Rok 2019 pohľadom architekta - anketa, prvá časť (A - H)

Čo Vás v roku 2019 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Odpovede na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch. Pestré spektrum názorov neposkytuje komplexnú, definitívnu analýzu problematiky, ale určite mnohé napovie. Osobné výpovede môžu byť úprimnejšie a hlbšie, ako niektoré odosobnené kvantifikačné analýzy. Ďakujeme preto všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému. 

Názory ďalších kolegov sme zverejnili v druhej a tretej časti ankety.

Martin Beďatš

Keďže pracujem v oblasti rozvoja miest, urbanizmu a územného plánovania, tak k architektúre len stručne - v stredoeurópskom priestore ma zaujal objekt u susedov v Česku - Dom so skleníkom na streche. Silná idea, jednoduché, logické, čisté. Ušetrené miesto na dvore, využité miesto na streche, suchou nohou - niet čo dodať.

Z pohľadu urbanizmu ma negatívne zaujal stupňujúci sa boj proti intenzifikácii miest a rastúca miera suburbanizácie. Táto téma je v odbornej verejnosti dlhodobo známa, v bežných médiách a vo všeobecnej verejnosti však úplne vytesnená. Slovenským mestám väčšinou chýba tzv. širšie centrum – časti miest, ktoré v Európe vznikali v 19-om a v 1. polovici 20. storočia. Jednalo sa o blokovú zástavbu, ktorá bola pomerne intenzívna s veľkým množstvom kvalitných bytov a služieb v parteri, v týchto častiach žije veľké množstvo ľudí na pomerne malej ploche – a pritom kvalita života dosahuje vo väčšine prípadov najvyššiu v danom meste.

Slovensko bolo v danom období viac poľnohospodárskou krajinou a následný rozvoj miest v 20. storočí prebiehal tak, že vo väčšine prípadov bola priamo k historickému rastlému centru priradená zmiešaná alebo sídlisková štruktúra, alebo štvrte s rodinnými domami. Toto spôsobilo pomerne nízku hustotu miest, s čím súvisí oveľa väčšia náročnosť na prevádzku a údržbu mesta.

Mestá nemajú prostriedky na kvalitné udržiavanie existujúcej infraštruktúry a s tým súvisiacich služieb (napr. verejná doprava), nieto ešte na nový rozvoj typu ďalšia plaváreň, nové divadlo, galéria a podobne. Málo regionálnych politikov a úradníkov si tento problém uvedomuje, preto som veľmi privítal prácu bývalého pražského primátora pána Hudečka a širšieho kolektívu autorov vrátane inštitúcií (ČVUT, IPR Praha, Pavel Hnilička Architekti, s.r.o.) - Hustota a ekonomika měst. Táto práca je v pdf stiahnuteľná a odporúčam ju všetkým, ktorí sa rozvoju miest venujú.

Je zaujímavé zistenie, ako je aj Praha pomerne „riedka“ – až to vyvoláva reakcie typu – je zvláštne, že Praha ešte neskrachovala. V množstve analýz mesta Praha sa dajú hľadať analógie s inými mestami, odporúčam kolegom z mojej „brandže“ aby vlastné mesto podrobili analýze vo vzťahu k jeho hustote a prevádzke. Bez takýchto dát sa ťažko rozpráva o rozvoji a ťažko sa občanom vysvetľuje, prečo naše mestá nedosahujú kvalitu miest, ktoré sú známe tým, že sa v nich dobre žije. Lebo problém je z veľkej časti práve v tomto – ale mnohí občania odmietajú mestá intenzifikovať a mnohí politici ich radi počúvajú a sľubujú ako nepovolia ďalšiu výstavbu – a za to sa pravidelne a oduševnene tlieska. Len to spôsobuje nárast „sídelnej kaše“, odchod obyvateľov miest do priľahlých obcí, v ktorých bývalí mešťania iba spia a platia dane, a pritom neustále autom pendlujú, lebo de facto žijú v meste. Spôsobuje to problémy v doprave, v životnom prostredí a ekológii, v sociálnom správaní a v neposlednom rade aj v ekonómii miest.

Táto téma je v neodborných médiách marginalizovaná, lebo nie je populárne ľuďom vysvetľovať niečo o zmene návykov a správania, ťažko je aj architektovi niekoho presviedčať o tom, že jeho sen o „živote v domčeku s teraskou a bazénikom“ na dedine (z vysokým betónovým plotom) pravdepodobne dopadne horšie, ako život v kvalitnom byte v dobrej polohe v meste.

