Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
28. december 2016
0
923

Rok 2016 pohľadom architekta - anketa

Prinášame odpovede kolegov, ktoré mapujú uplynulý rok.
Rok 2016 pohľadom architekta - anketa

Čo Vás v roku 2016 v oblasti architektúry na Slovensku najviac zaujalo? 

Odpovede a súhrnný redakčný pohľad na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch:

Katarína Andrášiová

V roku 2016 boli prijaté dva dokumenty, týkajúce sa rozvoja ľudských sídel a špecificky miest. Dlhodobý proces ich vzniku predstavuje sústredenie výnimočného ľudského potenciálu, vôle spoločne sa zaoberať riešením úloh a nesie v sebe silné posolstvo. Dokumenty prinášajú obraz súčasného stavu ľudských sídel a zároveň možné spôsoby ako ich v budúcnosti udržateľne rozvíjať. Jeden z nich (Nová urbánna agenda) vznikol na pôde OSN ako výsledok  3. globálnej konferencie o bývaní a udržateľnom mestskom rozvoji Habitat III, druhý (Urbánna agenda pre EÚ) vznikol v prostredí krajín európskeho spoločenstva.

Na Slovensku v súčasnosti finalizujeme národnú Koncepciu mestského rozvoja. Tieto procesy sú integrálne prepojené a vzájomne sa posilňujú. Prajem sebe a nám všetkým, aby sme sa úprimne zaujímali o naše mestá a rozvíjali ich uvážlivo.

Tomáš Boroš

V roku 2016 som sa zapojil do šiestich Slovenských architektonických súťaži. V niektorých som bol úspešný, v iných zasa nie, no už len fakt že na Slovensku sa konečne začali vypisovať arch. súťaže hovorí o tom, že niečo v architektúre sa hýbe tým správnym smerom. Tento fakt svedčí aj o tom, že je na Slovensku stále viac architektov ktorí sa snažia nezištne, v mene transparentnosti a otvorenosti presviedčať obce, mestá, investorov a neviem koho každého o tom, že otvorená súťaž v ktorej nejde len o najlacnejšie riešenie je pre nich a pre spoločnosť tá najlepšia voľba. Samozrejme sme na začiatku - realizovanosť víťazných projektov je mizerná, odmeny pre najlepších nepokryjú ani náklady vynaložené na odovzdanie zadania, porota je často neprofesionálna, súťaže sú zneužívané na predvolebné promo a pod. Nevieme robiť súťaže tak dobre ako v okolitych krajinách, no rozhodli sme sa ich robiť a to je obrovský posun. Ďakujem všetkým vďaka ktorým som v tomto roku mohol na Slovensku súťažiť - dovolili ste mi verejne a nahlas zakričať svoj architektonicky názor na vec - a to nie je málo!

Benjamín Bradňanský

Mám rád pestrosť a bohatosť rôznych premyslených názorov, ktoré existujú vedľa seba v jednom priestore, navzájom sa informujú a možno aj rešpektujú napriek ne-súhlasu.
Z tých architektonických  "svetov" na ktoré dovidím existuje niekoľko, ktoré prekračujú hranice naplnenia bežnej potreby a vytvárajú niečo čo ma zaujíma.
Ak by som mal spomenúť nejakého zástupcu, tak to pre mňa bude v poslednom období viditelné oživienie architektúry bdelého snenia.
Poetický prúd z východného cípu reprezentovaný najmä Tomášom Borošom a jeho študentami (ospravedlňujem sa za nepresnosť pomenovania).
Ich premýšľanie o tom čo je architektúra a ako sa robí, ich formálna bohatosť posúvajú hranice mojich architektonických automatizmov.

Michal Burák 

Pozitívne - Svieže smerovanie súčasnej slovenskej architektúry s jasným odkazom na dianie vo svete. Veľa tohtoročných architektonických súťaží na Slovensku.

Negatívne - neúnosný tlak na ceny architektonickej práce. Ceny začínajú diktovať profesie, nie architekti.

