s “kamenným” charakterom.  

Navrhované riešenie vytvára trvalý rámec pre neustále sa meniaci dej – priestor, v ktorom sa striedajú kultúrne a spoločenské akcie. Námestie sa stáva javiskom, kde stála forma umožňuje plynulú premenu obsahu.  

Veľkou výhodou je z prevádzkového hľadiska riešenie mlatového priestoru pod stromami na námestí - okolie kmeňov je pochôdzne, čím je táto tienená plocha v maximálnej možnej forme využiteľná. 

Šikmé vyosenie špárorezu pásov dlažby voči obrysu jej plôch na námestí a pred kultúrnym domom môže byť vnímané ako odkaz na riadky viniča vo vinohradoch, resp. ako dokonalá orientácia sever-juh, ktorú priamo na mieste nič nepodmieňuje, ale možno práve preto bude aj pre svoju jednoduchosť dostatočne čitateľná, ako zjednocujúci prvok pre dvojicu plôch - námestie a predpriestor kultúrneho domu.

Napriek utilitárnejšej grafickej prezentácii oproti ostatným návrhom sa pri podrobnejšom skúmaní ukazuje, že dopĺňaná zostava stromov a plocha námestia definovaná ako “zelená” je v porovnaní s ďalšími návrhmi veľká. Porota však odporúča zvoliť bohatšiu druhovú skladbu drevín, ktorá prispeje k podpore biodiverzity a zvýšeniu ekologickej odolnosti urbanizovaného prostredia.

Stvárnenie potoka na Potočnej ulici je vo forme veľmi jemného naznačenia. Vzhľadom na malú šírku ulice a pestrosť zástavby a dejov v nej je to považované za primerané.  

Sprítomnenie stopy domu Eugena Suchoňa je poňaté veľmi triezvo – autori vyjadrujú svoj názor na pozíciu témy v hierarchii ďalších v území riešených tém a navrhujú jemné náznakovité riešenie, ktoré sa však tiež javí ako primerané prostrediu a stavu, v akom sa stopa domu nachádza v dnes existujúcich priestorových vzťahoch.  

Návrh sa vyznačuje určitou zdržanlivosťou jeho autorov v tom, čo zobrazujú. Kompozícia ich vstupov je jednoznačná, “veľkoplošná”, koncepčná, s minimom výnimiek v mikrosituáciách, ktoré by z nich vybočovali - rady stromov sú súvislé a dlhé, plochy sú jasne ohraničené, čo nie je dôležité, to tu nie je.  

Riešenie zastávky autobusu je veľkorysé - jej veľkosťou a materiálovým riešením sa z nej stáva až polootvorený pavilón, ďalší dôležitý prvok námestia (je zarovnaná voči ďalším dôležitým plochám na námestí - spevnenej, fontáne, zelenej ploche). Časť poroty a zástupca KPÚ vnímala zastávku ako polemickú, s príliš dominantným výrazom na miesto, kde je navrhovaná (blízkosť Kostola Premenenia Pána), avšak vo všeobecnosti má porota prevládajúci názor, že vstup zastávky je adekvátny a že bude môcť byť po ďalšom dopracovaní a diskusii s Krajským pamiatkovým úradom akceptovaný.  

Návrh pracuje s reorganizáciou vstupu do Kultúrneho domu, čo je racionálne v súvislosti s jeho postavením v priestore avšak tento autorský vstup bude potrebné doriešiť s dedičmi autorských práv architekta Kultúrneho domu Radka Auera. Autori zároveň na budove navrhujú zelenú strechu, toto by bolo potrebné z hľadiska statiky overiť. 

Návrh pracuje s problematikou dopravy racionálne, má dostatočný počet parkovacích státi, požiadavky na zásobovanie OC plus a kultúrneho domu boli v návrhu reflektované. 

Okrem silného a jednoznačného konceptu je návrh aj z realizačného hľadiska veľmi racionálny a triezvy.  

Súťažné panely z 2. kola:

Vizualizácie:

2. miesto (7000€ + 6300 €) - návrh č.1: 2m ateliér architektúry, Bratislava

Autori: Ing. arch. Tomáš Pozdech, Ing. arch. Filip Hečko, Mgr. Jana Bozáňová, Ing. arch. Miroslav Michalica

Komentár poroty:

V návrhu Radničného námestia je ponechané výrazné množstvo existujúcich vzrastlých stromov, čo je z ekologického hľadiska cenné. Na hlavnej vizualizácii námestia je okolo stromov prezentovaná plocha s trávnatou výsadbou a s kruhovým múrikom - takéto riešenie už čiastočne obmedzuje možnosti narábania s priestorom námestia pri organizovaní kultúrnych a spoločenských podujatí.