Na záver už iba dodám - je to náš život a my sme tí, ktorí mestá a obce aj svojim životom tvoria. Použijem peknú analógiu z rádia – volal občan stojaci v zápche a rozčuľujúc sa kričal do rádia – robte s tým niečo. A z rádia zaznela jednoduchá odpoveď: My sme zápcha.

Borislav Benedek

V roku 2019 ma potešil víťazný projekt medzinárodnej študentskej súťaže na zastupiteľský úrad ČR v Adis Abebe. Kristína Boháčová a Jana Hájková vyhrali s výnimočným projektom v silnej konkurencii a držme im palce aby sa projekt zrealizoval. Na Slovensku v roku 2019 intenzívnejšie cítime formovanie občianskej spoločnosti a aj architekti sú aktívnejší v správe krajiny po 30tich rokoch od revolúcie.

Matúš Bišťan

Po čase v praxi som sa vrátil do akademického prostredia - ako doktorand na katedru architektonickej tvorby VŠVU. V odrážkach spomeniem, čo ma tam tešilo a inšpirovalo:

• ateliérové konzultácie študentských projektov spolu s Jánom Studeným a Danicou Pištekovou
• kontakty so zahraničnými architektonickými osobnosťami, ktoré tento rok pôsobili na našej katedre (François Roche z ateliéru New-Territories dochádzal počas jedného semestra ako hosťujúci profesor do Bratislavy z Bangkoku a Thomas Burlon z berlínskej kancelárie Brandlhuber + Emde, Burlon viedol v závere roka workshop Cur(e)ated Decay)
• úspechy kolegov (Jakub Kopec získal CEZAAR za park v Leopoldove, Vito Halada a Benjamín Brádňanský Cenu Dušana Jurkoviča za Monument v Majeri)
• výlet do Ríma zameraný na baroko pod vedením veľkého znalca Juraja Žáryho (architektonický highlight roka: Francesco Borromini - San Carlo alle Quattro Fontane)
• v rámci výskumu k dizertačke stretnutia so statikom Pavlom Čížkom, ktorý pracoval na ŠPÚO spolu s Ivanom Matušíkom a ďalšími a vyvíjal flexibilné veľkorozponové prefabrikované sústavy - človek veľmi kultúrny, prajný a rozhľadený. Chcel by som mať v jeho veku toľko energie, vo všetkom poriadok a systém a zvažovať každé jedno slovo ako on, aby subjektívna a nie vždy spoľahlivá pamäť neskreslila realitu.

Radoslav Buzinkay

Potešili nás konkrétne kroky smerujúce k výstavbe nájomných domov v Bratislave. Po troch desaťročiach divokej výstavby bytov len na predaj, pri ktorých je zjavná nízka motivácia developera vytvoriť kvalitný projekt s kvalitným verejným priestorom počas celého životného cyklu budov, to vnímame ako nový začiatok diskusie o kvalite bývania, na ktorý sa naozaj tešíme.

Adam Cifra

Bohužiaľ, stále nemáme nový stavebný zákon, aj keď sa konajú rôzne kroky na jeho doriešenie. Posun dopredu nie je zjavný a dostačujúci. Ak sa chce, určite sa to dá - ako napríklad v Čechách, kde bol teraz v novembri predložený do medzirezortného pripomienkovania návrh nového stavebného zákona a ďalších 57 súvisiacich právnych predpisov. Ďalej u nás stále vnímam nepodchytenie výkonov riadenia projektov a definovanie týchto činností.

Stále cítiť veľkú vyťaženosť a početnosť projektov. Téma kvality architektúry a uplatnenie zelenej architektúry je však veľmi často hlavne v rukách investorov. Pri niektorých projektoch má človek silný pocit, že ide hlavne o investičnú činnosť ako o projekty pre ľudí. Ďalej stále vnímam potrebu zamerania sa na realizovanie rekonštrukcií a konverzií objektov.

Tento rok ma zaujala publikácia Suburbanizácia ako sa mení zázemie Bratislavy (M. Šveda, P. Šuška), ktorá bola spracovaná od nearchitektov. Je plná zaujímavých dedukcií, širších súvislostí, vzťahov a faktov, ktoré pomáhajú pochopiť zmeny našich sídelných štruktúr.

