Rok 2018 pohľadom architekta - anketa

Čo Ťa v roku 2018 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Odpovede na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch. Pestré spektrum názorov neposkytuje komplexnú, definitívnu analýzu problematiky, ale určite mnohé napovie. Osobné výpovede môžu byť úprimnejšie a hlbšie, ako niektoré odosobnené kvantifikačné analýzy. Ďakujeme preto všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému: 

Andrea Ambrovičová Mikulajová

Najsilnejším zážitkom bola pre mňa skvelá prednáška, ktorú mal profesor Dietmar Eberle na FA STU v rámci projektu Reflexie architektúry. 

Na jeseň to bolo Bienále architektúry v Benátkach s témou FREESPACE - zábavný švajčiarsky pavilón ale aj úžasné Zumthorove modely z najrôznejších materiálov. 

No a na jar sme navštívili Berlín, kde sa projekt nášho ateliéru dostal medzi ocenené projekty v celoeurópskej súťaži Häuser Award. Vrámci tejto skvelej akcie sme si so skupinou ostatných architektov pozreli rozostavanú Bötzow Brauerei - fascinujúce dielo Davida Chipperfielda, ktoré bude dokončené v nasledujúcom roku. 

Za najväčšie faux pas roku 2018 považujem to "drevené čudo", ktoré vzniklo pod mostom SNP. 

Katarína Andrášiová

V uplynulom roku ma zaujali počiny v oblasti urbánneho rozvoja na Slovensku. Boli vydané dve knihy - Plán Bratislava a Restless Cities: Lessons from Central Europe - ktoré sú výstupmi práce odborných tímov a vybraných expertov. Koncom roka vyšiel časopis Urbanita s témou Mestá - príležitosti a výzvy. Editorky tu sústredili príspevky autorov jednak z rôznych sektorov, ako aj rôznej mierky záberu - od rámcových dokumentov až po konkrétne príklady reality vybraných miest. V januári vláda prijala Koncepciu mestského rozvoja SR do roku 2030 - prvý národný dokument so sformulovanými princípmi, cieľmi a opatreniami, ktoré by mali pomôcť slovenským mestám a ich funkčným územiam. Silnou stránkou koncepcie je, že vznikala v permanentnej diskusii s odbornou verejnosťou.

Ak by som to jednoducho zhrnula, vedenie mestského rozvoja s víziou udržateľnosti, pričom kľúčovými sú ohľad na životné prostredie a zdravie, si vyžaduje spojiť sily v spoločnom záujme a mať otvorenú myseľ. Inšpirujme sa navzájom a tvorme dobré riešenia spolu.

Borislav Benedek

V uplynulom roku ma veľmi za zaujala kvalitne spracovaná publikácia : Architektúra historických železiarní na Slovensku 1815 - 1948 (Eva Belláková). Až na krste knihy som si uvedomil ako bola táto etapa Hutníctva na Slovensku významná a unikátna  v 19. a začiatkom 20. storočia. Toto vzácne zmapovanie môže prispieť k záchrane niektorých z nich. Spomeniem napr. ešte existujúcu monumentálnu vysokú pec Sirk v Červeňanoch, Etelka huta v Nižnej Slanej, hámor v Šugovskej doline. Sú tu zmapované už aj neexistujúce stavby.  Použitý citát v publikácii na záver : „ Verejný záujem o industriálne dedičstvo a určité nadšenie a oceňovanie jeho hodnôt sú najistejšou cestou k jeho uchovaniu “ (Charta priemyselného dedičstva, 2003 ).

Michal Burák

Za nás je to určite realizácia Manuálu verejných priestranstiev mesta Prešov – unikátny dokument, svojho druhu na Slovensku určite pilotný. Dokument je od dnešného dňa dostupný na www.verejnepriestory.sk .

Taktiež plošné nasadenie nástroja PocitovéMapy považujeme za niečo inovatívne.

Zoja Droppová

Zaujalo ma, ako na Slovensku ešte stále málo pracujeme s možnosťami vodných tokov/plôch a ich brehov, ktoré sa priam ponúkajú ako skvelý verejný priestor pre rekreáciu, oddych a šport, ale aj pre zlepšenie klímy v mestách. Konkrétnym príkladom je nedávno prezentovaný zámer protipovodňovej ochrany v Banskej Bystrici  v podobe 7 km dlhého múru. Hron je tu už aj tak na dlhom úseku skanalizovaný, bez možnosti bližšieho kontaktu mesta s vodou či naopak kontaktu s mestom z vody. Vysokým múrom by sa rieka od mesta celkom odrezala a iba rýchlo odtiekla preč. Čo by to urobilo s nábrežím a panorámou mestskej pamiatkovej rezervácie si nechcem ani predstaviť. Nedávno som zaznamenala iniciatívu Bystričanov na zriadenie parku a aj prístaviska pre vodákov pri Malej stanici, čo by bolo skvelé. Najlepšie by ale bolo pozrieť sa úplne inak na celý protipovodňový projekt. Okrem masívneho betónovania existuje vo svete naozaj pestrý výber príkladov, ako vodu nenechať len rýchlo odtiecť z mesta, ale vytvoriť rôzne obtokové kanály, poldre, jazierka a s tým súvisiace zelené plochy a parky. Skvelou inšpiráciou sú práce holandského štúdia H+N+S: napríklad v meste Nijmegen projekt protipovodňovej ochrany priniesol mestu park s novým riečnym ramenom, viac tu: www.hnsland.nl.  Ide tu jednoducho o iný prístup, keď sa voda nepovažuje za dopravnú prekážku a hrozbu, ale za výhodu. Máme už aj u nás dobré príklady, ako rieku a breh lepšie využiť a ponechať v čo najprirodzenejšej podobe. Nedávno vznikol zámer Bratislavského dunajského parku v unikátnej spolupráci architektov, urbanistov, prírodovedcov a ochranárov a je to veľká šanca, ako s relatívne malými nákladmi dosiahnuť až skokový pozitívny efekt.     

Zuzana Duchová

Na architektúre ma už dlho zaujíma diskusia, kontext, reflexie, premýšľanie a procesy okolo. Procesy, ktoré sú od svojej podstaty neviditeľné, ale často aj metaforicky prehliadané, či už spoločnosťou, alebo tvorcami architektúry. V roku 2018 začala po predošlých prípravách viditeľne fungovať anticena BRUTUS, ako jedna z možností reflexie tvorby (i anti-tvorby). Podaril sa veľmi inšpiratívny ročník série prednášok Reflexie architektúry na FA STU. Nezaháľa ani VŠVU, KAT v spolupráci s projektom Salónik na Hlavnej stanici odpálila prvú prednášku z dúfame, že veľmi zaujímavého pripravovaného verejného cyklu. V posledných mesiacoch sme ľahko poľavili s architektonickými prechádzkami, či už v Salóniku, alebo s Architúrami v SNG, čo by sme do nového roku tiež mohli oprášiť! Začala nová podoba rozhlasovej relácie Živé mesto pod vedením Miloty Sidorovej a Lívie Gažovej, ktorá má tiež ambíciu prinášať nové diskusie o prostredí či plánovaní. Všetko sú to dlhodobé procesy, ktoré v roku 2018 mali len určité štádium. Tak ako zvolenie architekta Matúša Valla za primátora Bratislavy - keďže máme radi kategórie, súťaže a nálepky volajme to udalosť v kategórii "iné procesy v oblasti architektúry". A Juraj Benetin ešte naspieval pekný duet. Zomrel Robert Venturi, jeho odkaz je však večne živý, stretnete ho napríklad v skvelej výstave Downtown, Denise Scott Brown, ktorá potrvá vo viedenskom Architekturzentre do 18.3.2019.

Jaromír Krobot

Pozitívne a negatívne vnemy 2018, bez určenia poradia: Architekt primátorom. Takmer žiadne štátom generované zadania pre architektúru. Slovenské nominácie na Európsku cenu za architektúru. Stále viac slovenských firiem požadujúcich kvalitnú architektúru. Prvá súťaž návrhov na slovenský stánok EXPO. Národný futbalový štadión, ktorý z ulice vyzerá ako bytovka a zakrýva priehľad na mestotvornú vežu na Kamzíku z Bajkalskej. Už tradičná séria kvalitných prednášok na fakulte s vlastným zborníkom. Fatálna absencia kvalitného územného plánovania a širšieho konceptu pre mestá. Aktivizmus. Stále viac súkromných investorov požadujúcich kvalitnú architektúru.

Peter Lényi 

Súbor udalostí so spoločnou črtou - pri viacerých témach v oblasti architektúry, ktoré boli donedávna kritizované iba v súkromí, sa našiel dostatok ľudí, ktorí boli schopní formulovať svoje výhrady verejne a dostatočne zrozumiteľne na to, aby sa mohli dostať do širšej spoločenskej diskusie - napríklad pomenovanie problémov výstavby Národného futbalového štadióna (otázny spôsob realizácie veľkej verejnej investície), rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach (nízka kvalita návrhu), stavby pod Mostom SNP (narušenie pamiatky), fasády hotela Danube (realizovaná v nízkej kvalite a bez potrebných úradných súhlasov), súťaže na fasádu hotela Kyjev (súťaž odmietla Slovenská komora architektov označiť za regulérnu pre nedodržanie súťažného poriadku). Pri takomto konkrétnom verejnom vysvetľovaní sa architektúra a procesy vedúce k jej realizácii, prezentujú ako niečo, čo sa dotýka všetkých, čo si myslím, že v dlhodobom horizonte prispeje k nárastu verejnej objednávky na jej kvalitu.