Návrh ponúka z environmentálneho hľadiska premyslenú a citlivú víziu klimaticky odolného centra Pezinka. Práca s verejnými priestormi – Modrým a Zeleným námestím, piazzettou či vodným prvkom – vytvára silnú kostru návrhu, ktorá spája funkciu s atmosférou. Zeleň je chápaná ako aktívna infraštruktúra – vrstvená vegetácia prináša tieň, ochladzuje a zlepšuje mikroklímu. Umelecký prvok „kameň na vodu“ pridáva symbolický rozmer a podporuje biodiverzitu aj senzorickú kvalitu priestoru. Návrh dôsledne prepája prírodu s mestom a zvyšuje jeho schopnosť adaptácie na klimatické extrémy. 

Aj keď sa tehla javí ako materiál ukotvený v miestnom kontexte, jej využitie ako dlažby v pomerne veľkom rozsahu je v kontexte Pezinka neštandardné. A je veľmi pravdepodobné, že ak by malo byť takéto riešenie použité, muselo by byť realizované tehlami vyrobenými na tento účel výrobcom z vonkajšieho prostredia. Z hľadiska pamiatkovej ochrany je tehlová dlažba na Radničnom námestí v navrhovanom rozsahu príliš výrazný prvok na to, že nemá na námestí historické opodstatnenie.

Porota oceňuje riešenie zastávky - je vzdušná, nevytvára vizuálnu bariéru v dôležitých priehľadoch, ponecháva priestor pre Mariánsky stĺp, čo však zároveň znamená jej odsunutie ďalej aj od primárneho stojiska pre autobusy. 

Porota oceňuje prácu s vyvýšením ciest v miestach najväčšej frekvencie prechodu chodcov, čo motorovú dopravu spomaľuje. Návrh má dostatočný počet parkovacích státí. Požiadavky na zásobovanie OC Plus a kultúrneho domu boli v návrhu reflektované. 

Návrh prináša pôsobivú a originálnu interpretáciu pamäti miesta prostredníctvom krajinného diela domu Eugena Suchoňa, ktoré prepája hudbu, priestor a zmyslový zážitok. Porota oceňuje konceptuálnu hĺbku, prepojenie s kontextom a potenciál priestoru stať sa miestom na rozjímanie, hru aj vzdelávanie. Otázny je dotyk s jestvujúcim kultúrnym domom (KD), hoci pôdorysná stopa do KD zasahuje, samotné dielo je kvôli tomuto dotyku v konečnom dôsledku oslabené.

Súťažné panely z 2. kola:

Vizualizácia:

3. miesto (7000€ + 4700 €) - návrh č. 2: BETWEEN, Bratislava

Autori: Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., Ing. arch. Tomáš Hanáček

Spolupráca: Ing. arch. Ivan Kanich, Ing. arch. Ivana Fabianová, Ing. arch. Natália Marková, Ing. arch. Zuzana Mihaľová, Ing. arch. Katarína Holicová, Ing. arch. Ján Urban, Ing. Lucia Kapustová - konzultant ZTI   

Komentár poroty: 

Návrh po grafickej stránke prináša bohatý výstup. Porota oceňuje, že sa návrh vo veľkej miere zaoberá riešením architektonických detailov, ale vyššie umiestnené návrhy mali riešenie konceptov podané viac presvedčivo. 

V rámci priestoru Radničného námestia je navrhnutá lemom ohraničená, od budov odsadená plocha s kontrastným materiálovým riešením, ako majú plochy cestných komunikácií a chodníkov na námestí, aj v jeho nadväzujúcom okolí. Toto riešenie vizuálne zmenšuje plochu, ktorá je považovaná za námestie, upúšťa sa od možnej želanej previazanosti s Potočnou ulicou. 

Pri práci s vodou je problematická absencia vodného prvku na otvorenej ploche námestia. Picia fontána je vhodným prvkom do verejných priestorov, avšak pri tak veľkej ploche námestia sa ako vodné prvky uprednostňujú skôr väčšie a prístupnejšie vodné plochy.  