Zoja Droppová

Dlhodobo ma zaujíma a rozčuľuje tzv. turistický realizmus. Český výtvarník a umelecký kritik Pavel Karous, autor stránok a publikácií Vetřelci a volavky, Vetřelci a plameňáci o sochách vo verejnom priestore tento úkaz pomenoval vtipnou skratkou turela. Početné príklady turelizmu nájdeme nielen na Slovensku. Jedná sa o zamorenie verejných priestorov hlavne v centrách miest - dokonca  v pamiatkových územiach – všelijakými prvoplánovými, hyperrealistickými sochami historických, legendárnych ale aj úplne bizarných „osobností“, pri ktorých sa potom zastavujú turisti, aby si tu urobili selfíčko na pamiatku. Vyrába sa tým zbytočná vrstva pseudohistórie a gýča, ktorá fyzicky aj symbolicky zakrýva autentické pamiatky a pripomienky dôležitých osobností a udalostí.

Ak by sme mali v Bratislave iba Čumila, dalo by sa to ešte chápať ako anekdota. Ale ak na každom rohu zakopneme o ďalších a ďalších pandrlákov „ako živých“, je to už vizuálna epidémia vo verejnom priestore. A v tom je podstata problému, že sa takéto diela umiestňujú kade-kde bez koncepcie, bez dôrazu na výtvarnú kvalitu, paradoxne však bývajú zhotovené z bronzu či iných ušľachtilých, trvanlivých materiálov.

Popri kritike, že takto určite nie, je určite najlepšou osvetou poukazovať na kvalitné a umelecký hodnotné príklady ako pracovať s verejným priestorom a ako pripomínať autentické udalosti a osobnosti. Rada by som preto vyzdvihla Monument Majer v Banskej Bystrici, víťazné dielo Ceny Dušana Jurkoviča 2019; autori Benjamín Brádňanský, Vit Halada, Maroš Greš. Je to naozaj silné dielo, ktoré vytiahlo do verejnej pozornosti zabudnuté udalosti a obete 1. svetovej vojny. Jednoduchá čistá forma aj materiál (oceľ) dávajú okolitému chaotickému prostrediu akýsi pevný bod a zároveň nadhľad.

Ako druhý nasledovaniahodný príklad dávam do pozornosti dielo oveľa menšie, ktoré ale má s prvým uvedeným spoločný kultivovaný, striedmy umelecký prístup a aj použitý materiál - oceľ. Jedná sa o pamätník Deža Ursinyho na Fedákovej ulici v Dúbravke, kde tento umelec  niekoľko rokov, až do svojej smrti býval. Dielo sochárky Miry Podmanickej sa nazýva Listovanie, tvoria ho oceľové „knižné listy“ s údajmi o hudobníkovi a s citáciami jeho diel. Napohľad nenápadný a neveľký artefakt bol odhalený v roku 2018 pri príležitosti Ursinyho nedožitej sedemdesiatky a súčasťou eventu v blízkom parčíku bol aj koncert, čítačky a ďalšie podujatia. Tento rok v septembri sa uskutočnil znova, s hojnou účasťou publika a uprostred sídliska sa tým evidentne založila nová kultúrna tradícia. Listovanie je poctou autentickému obyvateľovi mestskej časti, ktorý sa k nej hlásil. Na začiatku bola iniciatíva jedného miestneho poslanca, MUDr. Štekláča, po dvoch rokoch má Dúbravka okrem vydareného umeleckého diela aj kvalitný hudobný minifestival s podporou mesta a ďalších kultúrnych inštitúcií.                                       

Matúš Dulla

1/ Negatívne ma zaujalo mlčanie okolo toho „dubodomu“, ktorý dostal koncom roka 2018 Cézara. Zavesiť dom na úbohý strom v čase, keď hynú celé lesy je nemorálne.

2/ Očarilo ma ako kultivovane a invenčne z bývalých betónových nádrží na víno, pokrytých nánosmi vínneho kameňa, urobili v Karpatskej perle archív vín. Architekti radi volajú po osvietenom klientovi, no taký niekedy ani architekta nepotrebuje – ako manželia Šebovci v Šenkviciach. 

Igor Faško

Rok 2019 bol turbulentným rokom  na Slovensku, ale aj v Nemecku,  akoby sa malo všetko naprojektovať, zároveň postaviť a zbúrať za jeden rok. Možno predzvesť útlmu nasledujúcich rokov. Ktovie, necháme sa prekvapiť?!

V Berlíne ma zaujala  takto pred rokom dokončená a tohto roku  v lete otvorená dostavba Pergamon Museum - James Simon Bau od architekta Davida Chipperfielda.

