Reflexie - rok 2022 pohľadom architekta, tretia časť

Čo Vás v roku 2022 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Šestina Miroslav

Na konci februára sa na krátku chvíľu zastavil náš svet. Spoločnosť, ktorá si nepriznala svoje hriechy z minulosti, začala vojnu. V tejto súvislosti citlivo vnímam tohtoročné búranie Istropolisu. Plne rozumiem ľuďom, ktorí nechcú architektúru, ktorá vznikla v totalitnom režime. Je známy fakt, že táto architektúra slúžila ako nástroj politickej propagandy. Aj preto ju nemáme búrať, potrebujeme si pamätať. Druhá stránka je jej objektívna kvalita. V tejto rovine vnímam pozitívne začatú odbornú diskusiu.

Mojim najväčším tohtoročným architektonickým zážitkom bola návšteva zrekonštruovaného SNG. Architektonická kvalita typická pre vyspelejšie krajiny v kombinácii s dôležitosťou samotnej inštitúcie sú skvelou správou pre celú slovenskú architektonickú scénu aj pre celé Slovensko.

Pozitívny trend vnímam v komunálnej politike. Bratislava a aj napríklad Trnava dokazujú už spomínané prepojenie medzi politikou a architektúrou. Započaté zmeny v týchto mestách signalizujú zásadný skok v uvažovaní o verejnom priestore a aj ako aktívny cyklista sa už teraz teším na budúcnosť.

Profesijne ma začiatkom tohto roka naplnilo dokončenie stavby buniek v Jelšave, ktorý bol doposiaľ našim najväčším, najdlhším a najzásadnejším dielenským projektom. Je výborné stať sa súčasťou širšieho kolektívu, v ktorom každý jeden zúčastnený pracuje v záujme čo najlepšej architektúry. Nie je to samozrejmosť.

Tomík Miroslav

V uplynulom roku 2022 som si opätovne všimol, žiaľ pre mňa nepochopiteľné smerovanie ceny za architektúru CEZAAR ako aj niektorých periodík o architektúre. Isteže je to môj subjektívny názor, ale myslím si, že sa táto cena stáva jednak len komerčnou, ale hlavne zabúda na vlastnú podstatu architektonických diel. Na ich nadčasovosť, na ich zmysel pre detail, „umelecké“ stvárnenie a v neposlednom rade ich funkčnosť a výchovu k estetike prostredia. Niektoré periodiká sa nedajú žiaľ už ani prelistovať.

Čo ma potešilo, vidím veľký pozitívny posun v množstve architektonických súťaží, čo samozrejme mohlo byť spojené s komunálnymi voľbami, uvidíme v nasledujúcich rokoch či to ostane už ako štandard.

A samozrejme najviac ma potešilo udelenie najstaršej Slovenskej ceny za architektúru, cena Dušana Jurkoviča, ktorú dostala Konverzia Jurkovičovej teplárne, čo je jednoznačne najkomplexnejšie a najprofesionálnejšie odvedená práca za posledné roky. Veď si ju aj všimli v zahraničí. Maťo a Zuzana, ešte raz, veľká gratulácia.

Puškár Branislav

Ako dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave považujem za veľmi pozitívne, že v roku 2022 naši pedagógovia a študenti boli veľmi úspešní v prestížnych architektonických, urbanistických a dizajnérskych súťažiach. Kolega Pavol Pauliny sa stal laureátom Ceny Dušana Jurkoviča ako člen tímu autorov konverzie Jurkovičovej Teplárne. Študentka Karolína Bujdáková získala na rovnakom oceňovaní Cenu profesora Lacka za najlepšiu diplomovú prácu. Pedagógov Andreja Boteka a Pavla Paulinyho ocenilo Ministerstvo kultúry SR za rekonštrukciu Meštianskeho domu v opevnení Martineum v Bratislave, a boli za toto dielo nominovaní aj na Cenu Dušana Jurkoviča. Rovnako ma teší spoločenský prínos a zameranie projektov našich zamestnancov na sociálnu oblasť. Pod vedením Ley Rollovej boli v rámci projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb vypracované architektonické štúdie pre Plán obnovy a odolnosti, na zlepšenie životných podmienok tých najohrozenejších skupín obyvateľov. Teší ma, že pedagógovia aj študenti Fakulty a dizajnu sa každoročne zaraďujú medzi najlepších a že naše projekty pomáhajú ľuďom.

Schultz Boris

My architekti pracujeme s pokročilým softvérom, no na stavbe sa do reality náš návrh pretvára niekedy dosť primitívnym náradím aj spôsobom. Príjemné ma preto prekvapil project Milestone. Ide o 5 rodinných domov v Holandsku vytlačených 3D tlačiarňou. Verím, že tu je budúcnosť architektúry.  

Guniš Tomáš 

V roku 2022 ma v slovenskej architektúre zaujal a potešil silnejúci trend súťaží návrhov.

Určite k tomu prispelo aj 2. vydanie manuálu súťaží návrhov, ktorý vydala SKA ešte v roku 2021, ale to klíčiace semienko, ktoré vtedy ešte nebolo tak vidno, sa teraz pomaly začína zelenať drobučkými lístkami nad povrchom.

Viem, že je toho ešte stále málo (stačí keď si pozrieme omnoho lepšiu situáciu v Českej republike) ale vnímam, že už aj u nás prestávajú byť súťaže návrhov aj pre menšie mestá a obce niečo nedostižné a nerealizovateľné. Ak sa stane dobrým zvykom aspoň pre väčšie samosprávne investície (telocvičňa, kultúrny dom, obecný úrad...) organizovať súťaže návrhov, máme nádej na markantnejší nárast kvality verejnej architektúry.

A keď už hovorím o verejnej architektúre, nedá mi nespomenúť ešte jeden menej optimistický postreh. Týka sa školských budov. Napriek tomu že školské budovy sú vo výraznej väčšine verejnými investíciami, tie súkromné (hoci ich je výrazne menej) častokrát kvalitou výrazne predbiehajú tie samosprávne. To je ostatne vidno aj na CEZAAR-ovských nomináciách.

Aj pri školách budovaných samosprávami sa už nájde niekoľko pekných príkladov, ale oproti školám s privátnym investorom stále ťahajú za kratší koniec. Pozitívom ale je, že téma škôl nenecháva architektov chladnými, čo ostatne ukázal aj seminár ktorý komora organizovala v októbri.