Martin Jančok 

Tento rok ma potešilo množstvo vyhlásených súťaží návrhov, ktoré výrazne prekročilo doterajší veľmi nízky ročný priemer. Netreba to však prehnať s oslavami. Teraz, keď je architektonických súťaží viac, prichádza na rad to ťažšie – udržanie tohoto trendu. Úroveň spracovania súťažných podmienok a podkladov je žiaľ stále častokrát nízka. Pri tom len kvalitne pripravená súťaž, ktorá svojimi požiadavkami na spracovanie priveľmi nezaťažuje účastníkov, má prvotriednu a vhodne zloženú porotu, ponúka primerané ceny a odmeny, dokáže motivovať dostatočné množstvo schopných účastníkov. Dôsledné vypracovanie, vyhodnotenie a komunikovanie priebehu súťaže a jej výsledkov, tiež minimalizuje príležitosti pre spochybnenie tohoto nástroja obstarávania architektúry prostredníctvom komplexných kvalitatívnych kritérií. Cieľom by malo byť získanie čo najväčšieho množstva nasledovaniahodných pozitívnych príkladov a realizácií, ktoré oslovia ďalších potenciálnych zadávateľov – verejný sektor, samosprávy, ale čoraz častejšie aj súkromných investorov – a posilnia dôveru v súťaže návrhov.

Jaromír Krobot

Z môjho pohľadu bol rok 2016 v znamení propagácie architektúry. Minulé roky sa na Slovensku konalo vždy iba pár súťaží návrhov, naopak teraz sa konajú na mesačnej báze, čo je veľmi pozitívne. Som rád, že samosprávy a iní investori zvažujú túto možnosť a dúfam že prídu prvé kvalitné realizácie, ktoré overia túto cestu. Myslím že práve sútaž v Leopoldove a jej široká propagácia v médiách  bola zlomovým bodom. Bolo by skvelé, keby sa darilo stavať aj kvalitné poroty.

Druhá vec, ktorú vnímam pozitívne sú ceny za architektúru, ich úroveň a dobrá mediálna práca okolo nich. Do tretice trend aktívnych architektov v samosprávach a neziskovom sektore. Máme ohlásenú možnú kandidatúru architekta na primátora hlavného mesta, podľa mňa bude zaujímavé to sledovať a fandím tomu. Rozmýšlam nad tým, či by sa architketi vedeli uplatniť okrem plánovania aj v správe a čo to prinesie.

Barbora Markechová

Rok 2016 bol v oblasti architektúry a stavebníctva veľmi živý a odrazilo sa to nielen na našej aktivite v rámci projektov na Slovensku, ale tento boom taktiež dodával developerom vačšiu istotu pri rozhodovaní sa pre kvalitu.

To sa malo moznosť prejaviť aj na našich posledných realizáciách, vrátane objektu Staromestská Offices, kde sa nám podarilo zúročiť naše medzinárodné know-how a vniesť do Bratislavského historického centra premyslenú kvalitnú nadčasovú architektúru.

V roku 2016 sa nám podarilo vyhrať niekoľko zásadnych suťaží a dúfame, ze tento trend priniesť mestskému prostrediu v rámci realizácie projektu aj niečo naviac bude pretrvávať a že budeme mať možnost skvalitňovať naše prostredie aj naďalej.

Peter Lényi

Veľmi ma teší tohtoročný záujem vyhlasovateľov o súťaže návrhov. Po pesimistickom roku 2015, kedy prebehli iba tri, sa situácia trochu polepšila a prebehlo ich štrnásť. Ich kvalita bola kolísavá, ale na tom sa dá pracovať a snáď sa dá aj poučiť sa z chýb, ktoré mali. Pre celú architektonickú obec je teraz dôležité nezaspať, nebrať tento stav ako samozrejmý a pracovať na ďalšom zlepšovaní.

Tiež sa teším z novej Ročenky slovenskej architektúry, ktorú pripravil tím Henriety Moravčíkovej. Podobná sumarizujúca a bilancujúca publikácia tu dlhodobo chýbala. Reflexia, ktorú priniesla tento rok bola podnetná a som zvedavý, čomu sa bude venovať najbližšie.

Andrej Olah

Predovšetkým ma zaujala cena CEZAAR, ktorej každým ďalším ročníkom neustále stúpa profesionalita a mediálny záujem, čo pomáha popularizovať a otvárať témy architektúry aj medzi laickou verejnosťou, za čo patrí veľká vďaka slovenskej komore Architektov a celému produkčnému tímu.