Porota oceňuje uvažovanie nad vyvýšením ciest v miestach najväčšej frekvencie prechodu chodcov, čo motorovú dopravu spomaľuje. Návrh má dostatočný počet parkovacích státí. Požiadavky na zásobovanie OC Plus a kultúrneho domu boli v návrhu reflektované. 

Zelená infraštruktúra zohráva v návrhu kľúčovú úlohu – zachováva a rozširuje stromoradia, navrhuje výsadbu rôznych druhov stromov a pobytovej zelene, čím prispieva k zlepšeniu mikroklímy, zníženiu prehrievania a podpore biodiverzity.   

Hudobný pavilón stvárňujúci dom Eugena Suchoňa vstupuje do územia ako objem - trvalá stavba, čo z hľadiska súčasnej zástavby nie je vhodnou cestou pre jeho stvárnenie.

Súťažné panely z 2. kola:

Vizualizácie:

Ostatné návrhy z prvého kola súťaže:

4. miesto – Návrh č. 3 – ofschem architekti s.r.o.
Autori: Luboš Františák, Matěj Ondruch, Viktor Schwab, Johana Kysela, Zdeněk Navrátil, Lucie Roubalová, Markéta Faryová, Tomáš Brokeš

Porota ocenila definovaný koncept, MZI, aj riešenie mobility. Taktiež kvalitnú analýzu hierarchie a významu jednotlivých priestorov mesta, ako i multifunkčný objekt na námestí, ktorý oddeľuje dopravu na Holubyho ulici, ten je však pre KPÚ neprípustný. V poriadku je aj formátovanie dlažby, doplnenie stromov do Kollárovej ulice.

Naopak ako problémové identifikovala finančne náročné riešenie narábania s potokom aj jeho príliš veľa odkrytí. Za diskutabilnú pokladá polohu cyklotrasy v južnej časti Holubyho ulice, ako aj navrhované riešenie Potočnej ulice a priľahlých plôch (vjazdu do ulice), ktoré komplikuje zásobovanie OC Plus. Taktiež ako mínus vyhodnotila nejednoznačné riešenie Radničného námestia, konkrétne to, že je v návrhu rozdelené na tri samostatné časti, čo vo výsledku pôsobí rozdrobene.

5. miesto – Návrh č. 7 – Lucký architects s.r.o.
Autori: Marián Lucký, Katarína Ďurišová

Porota ocenila podrobnosť predloženého návrhu. Z konkrétnych riešení to je: zjednosmernenie Holubyho ulice (avšak v súčasnosti nerealizovateľné), znázornenie existencie bývalých hradieb v cestných komunikáciách, riešenie parku na Mladoboleslavskej ulici.

Ako negatíva vyhodnotila odstránenie pamätníka/hrobu neznámeho vojaka na Mladoboleslavskej a tiež nahodilé a v mnohom formalistické pôsobenie kruhov na námestí, ktorým chýbal definovaný/odčitateľný vzťah k miestu, toto je v konkrétnych riešeniach až kontraproduktívne, napr. pri riešení zastávok MHD, kde tak funkčnú vec hierarchizuje na úroveň riešenia hlavného námestia

6. miesto – Návrh č. 8 – Arka-architektonická kancelária s.r.o.
Autori: Dezider Kovács, Patrik M. Berinšter, Veronika Vávrová, Michal Bartek

Porota ocenila podrobnú analýzu a z konkrétnych riešení zhromažďovaciu časť námestia navrhnutú na východnej strane. Ďalej rozšírenie námestia na východnú a západnú stranu, integrovanie Mariánskeho stĺpu do kompozície námestia a vytvorenie príjemného priestoru okolo neho.

Ako mínusy potom vyhodnotila príliš veľký počet vodných prvkov, umiestnenie skateparku za kultúrnym domom, dláždenú cestnú komunikáciu (Holubyho) a expanziu pobytových plôch tak, že neadekvátne zvýraznili monumentálnosť Domu kultúry. Na škodu veci je aj návrh odstrániť väčšie množstvo vzrastlých stromov, to síce pomohlo získať viac zhromažďovacej plochy na Radničnom námestí vo východnej kľudovej časti, ale nakoniec porota prioritizovala ponechanie stromov ako vyššiu hodnotu pred rozšírením námestia.