Na Slovensku pamätník padlým z I. sv. vojny v Banskej Bystrici - Majeri.

Pri pohľade na stavebné aktivity v bratislavskom podhradí a v centrálnej časti Nízkych Tatier, konkrétne v doline Bystrá a Mýto som skeptický a takpovediac sklamaný z ich výsledku. 

Verím, že nový rok prinesie viac sebareflexie a nastolí nárast hrubého domáceho šťastia v našej spoločnosti.

Vít Halada

Ne/ukončená súťaž na Artcampus VŠVU. Veľké očakávania, medzinárodná účasť, dobrý výsledok ale doteraz trvajúca pachuť a hmla. O osude súťaže doteraz rozhoduje Úrad pre verejné obstarávanie. Na konci roka 2019 opäť veľké očakávania dôsledkov pre projekt samotný ale aj pre celé architektonické súťaženie.

Rozbiehajúci sa Metropolitný inštitút Bratislava a avizované a postupne realizované široké množstvo príležitosti pre zapojenia sa do transformácie priestorov mesta, aj pre architektov. Skvelé. Po dlhej dobe prvá súťaž mesta Bratislava - dokonca na mestské nájomné byty. Možno viac odvahy pri definovaní zadania mestského bývania nad rámec súčasného „štandardu“  bývania. Bude to ho viac. Možno až priveľa a architekti nebudú stíhať súťažiť.

Samosprávy využívajú viac a viac súťaže a ochota pracovať sa im vracia v ocenených projektoch. 

Mlynica v užšom výbere dvoch prestížnych európskych architektonických oceneniach.  Gratulujem.

Prebehla súťaž na Istropolis, unikol obrázok, a jeden z dvojice developerov sa stiahol. A stále ticho.

Pamiatková ochrana začína objavovať „socialistickú“ architektúru. Dúfam, že  sa dozvieme  viac akú,  prečo a ako?

Jarmila Húsenicová 

Čo ma najviac znepokojilo v roku 2019...

V tejto krajine je bohapusto zaznávaný URBANIZMUS. Ako vedný odbor i praktická činnosť sa urbanizmus zaoberá predovšetkým riešením technických a umeleckých výtvarno-estetických architektonických problémov, pričom vychádza z progresívnych poznatkov spoločenských a prírodných vied. Prečo je Paríž šarmantný, Praha krásna a Viedeň úžasná?

V roku 2004 bola schválená Urbanistická štúdia zóny Pribinova - juh. Bol tu navrhnutý peší bulvár Pribinova - nových 150 stromov na vysadenie. Cieľom štúdie bolo hmotovo-priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s jasným kreovaním 3D regulácie v predmetnej zóne. Doprava je v štúdii navrhnutá v zmysle Generelu dopravy. Chýbajú nám rozvojové scenáre - vízia (40-50 rokov) a stratégia (15-20 rokov) rozvoja Bratislavy, neoliberálna ekonomika nechce reguláciu. Chýba ďalšia územná príprava. Zimný prístav je nepripravený, absentuje jasné zadanie. Pritom existuje Dlhodobá vízia slovenskej spoločnosti 2008 - 2030 (Šikula , M. a kol. 2008).

Eurovea sa skladá z 3 etáp výstavby, zrealizovaná je zatiaľ iba 1. Etapa. Preto je zóna Pribinova ešte
nedokončená a iba čiastočne funkčná. Eurovea je najväčšia investícia v Bratislave a vyžaduje si serióznu zmenu územného plánu. Preddivadelný priestor s novostavbou SND v nadäznosti na námestie a nábrežnú promenádu stvoril neobyčajne kvalitný a vzácny verejný priestor (jediné nové moderné námestie v Bratislave za posledných 30 rokov). Obrázky 1, 2 a 3 dokumentujú hlavnéurbanizačné kompozičné osi Námestia Milana Rastislava Štefánika a bulváru Pribinova.

Všetci vieme, kde sú dôvody rozvíjania nesprávneho riešenia trasovania električky rovno popred fasádu národného divadla v zóne Pribinova.

Z hľadiska vyššieho mravného princípu apelujem na kolegyne a kolegov: hľadajme spoločne seriózne riešenia pre Euroveu i pre Bratislavu.

(P.S.: odkaz pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť tiež svoj názor na zaujímavé architektonické témy  - tešíme sa na Vaše príspevky hocikedy, v priebehu celého roka).