Ďalšou zaujímavou témou je vznik množstva mladých silných ateliérov, ktoré pomáhajú k všeobecnému zvyšovaniu kvality slovenskej architektúry ako aj systematická práca na edukovaní obcí a mestských zastupiteľstiev ohľadom organizovania verejných architektonických súťaží, na čom zas pracuje kolektív okolo p. Lényiho.

Pavol Paňák 

Zaujal a potešil ma fakt, že pribúda architektonických súťaží, čo zakladá východiskový predpoklad komplexnej kvality výsledku. Potešilo ma tiež štátne vyznamenanie, ktoré prezident republiky udelil Vladovi Dedečkovi za jeho celoživotné dielo i to, že turbulentný príbeh jeho podoby SNG bol podnetne predstavený na benátskom Bienale 2016. Som rád, že konečne začala rekonštrukcia a dostavba tohto areálu.

Menej som rád, že popri zopár nových výborných architektúrach akoby ostatná väčšinová produkcia žila z povrchnosti. Máme viac práce, stavia sa viac ako v minulých rokoch, nemyslím však, že príslušne pribúda architektonická hodnota. Viaceré z tém, ktoré pokladám v architektúre za dôležité, aj v tohtoročnej bilancii absentujú.  

Drahan Petrovič

V lete sme sa s Petrom Gerom zúčastnili v porote súkromnej súťaže na novú obytnú štvrť v Malackách. Víťazný návrh nemecko-španielsko-luxemburského tímu je najlepším urbanistickým projektom aký som kedy videl. Ak by sa ho podarilo v budúcnosti postupne zrealizovať, bol by nielen obrovským prínosom pre Malacky, ale aj návodom ako sa s podobným územím vysporiadať v iných slovenských mestách. Verím že sa nám podarí výsledky súťaže čoskoro publikovať.

Henrich Pifko

V našej architektúre ma v uplynulom roku zaujali škôlky. Nielen oceňovaný Guliver, ale aj súťaž na MŠ Selce. Zdôvodnenia snáď netreba, ale ak predsa: banskoštiavnická realizácia ukazuje, ako sa moderný výraz architektúry môže snúbiť s jej ľudskosťou a prívetivosťou, kým súťaž na podobný objekt pri Banskej Bystrici bola vskutku inšpiratívna, prilákala štyri desiatky účastníkov a aj vo výsledkoch priniesla mnoho inšpirácií (a zopár otáznikov)...

Pôvodne som predpokladal, že ma zaujme aj prejav sprísnených požiadaviek na energetickú hospodárnosť - architektúra ich však zjavne ignoruje, rovnako ako blížiace sa ďalšie sprísnenie po roku 2018 (resp. pre nie-verejné budovy od konca roku 2020). Vzhľadom k schopnosti inžinierov zvládnuť nové výzvy starými prístupmi, no najmä vďaka benevolencii stavebných úradov (a akceptovaniu sfalšovaných energetických certifikátov) ešte strkanie hlavy do piesku funguje, potemkinovské dediny charakterizujú nielen naše stavebníctvo...

Z konkrétnych budov ma zaujalo znovuspustenie výstavby dvadsaťtripodlažnej veže na Šancovej ulici v Bratislave. Budovy, ktorá dostala územné rozhodnutie aj stavebné povolenie ako osemposchodový dom, mierkou prispôsobený okolitej zástavbe aj požiadavkám na siluetu mesta. Ako je možné, že investor od začiatku staval objekt v rozpore so stavebným povolením a nakoniec mu potichu odklepli trikrát vyššiu stavbu? Výsmech zákonom, občanom aj slušným architektom - a "odborná verejnosť" to prechádza taktným mlčaním...

PF 2017 - a dúfajme, že budúci rok nebude priemerný (= lepší než 2018, ale horší než 2016). Verme, že naša architektúra sa posunie k vyššej kvalite nielen v tých špičkách, ktoré nám prezentuje CE-ZA-AR či cena ARCH (a kde chvalabohu jesto z čoho vyberať), ale aj v tom "bežnom štandarde", ktorý formuje zatiaľ dosť smutnú tvár našich miest a dedín...

