Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Reynaers systems spol. s r.o.

Prievozská 2/ A
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

VELUX INTEGRA

Elektrické panoramatické strešné okno s...

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (výrobca)
VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
28. december 2019
0
699

Rok 2019 pohľadom architekta - anketa, prvá časť (A - H)

Prinášame odpovede kolegov, ktoré mapujú uplynulý rok.
Rok 2019 pohľadom architekta - anketa, prvá časť (A - H)

Čo Vás v roku 2019 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Odpovede na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch. Pestré spektrum názorov neposkytuje komplexnú, definitívnu analýzu problematiky, ale určite mnohé napovie. Osobné výpovede môžu byť úprimnejšie a hlbšie, ako niektoré odosobnené kvantifikačné analýzy. Ďakujeme preto všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému. 

Názory ďalších kolegov sme zverejnili v druhej a tretej časti ankety.

 

 

Martin Beďatš

Keďže pracujem v oblasti rozvoja miest, urbanizmu a územného plánovania, tak k architektúre len stručne - v stredoeurópskom priestore ma zaujal objekt u susedov v Česku - Dom so skleníkom na streche. Silná idea, jednoduché, logické, čisté. Ušetrené miesto na dvore, využité miesto na streche, suchou nohou - niet čo dodať.

Z pohľadu urbanizmu ma negatívne zaujal stupňujúci sa boj proti intenzifikácii miest a rastúca miera suburbanizácie. Táto téma je v odbornej verejnosti dlhodobo známa, v bežných médiách a vo všeobecnej verejnosti však úplne vytesnená. Slovenským mestám väčšinou chýba tzv. širšie centrum – časti miest, ktoré v Európe vznikali v 19-om a v 1. polovici 20. storočia. Jednalo sa o blokovú zástavbu, ktorá bola pomerne intenzívna s veľkým množstvom kvalitných bytov a služieb v parteri, v týchto častiach žije veľké množstvo ľudí na pomerne malej ploche – a pritom kvalita života dosahuje vo väčšine prípadov najvyššiu v danom meste.

Slovensko bolo v danom období viac poľnohospodárskou krajinou a následný rozvoj miest v 20. storočí prebiehal tak, že vo väčšine prípadov bola priamo k historickému rastlému centru priradená zmiešaná alebo sídlisková štruktúra, alebo štvrte s rodinnými domami. Toto spôsobilo pomerne nízku hustotu miest, s čím súvisí oveľa väčšia náročnosť na prevádzku a údržbu mesta.

Mestá nemajú prostriedky na kvalitné udržiavanie existujúcej infraštruktúry a s tým súvisiacich služieb (napr. verejná doprava), nieto ešte na nový rozvoj typu ďalšia plaváreň, nové divadlo, galéria a podobne. Málo regionálnych politikov a úradníkov si tento problém uvedomuje, preto som veľmi privítal prácu bývalého pražského primátora pána Hudečka a širšieho kolektívu autorov vrátane inštitúcií (ČVUT, IPR Praha, Pavel Hnilička Architekti, s.r.o.) - Hustota a ekonomika měst. Táto práca je v pdf stiahnuteľná a odporúčam ju všetkým, ktorí sa rozvoju miest venujú.

Je zaujímavé zistenie, ako je aj Praha pomerne „riedka“ – až to vyvoláva reakcie typu – je zvláštne, že Praha ešte neskrachovala. V množstve analýz mesta Praha sa dajú hľadať analógie s inými mestami, odporúčam kolegom z mojej „brandže“ aby vlastné mesto podrobili analýze vo vzťahu k jeho hustote a prevádzke. Bez takýchto dát sa ťažko rozpráva o rozvoji a ťažko sa občanom vysvetľuje, prečo naše mestá nedosahujú kvalitu miest, ktoré sú známe tým, že sa v nich dobre žije. Lebo problém je z veľkej časti práve v tomto – ale mnohí občania odmietajú mestá intenzifikovať a mnohí politici ich radi počúvajú a sľubujú ako nepovolia ďalšiu výstavbu – a za to sa pravidelne a oduševnene tlieska. Len to spôsobuje nárast „sídelnej kaše“, odchod obyvateľov miest do priľahlých obcí, v ktorých bývalí mešťania iba spia a platia dane, a pritom neustále autom pendlujú, lebo de facto žijú v meste. Spôsobuje to problémy v doprave, v životnom prostredí a ekológii, v sociálnom správaní a v neposlednom rade aj v ekonómii miest.