7. miesto – Návrh č. 13 – Zoidberg Projekt s.r.o.
Autori: Peter Beňo, Pavol Mészáros

Porota ako pozitíva návrhu vyhodnotila rozšírenie námestia na východ a západ, umiestnenie detského ihriska v bastióne na Mladoboleslavskej ulici, ako aj citlivo riešené uličné priestory, pekné riešenie dvorov MsÚ a Holubyho 22., zaujímavo riešené predpolie kultúrneho domu.

Naopak za diskutabilné pokladá navrhované riešenie Potočnej ulice vzhľadom na jej funkčnosť a potrebu zásobovania OC Plus, ako aj formu napojenia Potočnej ulice na Radničné námestie. Taktiež príliš vysoký počet parkovacích plôch na Štefánikovej ulici.

Za negatívne považuje fyzické predelenie námestia vodným prvkom (zapustenie pod úroveň terénu), pretože by mohlo v prípade niektorých podujatí pôsobiť ako bariéra, tiež návrh obsahuje príliš mnoho odkrytí vody/kanálu. Problémové je aj navrhované vytvorenie aleje v strede Radničného námestia, ktoré nedáva logiku, a to ani pri súčasných vzťahoch a ani vzhľadom na navrhované riešenie.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 1 – SMF MARKO s.r.o.
Autori: Miroslav Marko, Zuzana Kakašová, Peter Debrecký

Porota pozitívne hodnotí prácu s prvkami modrozelenej infraštruktúry, ktoré reagujú na aktuálne environmentálne výzvy spojené s klimatickou krízou v kontexte mestského prostredia. Návrh adekvátne začleňuje krajinárske opatrenia s ekosystémovými funkciami a vhodne pracuje s tieniacimi konštrukciami nad parkovacími plochami, ktoré slúžia viacúčelovo. Ďalej rozvíja tému lokálnej identity a na vrchol pyramídy mobility uprednostňuje chodca. Týmto sa návrh zameriava na vytvorenie priestoru, ktorý je priateľský k obyvateľom a návštevníkom, podporuje pešiu dopravu a vytvára zdravšie, prístupnejšie a bezpečnejšie prostredie pre všetkých. Tento aspekt je dôležitý nielen z pohľadu mobility, ale aj z hľadiska zvýšenia kvality mestského života.

Konkrétne navrhované riešenie pred Domom kultúry v podobe mestského lesa s jazierkom porota vníma ako priestorovo aj ekonomicky náročné prevedenie. Realizácia tohto riešenia si vyžaduje značné náklady na výstavbu a údržbu, a môže sa ukázať ako náročná z hľadiska dlhodobej udržateľnosti.

Priestorové a kompozičné riešenie radničného námestia je v kolízii s požiadavkami mesta na organizáciu kultúrnych a spoločenských akcií s možnosťou umiestniť trvalé alebo dočasné pódium. Návrh nastavenou distribúciou spevnených a nespevnených plôch neguje zhromažďovaciu funkciu hlavného námestia.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 2 – Ing. Matej Mecele
Autori: Matej Mecele, Peter Špiesz

Silnou stránkou návrhu je uprednostňovanie chodca vo verejnom priestore na úkor statickej a dynamickej dopravy, s čím súvisí aj podpora udržateľných foriem mobility. Ďalším pozitívom je citlivé narábanie s vodnými prvkami, akou je reminiscencia potoka v podobe dažďového rigola. Pridáva návrhu ďalší rozmer, ktorý spája historické prvky so súčasným mestským dizajnom, čo môže vytvoriť atraktívne mestské prostredie.

Zvolené tvaroslovie priestoru pri Kultúrnom dome však posilňuje tranzitný charakter územia. Aj keď návrh vytvára kvalitné verejné priestory, usporiadanie priestoru pri Kultúrnom dome neúplne reaguje na potrebu znížiť tranzitný pohyb a skôr zvyšuje jeho prechodovú funkciu. Tento aspekt by mohol viesť k tomu, že daný priestor nebude pôsobiť dostatočne prívetivo pre obyvateľov, ktorí hľadajú miesto na oddych a stretávanie.

Radničné námestie je navrhnuté adekvátnym spôsobom, ktorý rešpektuje jestvujúcu zeleň a podporuje význam námestia ako hlavného navigačného a zhromažďovacieho priestoru. Tento prístup je v súlade s potrebami mesta a obyvateľov, keďže námestie slúži ako kľúčový bod pre orientáciu v meste a miesto stretávania. Vhodne navrhnuté verejné priestory na námestí tak umožňujú organizovanie rôznych kultúrnych, spoločenských a verejných podujatí, čím sa zvyšuje ich atraktivita a funkčnosť. Ako sporná sa však javí integrácia Morového stĺpu do jedného z ostrovov zelene.

Na jednej strane tieto lineárne ostrovy zelene pôsobia ako izolačná ochrana od dopravne vyťažených ulíc, ako je Holubyho a Kollárova ulica. Tento prvok poskytuje akýsi „oddychový“ priestor pre ľudí a zároveň chráni pred hlukom a znečistením. Na druhej strane, tieto ostrovy zelene vytvárajú vizuálnu bariéru v priestore Radničného námestia a významne separujú námestie od ulíc. Tento kontrast medzi funkcionalitou zelene a estetickým vnímaním kompozície môže ovplyvniť celkový dojem z verejného priestoru a znížiť jeho atraktivitu pre obyvateľov i návštevníkov.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 4 – bauchplan ).(
Autori: Tobias Baldauf, Clarisa Bechmann, Tanja Dengler, Anna Kollmann-Suhr, Leonie Köhne, Fernando Nebot Gómez, Kay Strasser, Hana Turnovská

Urbanisticko-krajinárske riešenie návrhu adekvátne reaguje na širšie vzťahy a súvislosti v území. Tento prístup správne zohľadňuje okolité prvky a historické kontexty, čím vytvára silné väzby medzi urbánnym a prírodným prostredím. Centrálnu mestskú zónu prepája severojužnou osou s Malými Karpatmi, zámockým parkom a agrárnou krajinou. Týmto spôsobom sa zjednocujú rôzne funkčné zóny, čo prispieva k väčšej integrácii mesta s jeho prírodným a historickým prostredím. Sekvencia verejných priestorov vďaka tomu vytvára celistvý hierarchický systém, ktorý nielenže zjednocuje predpriestory významných budov, ale aj poskytuje zmysluplné prepojenia medzi jednotlivými časťami mesta. Tento systém umožňuje plynulý pohyb medzi rôznymi funkčnými zónami a vytvára príjemné prostredie pre obyvateľov a návštevníkov.

Slabou stránkou návrhu je spôsob prinavrátenia potoka do centra vinárskeho mesta. Mestský charakter pobytových schodov a ” tvrdé” rozhrania vodných prvkov a okolia nereflektuje miestny kontext a môže pôsobiť ako neadekvátny zásah do mestského prostredia. Predstavuje pre mesto finančne náročnú akciu, ktorá si vyžaduje vysoké investície do infraštruktúry, čo nemusí byť pre mesto z dlhodobého hľadiska efektívne.

Podoba Radničného námestia pôsobí nesúrodo, fragmentovane ako dva odlišné svety, ktoré spolu nekomunikujú. Tento nevyvážený dizajn môže vytvoriť pocit izolácie medzi rôznymi časťami námestia a znížiť jeho atraktivitu ako celku. Na druhej strane materiálové prevedenie od fasády k fasáde vhodne zjednocuje verejné priestory a navyše podprahovo spomaľuje motorovú dopravu. Táto stratégia pomáha vytvoriť príjemnejší verejný priestor, ktorý sa stáva prístupnejším pre chodcov a cyklistov, pričom zároveň znižuje negatívne vplyvy automobilovej dopravy.

Porota ocenila spôsob riešenia cyklodopravy. Návrh dobre reflektuje potrebu zlepšiť infraštruktúru pre cyklistov, čo zvyšuje mobilitu v meste a podporuje ekologickejší spôsob dopravy.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 6 – Ing.arch. Ivan Matys
Autori: Ivan Matys

Návrh pracuje s témami ako je parkovacia politika, adaptácia a prestavba objektov v rámci a nad rámec súčasného chápania pamiatkovej ochrany, ktoré neboli súčasťou zadania súťaže. V texte dopravného inžiniera je tiež načrtnutá možnosť vytvorenia záchytných parkovacích plôch v blízkom okolí centra. Tento prístup predstavuje praktické riešenie pre elimináciu potreby parkovania v historickej pamiatkovej zóne, čo znižuje dopravné zaťaženie v tejto citlivej oblasti. Z tohto dôvodu nie je potrebné vytvárať viac parkovacích miest v rámci pamiatkovej zóny. Tento krok by mal prispieť k ochrane historických hodnôt a zlepšiť kvalitu verejných priestranstiev v centre mesta.

Podzemné parkovanie sa nejaví ako efektívne a realizovateľné riešenie, z ekonomického hľadiska pre mesto je to neprípustné. Navyše stratégia postupného dopĺňania statickej dopravy motivuje občanov a návštevníkov mesta, aby využili individuálnu automobilovú dopravu.

Navrhované riešenie Radničného námestia ponúka plochy pre zhromažďovanie aj pobyt, čo je pozitívne, pretože poskytuje občanom a návštevníkom mesta priestor na stretávanie a relaxáciu. Umiestnenie a forma navrhovaných konštrukcií na námestí, ako aj forma a rozsah otvorenia vodného toku, však pôsobia príliš kontrastne vzhľadom na historický, ale aj súčasný kontext mesta Pezinok. Tento prvok návrhu by mohol naraziť na estetické a funkčné problémy, pretože nezohľadňuje dostatočne historický charakter a súčasný genius loci mesta. Vytvorenie takýchto kontrastných prvkov môže narušiť harmóniu medzi novými a historickými prvkami a spôsobiť nežiaduce estetické napätie.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 9 – Atelier per partes s.r.o.
Autori: Daniel Matějka, Kateřina Kračmarová, Michal Tkáč

Porota ocenila reminiscenciu toku Cajlanského potoka vo forme žľabu s vodou v dlažbe. Tento prvok vytvára silnú vizuálnu aj symbolickú väzbu na historický tok potoka, čo obohacuje mestský priestor o vodný element. Snaha o zachovanie existujúcich stromov v rámci riešeného územia je taktiež vnímaná pozitívne, pretože stromy nielen zlepšujú mikroklímu, ale aj podporujú biodiverzitu a poskytujú dôležitý ekologický a estetický prínos. Tieto prvky prispievajú k vytvoreniu príjemného, verejného priestoru, ktorý je v súlade s environmentálnymi výzvami v mestskom plánovaní.

Návrh vhodne pracuje z hľadiska dopravného riešenia, dopravného napojenia územia a cyklodopravy, čo je nevyhnutné pre zlepšenie mobility a udržateľnosti mesta. Eliminácia parkovacích miest je vítaná, pretože umožňuje väčší priestor pre peších a cyklistov, čím sa podporuje ekologickejší spôsob dopravy a znižuje negatívny vplyv áut na verejný priestor. Stvárnenie Radničného námestia, predovšetkým materiálové riešenie povrchov, je však z hľadiska realizácie značne komplikované a neponúka pridanú architektonickú hodnotu. Celkový výraz pôsobí nepresvedčivo.

Predpriestor Domu kultúry sa javí ako málo invenčný, nevhodne zaintegrovaný do okolia. Tento priestor neponúka dostatočnú inováciu v dizajne, čo môže ovplyvniť celkový dojem z tejto dôležitej verejnej lokality. Kontaktné územie po obvode stavby je v podstate bez zmien. Potenciál na zlepšenie okolia tejto stavby je tak nevyužitý.

Nedostatočne odargumentované bolo trojradé stromoradie na ulici M. R. Štefánika, ktoré je v rozpore so zásadami ochrany pamiatkového územia Pezinok, respektíve dokumentom PZ_Pezinok_03_pohlady. Vnútorný pohľad č. 7 je návrhom narušený, čo znamená, že pôvodné vizuálne vzťahy sú znefunkčnené a znižujú hodnotu verejného priestoru.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 11 – ER Atelier s.r.o.
Autori: Ema Ruhigová, Roman Ruhig, Laura Mateffy, Patrícia Hamalová

Ide o kvalitne spracovaný návrh, ktorý citlivo reaguje na požiadavky mesta. Rozvíja tému pešej permeability mesta, zachováva množstvo existujúcej zelene a v neposlednej rade rozlišuje charakter verejných priestory z hľadiska ich majetkoprávnych vzťahov, dostupnosti a významu. Porota pozitívne hodnotí prácu s vyvýšenými platformami, ktoré vymedzujú kľúčové verejné priestory a zároveň plnia viacero funkcií. Okrem toho, že pomáhajú jasne definovať hranice verejných priestorov, slúžia aj ako prvky spomalenia dopravy v území, čo prispieva k zvýšeniu bezpečnosti a komfortu chodcov.

Limity návrhu spočívajú v stvárnení Radničného námestia, ktoré je členené na štyri zóny. Tento koncept síce prináša určitú rozmanitosť, no harmonický pomer medzi jednotlivými zónami postráda priestorovú kvalitu a originalitu. Výsledný efekt pôsobí monotónne, čo znižuje atraktivitu, tak významného verejného priestoru.

Morový stĺp je nevhodne začlenený do jedného z „parčíkov“. Umiestnenie v tomto kontexte nezdôrazňuje jeho historickú hodnotu a význam, a naopak môže narúšať jeho pôvodný symbolický a estetický efekt. Tento prvok by si zaslúžil byť situovaný ako solitéra, čo by umožnilo jeho lepšie zapojenie do širších kompozičných súvislostí.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 12 – TA Studio s.r.o.
Autori: Tomáš Abramovič

Porota hodnotí celkový prístup k návrhu pozitívne, oceňujúc snahu o zlepšenie peších prepojení v území, ako aj širšie prepojenie smerom k Zámockému parku. Vyvýšená dlažba efektívne identifikuje významné verejné priestory, podporuje hierarchizáciu týchto priestorov a prirodzene spomaľuje dynamickú dopravu. Rovnako je aj adaptácia na zmenu klímy navrhnutá primeraným a účinným spôsobom, ktorý zohľadňuje environmentálne aspekty.

Mariánsky stĺp, umiestnený v obklopení stromov, vychádza z historických súvislostí, avšak neprejavuje adekvátnu reakciu na súčasný kontext. Navrhované riešenie Radničného námestia pozostáva z niekoľkých nesúrodých priestorov, ktoré spolu nevytvárajú ucelený komplexný celok. Subtílny oceľový prístrešok, aj keď decentný, neadekvátne člení priestor námestia a narúša tak jeho jednotný dojem. Vodný prvok v kruhovej forme, ktorý odkazuje na historický potok, sa vyznačuje lineárnym charakterom, no svojou formou nevhodne zasahuje do pôvodného konceptu námestia. V dôsledku toho vzniká priestor, ktorý je nejednotný, rozbitý na samostatné časti, ktoré síce spolu neinteragujú.

8.–15. miesto (zdieľané) – Návrh č. 15 – M2AU s.r.o.
Autori: Filip Musálek, David Helešic

Dôkladne spracované analýzy boli pretavené do veľmi ambiciózneho návrhu, ktorý zahŕňa zmenu všetkých povrchov v centre mesta na kamennú dlažbu. Tento krok síce predstavuje modernizáciu, no môže byť potrebné zvážiť aj iné alternatívy vzhľadom na náročnosť a náklady.

Členenie námestia na západnú časť so spevnenými plochami, ktoré zahŕňajú menší podiel zelene, a zelenšiu východnú časť sa javí ako rozumné riešenie, ktoré môže prispieť k vyváženému využitiu verejných priestorov. Rovnaký pozitívny dojem zanecháva aj premiestnenie Mariánskeho stĺpa bližšie k Holubyho ulici, ktoré môže lepšie zapadnúť do celkového konceptu námestia. Výsledné riešenie sa javí ako príliš rigidné, pričom mu chýba rozmanitosť priestorových kvalít, ktoré by umožnili rôznorodejšie využívanie verejných priestorov. Variabilita v štruktúre a funkcii jednotlivých zón by prispela k vytvoreniu dynamickejšieho a príťažlivejšieho prostredia, ktoré by mohlo lepšie reagovať na rôzne potreby obyvateľov a návštevníkov. Bez tejto rozmanitosti môže priestor pôsobiť jednotvárne a nezohľadňovať potenciál pre flexibilné využitie v rôznych kontextoch.

V návrhu chýba riešenie alebo doplnenie stromovej aleje na východnej strane Štefánikovej ulice. Tento prvok by výrazne prispel k zlepšeniu mikroklímy a estetickej hodnoty tejto časti mesta, ako aj k vytvoreniu príjemného prostredia pre peších.

Rovnako je v rámci riešenia verejnej dopravy opomenuté zdôvodnenie zrušenia autobusovej zastávky pred Krušičovou kúriou. Tento krok by si zaslúžil podrobnejšie vysvetlenie, najmä z hľadiska dopadu na pohodlie cestujúcich a efektívnosť dopravy v danej lokalite.

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty po druhom kole:

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty po prvom kole:

Za podklady ďakujeme Branislavovi Šarmírovi / obstaráme, s.r.o.