Architektonické súťaženie v roku 2017

Napriek tomu, že to nikoho nezaujíma a je to zbytočné, zrekapitulujem si pre seba rok 2017 v súťažení v architektúre na Slovensku.

Je to prekvapivé, ale očakávanie lineárneho rastu počtu súťaží spred roka sa nepotvrdilo a tak sme namiesto 65 súťaží zakrsli na 16 (overených Komorou architektov), čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast iba o 2 kusy. Viacerí architekti v koncoročných anketách píšu, že sa tešia zo súčasného stavu. Ako pozerám zoznam toho, čo sa odohralo (https://www.komarch.sk/sutaze/overene-sutaze/2017-2/), nemyslím si, že sa bolo treba až tak moc tešiť.

- rozmohla sa móda neudeľovať prvé miesto (Námestie slobody iba 3. miesto, Pomník padlých hrdinov v Štiavnici, Hlinkovo námestie v Žiline). Poroty to zvyknú obhajovať tým, že žiaden z návrhov nesplnil zadanie a že im takýto postup súťažné podmienky umožnili. Áno, umožnili, ale hovorí to o tom, že:
a/ porotcovia si mysleli, že vedia, ako to má byť urobené lepšie ako súťažiaci (je na škodu pre všetkých, že to zrovna vyšlo tak, že boli v porote a nemohli sa zúčastniť). Osobne mi je tento postoj veľkou záhadou, nie som si istý ako vzniká a prečo je taký bežný. Myslím, že na kurze porotcov by mal byť okrem trojhodinového výkladu zákona a good practice aj kurz meditácie, pokory a úcty všeobecne k životu a ku práci kolegov v detaile.
b/ zadanie bolo stanovené zle (neadekvátne, nerealisticky, protichodne) a súťažiaci boli zbytočne tlačení nesprávnym smerom. Žiaľ, nie každý z nás je médium alebo psychoanalytik a vie spomedzi riadkov vydedukovať, čo vyhlasovateľ cíti, ale nevie sformulovať.
c/ bolo málo času, nízke ceny a nikto, kto sa tomu naozaj rozumie nebol týmito podmienkami motivaný.

Nepamätám si, že by niekedy niektorý vyhlasovateľ povedal, že súťaž vyhlásil blbo, chyba je vždy na strane súťažiacich (maximálne tak ešte na strane poroty).

- v réžii Komory prebehlo školenie porotcov a spracovateľov súťažných podmienok. Je to určitý základ, ale stále nevidím, že by sa okrem nás niekto snažil téme venovať na profesionálnej úrovni.

- tento rok sme pracovali na organizácii viacerých súťaží systémom kvalifikačné kolo (koncept/motivačný list) + vyzvané honorované druhé kolo pre 3 tímy. Takto sme urobili showroom Schueco, Starý cintorín/Nový park v Leopoldove a Oratórium na Miletičke. Myslím si, že toto je správna cesta pre takmer všetky možné zadania. Snaha o šetrenie práce na strane súťažiacich a vo výsledku prepracovanejšie výsledky vo väčšej zhode so zadaním. Škoda len, že súčasný súťažný poriadok Komory s týmto moc neráta a kvôli zjednodušeniu si života nebola ani jedna zo súťaží poslaná na overenie Komorou (čo ale ani nebolo nutné, keďže sa technicky nejednalo o "súťaž návrhov" podľa zákona o verejnom obstarávaní v znení, kde by to bolo nutné). V tomto smere vidím výzvu pre budúci rok. Bolo by dobré dopracovať model a vytvoriť pravidlá/poriadok tak, aby aj tento formát mohol dostať odobrenie a propagáciu od Komory. Treba myslieť na to, že skutočným výsledkom má byť férové a kvalitné investovanie verejných peňazí, nie rigidné dodržiavanie papiera.

- rekonštrukcie, revitalizácie a úpravy boli v prevahe (10 zo 16!), nového sa navrhovalo málo.

- súťaže vyhlasovali hlavne samosprávy, dve súkromný investor, jednu univerzita. Štát ani samosprávne kraje tradične nič. (Aj keď treba povedať, že na jednej súťaži pre samosprávny kraj už momentálne pracujeme.)

- veľkosť súťažených investícií sa pohybuje hrubým odhadom od 1 do 4 milióny €. Nič zásadne väčšie ani menšie sa vo všeobecnosti nedialo, výnimky sú.

- priemerný počet návrhov bol okolo desať.

- cenu za najlepšiu porotu v kombinácii s najdôležitejšou témou udeľujem Nemocnici budúcnosti v Martine, aj keď podľa mojich informácií je to už mŕtvy projekt. 

- cenu za najbizarnejšiu súťaž udeľujem tej na uvítací monument v Dudinciach.

- cenu za nerealizovateľnosť výherného návrhu udeľujem súťaži na rekonštrukciu a dostavbu domu kultúry v Dúbravke.

- Komora stále nezverejnila vzorové podmienky, čo zbytočne zozložiťuje a predražuje prípravu. Ide od nuly, prípadne podľa starších súťaží s nutnými zmenami, každý to nakoniec urobí inak. Vyhovoriť sa nedá, keďže v Česku je prostredie veľmi podobné nášmu a vzorové podmienky dávno majú.

- Prognóza na budúci rok: idú komunálne voľby, málokto bude chcieť riskovať takýto dlhodobý proces, takže nastane mierny pokles.

Aj tento rok neočakávam, že by sa konalo bilancujúce stretnutie, ako sa to deje v susednom Česku. Na chvíľu som sa zamyslel, či by sme ho nezorganizovali my v 2021, ale ak by to malo byť pripravené tak, aby to bolo naozaj užitočné, nestíhame to, do polovice februára máme plné ruky práce a potom je to už neskoro. Ľahký pokus o niečo takéto prebehol počas Dní architektúry a dizajnu, v tejto mierke by to možno išlo, otázne je, či to bude užitočné.