Táto téma je v neodborných médiách marginalizovaná, lebo nie je populárne ľuďom vysvetľovať niečo o zmene návykov a správania, ťažko je aj architektovi niekoho presviedčať o tom, že jeho sen o „živote v domčeku s teraskou a bazénikom“ na dedine (z vysokým betónovým plotom) pravdepodobne dopadne horšie, ako život v kvalitnom byte v dobrej polohe v meste.

Na záver už iba dodám - je to náš život a my sme tí, ktorí mestá a obce aj svojim životom tvoria. Použijem peknú analógiu z rádia – volal občan stojaci v zápche a rozčuľujúc sa kričal do rádia – robte s tým niečo. A z rádia zaznela jednoduchá odpoveď: My sme zápcha.

 

Borislav Benedek

V roku 2019 ma potešil víťazný projekt medzinárodnej študentskej súťaže na zastupiteľský úrad ČR v Adis Abebe. Kristína Boháčová a Jana Hájková vyhrali s výnimočným projektom v silnej konkurencii a držme im palce aby sa projekt zrealizoval. Na Slovensku v roku 2019 intenzívnejšie cítime formovanie občianskej spoločnosti a aj architekti sú aktívnejší v správe krajiny po 30tich rokoch od revolúcie.

 

Matúš Bišťan

Po čase v praxi som sa vrátil do akademického prostredia - ako doktorand na katedru architektonickej tvorby VŠVU. V odrážkach spomeniem, čo ma tam tešilo a inšpirovalo:

  • ateliérové konzultácie študentských projektov spolu s Jánom Studeným a Danicou Pištekovou
  • kontakty so zahraničnými architektonickými osobnosťami, ktoré tento rok pôsobili na našej katedre (François Roche z ateliéru New-Territories dochádzal počas jedného semestra ako hosťujúci profesor do Bratislavy z Bangkoku a Thomas Burlon z berlínskej kancelárie Brandlhuber + Emde, Burlon viedol v závere roka workshop Cur(e)ated Decay)
  • úspechy kolegov (Jakub Kopec získal CEZAAR za park v Leopoldove, Vito Halada a Benjamín Brádňanský Cenu Dušana Jurkoviča za Monument v Majeri)
  • výlet do Ríma zameraný na baroko pod vedením veľkého znalca Juraja Žáryho (architektonický highlight roka: Francesco Borromini - San Carlo alle Quattro Fontane)
  • v rámci výskumu k dizertačke stretnutia so statikom Pavlom Čížkom, ktorý pracoval na ŠPÚO spolu s Ivanom Matušíkom a ďalšími a vyvíjal flexibilné veľkorozponové prefabrikované sústavy - človek veľmi kultúrny, prajný a rozhľadený. Chcel by som mať v jeho veku toľko energie, vo všetkom poriadok a systém a zvažovať každé jedno slovo ako on, aby subjektívna a nie vždy spoľahlivá pamäť neskreslila realitu.

 

Radoslav Buzinkay

Potešili nás konkrétne kroky smerujúce k výstavbe nájomných domov v Bratislave. Po troch desaťročiach divokej výstavby bytov len na predaj, pri ktorých je zjavná nízka motivácia developera vytvoriť kvalitný projekt s kvalitným verejným priestorom počas celého životného cyklu budov, to vnímame ako nový začiatok diskusie o kvalite bývania, na ktorý sa naozaj tešíme.

 

Adam Cifra

Bohužiaľ, stále nemáme nový stavebný zákon, aj keď sa konajú rôzne kroky na jeho doriešenie. Posun dopredu nie je zjavný a dostačujúci. Ak sa chce, určite sa to dá - ako napríklad v Čechách, kde bol teraz v novembri predložený do medzirezortného pripomienkovania návrh nového stavebného zákona a ďalších 57 súvisiacich právnych predpisov. Ďalej u nás stále vnímam nepodchytenie výkonov riadenia projektov a definovanie týchto činností.

Stále cítiť veľkú vyťaženosť a početnosť projektov. Téma kvality architektúry a uplatnenie zelenej architektúry je však veľmi často hlavne v rukách investorov. Pri niektorých projektoch má človek silný pocit, že ide hlavne o investičnú činnosť ako o projekty pre ľudí. Ďalej stále vnímam potrebu zamerania sa na realizovanie rekonštrukcií a konverzií objektov.

Tento rok ma zaujala publikácia Suburbanizácia ako sa mení zázemie Bratislavy (M. Šveda, P. Šuška), ktorá bola spracovaná od nearchitektov. Je plná zaujímavých dedukcií, širších súvislostí, vzťahov a faktov, ktoré pomáhajú pochopiť zmeny našich sídelných štruktúr.