Pavol Pokorný

Odpovedám na dopyt  ani nie tak s ambíciou "publikovať" ako predovšetkým kamarátsky a ľudsky poďakovať za to, čo s Archinfo a vašim osobným nasadením pre slovenskú architektonickú scénu robíte. Pretože ak sa mám vrátiť oblúkom k meritu mailu, trendom, ktorý ma veľmi potešil, je práve intenzívnejšie vnímanie vašej práce. Často len vďaka nej sa dozvedám o dianí na našom malom dvore - predovšetkým výsledkov architektonických súťaží - bez toho, aby som guuglil skúsim len tak z blattu - kúpalisko (tuším) v Nitre, radnica v Leopoldove, športový areál vo Vajnoroch, Cvernovka v Bratislave a isto mnohé mnohé ďalšie... A ešte chvíľu musím chváliť - prepáčiš, všakže - videá na vašej stránke - zatiaľ som zachytil škôlku v Štiavnica a rodinný dom vo Veľkých Úľanoch - sú to lahôdky!

Tomáš Szőke 

Pozitívne vnímam vzrastajúci trend architektonických suťaži, konkrétne súťaže organizovane ateliérom 2021 (Lényi, Marko), najmä záujem miest/obci o služby architektonického štúdia, o komplexné služby od spracovateľa zadania až po organizáciu a úspešné zadanie zákazky víťazovi. Architekti ako odborníci participujú v plánovaní a názoroch rozvoja miest/obci, podľa mňa je to správna cesta.

Roman Turčan

Napriek mnohým problémom si myslím, že ako stav pomaly napredujeme a povedomie o architektúre a jej tvorcoch na Slovensku postupne rastie. Za posledný rok je to o.i. aj vďaka zvýšenému počtu architektonických, urbanistických či krajinárskych súťaží. Ja osobne by som chcel vyzdvihnúť najmä súťaž na areál Cvernovky v Bratislave a v našom regióne súťaž na obnovu vojenského cintorína 1. svetovej vojny v Banskej Bystrici – Majeri.

A keďže architekti sú zvyčajne svojím založením optimisti, aj ja verím, že sa dá napredovať, ale treba aby bolo vždy a všade dostatok CHCEMENTU :-)
Na stavbe: Aj by sme to urobili, ale došiel nám CHCEMENT” (voľne podľa T. U.)

Štefan Moravčík  pohľad redakcie

V príspevkoch jednoznačne dominuje téma súťaží. Zdá sa, že rok 2016 bol v tejto oblasti prelomový. Počet architektonických súťaží potešiteľne a skokovo narástol. Vypisovatelia si postupne začínajú uvedomovať výhodnosť takéhoto postupu. Súťažou návrhov získavajú neporovnateľnú kvalitu oproti iným typom obstarávania. Ak niekto (najmä verejný sektor) chce naozaj najlepšie a najefektívnejšie riešenie, tak tento rok ukázal, že reálne architektonické súťaže môžu priniesť mimoriadne výsledky.

Avšak nie automaticky a bez námahy. Samotná forma obstarávania je iba prvotným predpokladom. Práve teraz treba dbať, aby sa tento trend udržal. Aby kontinuálne pokračoval a rozvíjal sa. Súťaž musí byť veľmi dobre pripravená, objektívne “odporotovaná” a najmä po vyhodnotení súťaže nie je koniec. Je to iba začiatok a predpoklad, aby sa dobrý návrh mohol aj fyzicky realizovať. Aby výsledné, stavbou zhmotnené dielo nebolo iba karikatúrou návrhu. Tu je potrebné aby postup pri zadávaní zákazky víťaznému kolektívu umožnil vytvoriť všetky predpoklady ku kvalitnej projektovej a realizačnej fáze, bez ktorej dobrý výsledok nevznikne. Máme na mysli právo na autorské pokračovanie prác na následných stupňoch projektovej dokumentácie, vrátane realizačnej dokumentácie pre uskutočnenie projektu, dozoru počas tendra a realizácie stavby... vrátane primeraného ekonomického ohodnotenia týchto etáp (a tým vlastne vytvorenia primeraného časového rámca pre kvalitnú prácu). Nedobre pripravená súťaž môže naopak odradiť ľudí od použitia takéhoto postupu.

Udržateľnosť zdravého trendu súťaženia závisí od účasti (kvalitných) architektov na súťažiach. Od toho, či súťaže budú i v budúcnosti dobre obosielané.

Dnes je situácia pre vypisovateľov ideálna. Súťaží bolo doposiaľ málo. V architektonickej obci je hlad po súťažení. Samozrejme vždy závisí aj od témy súťaže, od jej atraktívnosti a od zloženia poroty (ktorá by mala byť predpokladom kvalitného, nestranného a dôveryhodného rozhodovania). Tohtoročné súťaže boli oboslané vždy dobre. Prišlo obvykle niekoľko desiatok návrhov.  

Ak hodnotíme uskutočnené súťaže, preukázalo sa že súťaž návrhov je výborný nástroj. Na vypísanú tému dostane vypisovateľ toľko “rozumu” a práce, ktoré by si za štandardných ekonomických podmienok nikdy nemohol objednať. Dostáva široko variantné riešenia, na ktorých si môže overiť a optimalizovať svoj investičný zámer. Vylúčiť rizikové riešenia a zvoliť si to najlepšie. A to všetko za cenu, ktorá je v súčasnosti zlomkom investičných nákladov a je často iba symbolická.

Ekonomicky vyhrávajú všetci - s výnimkou architektov. Jedine víťazný kolektív (v prípade ak je súťaž taká korektná, že získa zákazku a pokračuje bez problémov až po realizáciu) je štandardne odmenený. V praxi sa však ani reálny honorár víťazného kolektívu zďaleka nepribližuje odporúčaným hodnotám - najmä pri práci pre samosprávy (ani súkromní investori nie sú omnoho lepší :-). Všetci ostatní architekti obvykle strácajú (ak nepočítame pocit dobre vykonanej práce a získané skúsenosti zo vzájomného merania síl). Tí čo získali ceny a odmeny majú aspoň čiastočne pokryté výdavky “na kávu” a na réžiu spojenú so súťažou. Ostatní účastníci (niekoľko desiatok tímov pri jednej súťaži) sú v čistej strate (finančnej i časovej). Pokým by išlo rozsahom o nenáročné ponukové konanie, nie je to problém. Architekti v súťaži návrhov však neodovzdávajú jednoduché portfóliá s ponukou, ale odovzdávajú reálne vysokoodborné výkony a profesionálne návrhy, ktoré sú spredmetnením konkrétneho, špecifického architektonického riešenia objektu (vrátane ďalšieho požadovaného obsahu (urbanistického, dopravného, technického, ekonomického, environmentálneho…). Zdravý rozum hovorí, že z hľadiska ekonomického fungovania ateliéru je súťaženie vyslovene “nerozumným” správaním sa. Architekti sú však altruisti a i napriek všetkým faktom sa správajú iracionálne a súťažia.

Do budúcna bude potrebné nájsť aj variantné modely súťaženia, ktoré by pre architektov z hľadiska nasadenia a pracnosti racionalizovali a ekonomicky zatraktívnil proces súťaženia. Taktiež presvedčiť vypisovateľov aby umožnili víťazovi následne dotiahnuť všetky etapy až po realizáciu diela, vrátane aktívneho výkonu autorského dozoru s relevantným rešpektovaním stanovísk architekta.

Jedným z modelov by mohli aj dvojkolové súťaže, kde by sa v prvom kole minimalizovali nároky na predložený elaborát. Hľadali by sa najlepší partneri buď na základe portfólií prác, alebo predloženia jednoduchého konceptu (ale silnej myšlienky), ktorý by presvedčil investora o schopnosti zvládnuť zadanie. V druhom kole by vybrané kolektívy už podrobnejšie rozpracovávali svoje riešenia - ale už za odmenu. Potom by najlepší z nich dostal zákazku a uzatvoril zmluvu na projekt (a následné práce).

Prvou lastovičkou by mohla byť najčerstvejšia Súťaž na premenu starého cintorína v Leopoldove. Podmienky sú z hľadiska metodiky výborné (akurát odmeny sú ešte stále malé a nemajú charakter profesionálneho honoráru, ale aktivistickej participácie architektonickej obce na pomoci samosprávam pri riešení ich problémov - čo je vlastne aj pravda :-) Je zrejmé, že túto súťaž pripravoval “gramotný” kolektív, ktorý má skúsenosti. Mohla by v praxi overiť perspektívnu formu architektonického súťaženia s potenciálom dospieť k vyrovnanejšej proporcii medzi odvedenými výkonmi a odmenami pre súťažiacich.

Potešilo nás, že v roku 2016 bolo vo výročných architektonických prehliadkach ocenených mnoho zaujímavých realizácií. Mnoho ďalších zaujímavých (neocenených, ale takisto výborných) objektov sme publikovali na našich stránkach. Takže rok 2016 nebol z hľadiska architektúry zlý. Skôr naopak. Je zrejmé, že slovenská architektúra produkuje pravidelne každoročne kvalitné diela.

Publikované a ocenené diela teda nie sú zlé a znesú smelo porovnanie s tým, čo vzniká naokolo. Menej potešiteľný fakt je, že bežná masová stavebná produkcia na Slovensku je žalostne zlá. To dobré je skôr výnimkou, ako štandardom. Veď v slušnej a vzdelanej krajine by v podstate nič nemalo brániť tomu, aby všetky stavby boli také dobré, ako tie ktoré publikujeme na našich stránkach, alebo dostávajú ceny v architektonických prehliadkach. Od zlej produkcie sa neodlišujú materiálnou zložkou. Sú vybudované z obdobných tehál, betónu, omietok, dreva, skla… ako aj “tie zlé stavby”. Líšia sa iba tým, že niekto dopredu rozmýšľal o účele, forme, kontexte… a najmä že “to vedel” urobiť. Stav sa zlepší iba vtedy, ak si spoločnosť (i jednotlivci) dokáže oceniť “rozum” a kvalitný návrh - ideu, koncept i technické riešenie.

Takže máme obrovský priestor na zlepšovanie. Nevyriešime to však iba na “vnútornom architektonickom ihrisku”. Kvalitu musia chcieť a žiadať všetci. Počnúc vládou a legislatívcami až po investorov (od veľkých až po drobných stavebníkov). Problémom nie sú ani tak peniaze a ekonomický rámec, na ktorý sa všetci sťažujeme. Príčinou je evidentne nízka kultúrna a odborná úroveň ľudí zúčastňujúcich sa na procese budovania našich sídiel. Nekoncepčnosť a amaterizmus - počnúc plánovaním miest a obcí až po prípravu a realizáciu jednotlivých investičných zámerov. Smutný, ale pravdivý fakt. Tešíme sa, ak sa nám podaria čiastkové riešenia. Jednotlivé pekné stavby. Na Slovensku som však zatiaľ nevidel príklad osvieteného a koncepčného rozvoja sídla (alebo hoci aj jeho ucelenej časti). Skôr cítiť presadzovanie parciálnych záujmov a spomenutú nesystematickosť, živelnosť a neodbornosť.

Nie, že by nebol ľudský a odborný potenciál. Pravdepodobne však reálna úroveň spoločenského vedomia na Slovensku zatiaľ nevytvára dostatočný dopyt po skutočných transparentných pravidlách, kvalite a autentických hodnotách. (V mútnych vodách sú pravdepodobne bohatšie privátne úlovky?)

Jedna zlá/dobrá správa nakoniec. Nikto za nás problémy nevyrieši, ak si nepomôžeme sami. Ak nepresvedčíme okolie o tom, že dobrá architektúra sa oplatí. To sa dá iba dobrými príkladmi (osobným nasadením, neustálou ovetovou činnosťou a trpezlivým vysvetľovaním). Tešíme sa dobrým správam aj z vašich ateliérov. S radosťou budeme uverejňovať pre širokú verejnosť všetky podnetné informácie. Prajeme mnoho elánu a síl do nového roku 2017, aby sme o rok mohli na tomto mieste povedať, že sme sa posunuli zas o kúsok ďalej.

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím