PREČO JE DOBRÉ OZELENIŤ STRECHU - 1. časť

Spoločnosť Isover sa v poslednom období intenzívne venuje osvete v problematike zelených striech. V priebehu júna usporiadala zaujímavé konferencie, kde sa spolu s prizvanými odborníkmi bližšie venovala tejto téme. Keďže je problematika rozsiahla, rozhodli sme sa pre Vás pripraviť seriál článkov, kde sa budeme postupne venovať týmto témam:

PREČO JE DOBRÉ OZELENIŤ STRECHU 
VÝBER VHODNÉHO RIEŠENIA
PROJEKT
REALIZÁCIA A ÚDRŽBA
PRODUKTY PRE VEGETAČNÉ STRECHY

Zvýšená estetická a architektonická hodnota
Vegetačné strechy vracajú zeleň do miest a kompenzujú záber pôdy veľkoplošnou výstavbou. Majú pozitívne psychologické účinky, znižujú napätie a stres a poskytujú priestor pre relaxáciu, ak sú architektonicky funkčne zapojené do prevádzky budovy. Atraktivita takých objektov je zrejmá napr. pri bytových projektoch, kde je zelená strecha súčasťou terasy domu a kde je týmto vytvorený spoločný priestor pre relaxáciu obyvateľov.

Sociálny aspekt
Strešná terasa s pohľadovou zeleňou môže byť doplnená aj o skutočnú funkčnú záhradu, kde si nájomníci bytového domu môžu pestovať zeleninu. Tento koncept sa už osvedčil napríklad vo Viedni. Strecha bytového domu so 40 bytmi samozrejme neumožňuje vytvorenie záhonu pre každú rodinu, pointou je totiž každoročné
"Žrebovanie" o určitý záhon, o ktorý sa skupina 3 rodín bude jednu sezónu starať. Výpestky si následne rozdelia. Zmysel tejto aktivity nie je vylepšiť si finančnú situáciu pestovaním vlastnej bio-zeleniny, ale spoznať ľudí, ktorí žijú v spoločnom dome.

Redukcia tepelných zón
Mestská zástavba vykazuje znateľne vyššie teploty ako nezastavané okolité prostredie. Budovy, betónové a asfaltové povrchy ulíc, absorbujú cez deň obrovské množstvo tepla zo slnka. Teplota v centre miest je vďaka tomuto efektu o 1-3 ° C vyššia oproti lesnej krajine (vo večerných hodinách to môže byť až o 10 ° C). Mestské tepelné ostrovy majú nielen negatívny vplyv na ľudí, ktorí v nich žijú, zvyšujú aj náklady na chladenie budov a takto výrazné zvýšenie teploty následne ovplyvňuje aj množstvo zrážok v meste a jeho okolí. Prehrievanie vedie navyše k stúpaniu teplého vzduchu, ktorý so sebou zo zeme dvíha prach a ďalšie nečistoty, ktoré potom následne dýchame. Poletujúci prach je príčinou až 15% poklesu slnečného svitu. Vyššia teplota vzduchu spolu so znečisťujúcimi látkami tiež urýchľuje tvorbu smogu.

Mestská zeleň v parkoch, zelených strechách a stenách výrazne redukuje efekt tepelného ostrova. Základným mechanizmom je odparovanie vody z vegetácie a vodných plôch, čo znižuje teplotu okolitého prostredia. Odparenie jedného litra vody predstavuje ekvivalent cca 0,7 kWh energie potrebnej pre prevádzku chladiaceho zariadenia, teda 1 mm zrážok zadržaných na 100 m² vegetačnej strechy zodpovedá úspore 70 kWh energie potrebnej na chladenie budovy v letných horúčavách.

Lokálne zlepšenie životného prostredia
Oproti lesnému ekosystému je v mestách 10×vyššia koncentrácia SO2, 20×vyššia koncentrácia CO2 a 30×vyššia koncentrácia CO a prachu. Zeleň na strechách pomáha výrazne redukovať znečistenie vzduchu mestského prostredia. Fotosyntézou rastliny geniálne spotrebúvajú kysličník uhličitý a späť vracajú čistý kyslík. Jeho množstvo je závislé od druhu a veľkosti vegetácie, ktorá je na strechu vysadená. Rozhodujúca je jej listová plocha. Čím hustejšie vegetácie, tým väčšia produkcia kyslíka.

Hustota olistenia tiež určuje schopnosť zachytávať prach a škodliviny z ovzdušia. Strešná vegetácia spomaľuje pohyb vzduchu a prachu spolu so znečisťujúcimi látkami sa prichytávajú na jej povrch, odkiaľ sa pri daždi dostávajú späť do vegetačnej vrstvy. Zeleň okrem okysličovania vzduchu zvyšuje aj jeho vlhkosť, čím pozitívne ovplyvňujú jeho kvalitu.

Zlepšenie mikroklímy vo vnútri budovy
Vegetačné strechy okrem toho, že okysličujú a čistia vzduch, tiež znižujú tepelné výkyvy obytných priestorov tesne pod strechou. Týka sa to zimných aj letných mesiacov. Príspevok vegetačnej vrstvy do tepelnej bilancie strechy sa pohybuje v rozsahu niekoľkých cm, v porovnaní s bežnými izoláciami (podľa množstva substrátu a jeho vlhkosti). Hydrofilná minerálna vlna si zachováva dobré izolačné vlastnosti aj po nasýtení vodou. Jej príspevok do tepelnej bilancie strechy je približne 5x vyšší, preto je ju výhodné pridávať do vegetačnej strechy a zohľadňovať tiež v tepelno-technickom výpočte.

Lepšie hospodárenie s vodou
Odtok dažďovej vody z bežnej betónovej strechy s hydroizoláciou sa pohybuje medzi 95-100%. Zelená strecha dokáže toto množstvo redukovať priemerne na 50%, ale existujú aj typy zelených striech, ktoré odtok redukujú na iba 5%. Pre tieto retenčné strechy je možné použiť aj hydroakumulačné dosky ISOVER.
Hospodárenie s dažďovou vodou je v súčasnej dobe "veľká téma". Zbytočne odtekajúca voda totiž veľmi zaťažuje systém mestskej kanalizácie. Nielen že je nutné túto vodu stiahnutú do podzemných stôk odvádzať, musí sa ďalej čistiť a toto všetko je úplne zbytočné. Dažďovú vodu je pritom možné v budove využiť napríklad na splachovanie toaliet, údržbu a upratovanie, alebo na polievanie. S odvádzaním dažďovej vody do kanalizácie je navyše pri budovách, ktoré nie sú určené
na trvalé bývanie spojený poplatok za stočné. Podrobnosti k výpočtu Vám prinesieme v pokračovaní nášho seriálu o zelených strechách.

Čím ďalej, tým viac miest budovy so zelenými strechami podporujú (Paríž), alebo priamo požadujú (Linz). Pražské stavebné predpisy z roku 2016 v paragrafe 38 vyslovene uvádzajú, že "Minimálna retencia pre regulované odvádzanie zrážkových vôd musí byť taká, aby nedochádzalo k väčšiemu odtoku ako 10 l ∙ s-1
z hektára plochy pozemku pri tridsaťminútovom daždi desaťročného maxima, ak nestanoví správcu toku inak. V pokračovaní nášho seriálu bude opísaný výpočet skladieb s hydrofilnou vlnou ISOVER práve pre túto požiadavku.

Zvýšená schopnosť tlmiť hluk
Vegetačné súvrstvia strechy dokážu pohlcovať zvuk, ktorý by sa šíril z vonkajšieho prostredia do interiéru. Pri výrobných halách je zase opačný problém, je potrebné obmedziť hluk, ktorý sa šíri von a rušil by okolitú zástavbu. Vegetačné strechy založené na ľahkej strešnej konštrukcii, napríklad na trapézovom plechu alebo na drevených väzníkoch, je takmer nemožné zaťažiť silnou vrstvou substrátu. Pre tieto prípady sú najvhodnejšie skladby vegetačnej strechy s hydrofilnou minerálnou vlnou. Tá totiž pôsobí nielen ako tepelná izolácia, jej funkcia je súčasne aj akustická. Zlepšenie vzduchovej nepriezvučnosti oproti streche bez ozelenenia je 6 dB - to je veľmi vysoká hodnota. Napríklad rozdiel 10 dB vníma človek ako zvuk s polovičnou hlasitosťou.

Za podklady ďakujeme spoločnosti ISOVER a Ing. Vladimírovi Balentovi