 

Zoja Droppová

Dlhodobo ma zaujíma a rozčuľuje tzv. turistický realizmus. Český výtvarník a umelecký kritik Pavel Karous, autor stránok a publikácií Vetřelci a volavky, Vetřelci a plameňáci o sochách vo verejnom priestore tento úkaz pomenoval vtipnou skratkou turela. Početné príklady turelizmu nájdeme nielen na Slovensku. Jedná sa o zamorenie verejných priestorov hlavne v centrách miest - dokonca  v pamiatkových územiach – všelijakými prvoplánovými, hyperrealistickými sochami historických, legendárnych ale aj úplne bizarných „osobností“, pri ktorých sa potom zastavujú turisti, aby si tu urobili selfíčko na pamiatku. Vyrába sa tým zbytočná vrstva pseudohistórie a gýča, ktorá fyzicky aj symbolicky zakrýva autentické pamiatky a pripomienky dôležitých osobností a udalostí.

Ak by sme mali v Bratislave iba Čumila, dalo by sa to ešte chápať ako anekdota. Ale ak na každom rohu zakopneme o ďalších a ďalších pandrlákov „ako živých“, je to už vizuálna epidémia vo verejnom priestore. A v tom je podstata problému, že sa takéto diela umiestňujú kade-kde bez koncepcie, bez dôrazu na výtvarnú kvalitu, paradoxne však bývajú zhotovené z bronzu či iných ušľachtilých, trvanlivých materiálov.

Popri kritike, že takto určite nie, je určite najlepšou osvetou poukazovať na kvalitné a umelecký hodnotné príklady ako pracovať s verejným priestorom a ako pripomínať autentické udalosti a osobnosti. Rada by som preto vyzdvihla Monument Majer v Banskej Bystrici, víťazné dielo Ceny Dušana Jurkoviča 2019; autori Benjamín Brádňanský, Vit Halada, Maroš Greš. Je to naozaj silné dielo, ktoré vytiahlo do verejnej pozornosti zabudnuté udalosti a obete 1. svetovej vojny. Jednoduchá čistá forma aj materiál (oceľ) dávajú okolitému chaotickému prostrediu akýsi pevný bod a zároveň nadhľad.

Ako druhý nasledovaniahodný príklad dávam do pozornosti dielo oveľa menšie, ktoré ale má s prvým uvedeným spoločný kultivovaný, striedmy umelecký prístup a aj použitý materiál - oceľ. Jedná sa o pamätník Deža Ursinyho na Fedákovej ulici v Dúbravke, kde tento umelec  niekoľko rokov, až do svojej smrti býval. Dielo sochárky Miry Podmanickej sa nazýva Listovanie, tvoria ho oceľové „knižné listy“ s údajmi o hudobníkovi a s citáciami jeho diel. Napohľad nenápadný a neveľký artefakt bol odhalený v roku 2018 pri príležitosti Ursinyho nedožitej sedemdesiatky a súčasťou eventu v blízkom parčíku bol aj koncert, čítačky a ďalšie podujatia. Tento rok v septembri sa uskutočnil znova, s hojnou účasťou publika a uprostred sídliska sa tým evidentne založila nová kultúrna tradícia. Listovanie je poctou autentickému obyvateľovi mestskej časti, ktorý sa k nej hlásil. Na začiatku bola iniciatíva jedného miestneho poslanca, MUDr. Štekláča, po dvoch rokoch má Dúbravka okrem vydareného umeleckého diela aj kvalitný hudobný minifestival s podporou mesta a ďalších kultúrnych inštitúcií.                                       

 

Matúš Dulla

1/ Negatívne ma zaujalo mlčanie okolo toho „dubodomu“, ktorý dostal koncom roka 2018 Cézara. Zavesiť dom na úbohý strom v čase, keď hynú celé lesy je nemorálne.

2/ Očarilo ma ako kultivovane a invenčne z bývalých betónových nádrží na víno, pokrytých nánosmi vínneho kameňa, urobili v Karpatskej perle archív vín. Architekti radi volajú po osvietenom klientovi, no taký niekedy ani architekta nepotrebuje – ako manželia Šebovci v Šenkviciach. 

 

Igor Faško

Rok 2019 bol turbulentným rokom  na Slovensku, ale aj v Nemecku,  akoby sa malo všetko naprojektovať, zároveň postaviť a zbúrať za jeden rok. Možno predzvesť útlmu nasledujúcich rokov. Ktovie, necháme sa prekvapiť?!

V Berlíne ma zaujala  takto pred rokom dokončená a tohto roku  v lete otvorená dostavba Pergamon Museum - James Simon Bau od architekta Davida Chipperfielda.