Igor Lichý

Pozitívne ma popri výstave v SNG o Fridrichovi Weinwurmovi a novom festivale DAAF v oblasti architektúra zaujalo vyhlásenie architektonickej súťaže na dostavbu Artcampusu VŠVU na Drotárskej ceste. Na Slovenské pomery pomerne veľkorysé zadanie, medzinárodná porota. Existujúca  budova od architekta Kuzmu má špecifickú atmosféru a je s ňou spätých niekoľko generácií výtvarníkov. Aj keď vyhlásenie výsledkov bude až v januári, mám veľké očakávania.

"Prúser" roka je popri čiernej stavbe pod mostom SNP, chátrajúcom kúpeľnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach aj predaj budovy Istropolisu (bývalý Dom ROH) do súkromných rúk.  Ide o excelentný príklad neskorej moderny od architektov Končeka, Skočeka a Titla, pričom kvalitu architektúry nijako neznižuje ani fakt, že budova vznikla ako súčasť ideologickej propagandy a bola miestom konania zjazdov KSS. Toto dielo by malo byť chránené ako doklad doby a prevádzkované nejakou verejnou inštitúciou aj napriek jeho neefektívnosti. Predpokladám, že súkromný investor budovu z ekonomických dôvodov zbúra a ostáva mi len veriť, že ju nahradí niečím hodnotným.

Barbora Markechová

Zaujala ma situácia po komunálnych voľbách v Bratislave aj v Prahe. V oboch prípadoch sa do vedenia mesta dostali ľudia, ktorí urbanizmu a architektúre rozumejú a dali si za cieľ mesto ďalej zveľaďovať, alebo v prípade Bratislavy zachrániť. Pretože Bratislava zachrániť potrebuje. A naozaj im držím palce.

Gábor Nagy

Rok 2018 bol pre mňa významný hlavne z hľadiska zúčastnenia sa na architektonických súťažiach. Spolu s Lacom Vikartovským sme sa zapojili do troch verejných súťaží (dvakrát sa jednalo o návrh kúpaliska). V dvoch prípadoch sa nám podarilo vypracovať návrhy stavieb ktoré sa umiestnili na prvom mieste, v jednom prípade sme získali striebornú medailu.

V tomto roku nás ešte potešilo aj dokončenie a otvorenie verejnosti vyhliadkovej veže na vrchu Dubeň v Žiline, ktorú verejnosť vítala veľmi pozitívne. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo tento projekt (z roku 2017) dotiahnuť do konca.

Henrich Pifko

V slovenskej architektúre v roku 2018 ma najviac zaujal Matúš Vallo - vyhral nielen Jurkovičovu cenu, "cézara" a Cenu ARCH, ale aj primátorské voľby v Bratislave! K hetriku (so stavbou, ktorá sa mi veľmi páči) môžem len blahoželať - ani si nespomínam, či ho niekto iný už dosiahol. Ešte "Stavbu roka" a má grandslam ;-)

Pokiaľ ide o primátorovanie, uvidíme, čo dosiahne s Bratislavou architekt, ktorému na meste záleží a snaží sa preň niečo spraviť (viď "Mestské zásahy"). Držím mu palce, aby som o rok ako najzaujímavejší moment mohol vyzdvihnúť pozitívne posuny v architektúre a urbanizme nášho hlavného mesta...

Robert Špaček

Priznám sa, že som dianie nesledoval systematicky zaregistroval som najmä prevahu lepšej-horšej konfekcie a zopár excesov. Na Slovensku ma najmä kvôli sošnej kompozícii zaujali domy 3x3 v Hrubej Borši. V stredoeurópskom kontexte Protestný stupienok od ateliéru 2021. V Európe: Kto považuje vyrovnanú energetickú bilanciu budovy za sci-fi, nech si ide pozrieť Stavros Niarchos Foundation Cultural Centre v Aténach od architekta Renza Piana. Podľa dostupných údajov fotovoltická strecha produkuje viac ako 2GWh elektrickej energie za rok. V hodnoteniach sa uvádza dramatické zníženie uhlíkovej stopy.