Na Slovensku pamätník padlým z I. sv. vojny v Banskej Bystrici - Majeri.

Pri pohľade na stavebné aktivity v bratislavskom podhradí a v centrálnej časti Nízkych Tatier, konkrétne v doline Bystrá a Mýto som skeptický a takpovediac sklamaný z ich výsledku. 

Verím, že nový rok prinesie viac sebareflexie a nastolí nárast hrubého domáceho šťastia v našej spoločnosti.

 

Vít Halada

Ne/ukončená súťaž na Artcampus VŠVU. Veľké očakávania, medzinárodná účasť, dobrý výsledok ale doteraz trvajúca pachuť a hmla. O osude súťaže doteraz rozhoduje Úrad pre verejné obstarávanie. Na konci roka 2019 opäť veľké očakávania dôsledkov pre projekt samotný ale aj pre celé architektonické súťaženie.

Rozbiehajúci sa Metropolitný inštitút Bratislava a avizované a postupne realizované široké množstvo príležitosti pre zapojenia sa do transformácie priestorov mesta, aj pre architektov. Skvelé. Po dlhej dobe prvá súťaž mesta Bratislava - dokonca na mestské nájomné byty. Možno viac odvahy pri definovaní zadania mestského bývania nad rámec súčasného „štandardu“  bývania. Bude to ho viac. Možno až priveľa a architekti nebudú stíhať súťažiť.

Samosprávy využívajú viac a viac súťaže a ochota pracovať sa im vracia v ocenených projektoch. 

Mlynica v užšom výbere dvoch prestížnych európskych architektonických oceneniach.  Gratulujem.

Prebehla súťaž na Istropolis, unikol obrázok, a jeden z dvojice developerov sa stiahol. A stále ticho.

Pamiatková ochrana začína objavovať „socialistickú“ architektúru. Dúfam, že  sa dozvieme  viac akú,  prečo a ako?

 

Jarmila Húsenicová 

Čo ma najviac znepokojilo v roku 2019...

V tejto krajine je bohapusto zaznávaný URBANIZMUS. Ako vedný odbor i praktická činnosť sa
urbanizmus zaoberá predovšetkým riešením technických a umeleckých výtvarno-estetických
architektonických problémov, pričom vychádza z progresívnych poznatkov spoločenských
a prírodných vied. Prečo je Paríž šarmantný, Praha krásna a Viedeň úžasná?

V roku 2004 bola schválená Urbanistická štúdia zóny Pribinova - juh. Bol tu navrhnutý peší bulvár
Pribinova - nových 150 stromov na vysadenie. Cieľom štúdie bolo hmotovo-priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s jasným kreovaním 3D regulácie v predmetnej zóne. Doprava je v štúdii navrhnutá v zmysle Generelu dopravy. Chýbajú nám rozvojové scenáre - vízia (40-50 rokov) a stratégia (15-20 rokov) rozvoja Bratislavy, neoliberálna ekonomika nechce reguláciu. Chýba ďalšia územná príprava. Zimný prístav je nepripravený, absentuje jasné zadanie. Pritom existuje Dlhodobá vízia slovenskej spoločnosti 2008 - 2030 (Šikula , M. a kol. 2008).

Eurovea sa skladá z 3 etáp výstavby, zrealizovaná je zatiaľ iba 1. Etapa. Preto je zóna Pribinova ešte
nedokončená a iba čiastočne funkčná. Eurovea je najväčšia investícia v Bratislave a vyžaduje si
serióznu zmenu územného plánu. Preddivadelný priestor s novostavbou SND v nadäznosti na
námestie a nábrežnú promenádu stvoril neobyčajne kvalitný a vzácny verejný priestor (jediné nové
moderné námestie v Bratislave za posledných 30 rokov). Obrázky 1, 2 a 3 dokumentujú hlavné
urbanizačné kompozičné osi Námestia Milana Rastislava Štefánika a bulváru Pribinova.

Os: hrad - divadlo - prístav
Os: hrad - divadlo - prístav
Os: Karpaty - divadlo - Jarovce - Rusovce
Os: Karpaty - divadlo - Jarovce - Rusovce

Všetci vieme, kde sú dôvody rozvíjania nesprávneho riešenia trasovania električky rovno popred
fasádu národného divadla v zóne Pribinova.

Z hľadiska vyššieho mravného princípu apelujem na kolegyne a kolegov: hľadajme spoločne seriózne riešenia pre Euroveu i pre Bratislavu.

(P.S.: odkaz pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť tiež svoj názor na zaujímavé architektonické témy  - tešíme sa na Vaše príspevky hocikedy, v priebehu celého roka). 

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím